Chránená krajinná oblast Záhorie

Chránená krajinná oblast Záhorie
Ochrana krajiny a prírody
Príroda a jej casti v rámci krajiny predstavujú pre život nesmierne dôležitú, až
existencnú zložku životného prostredia. Clovek velmi silno pozmenil pôvodný charakter
krajiny. Najmä posledná etapa rýchleho spriemyselnovania Slovenska a s ním spojená
casto nevhodná lokalizácia boli hazardom, na ktorý jeho obyvatelia ešte dnes tvrdo
doplácajú. Cielom ochrany krajiny a prírody je chránit prírodu pre optimálne využitie
krajiny. Prírodu a krajinu treba chránit nielen z hladiska súcasných životných potrieb,
ale aj pre potrebu zachovat pre budúce pokolenie zdravú krajinu, jej prírodné osobitosti
ako kultúrne dedicstvo, a zároven aj ako študijné objekty, aby na nich bolo možné
študovat krajinu na úrovni poznatkov v ktoromkolvek case v budúcnosti. Snahou
ochranárov je udržat najzachovanejšie územia, zachránit ohrozené druhy rastlín a
živocíchov a na základe vedecky podložených krajinných analýz sledovat na vybratých
územiach retazovú reakciu spôsobenú zásahom cloveka do krajiny a jej konecný efekt.
K 1. januáru 2000 bolo na Slovensku 23 velkoplošných chránených území (7
národných parkov a 16 chránených krajinných oblastí) a 1043 maloplošných
chránených území. Z toho poctu má viacero chránených území európsky, prípadne
celosvetový význam, coho dokladom je zápis príslušných dokumentov do významných
organizácií. Ochrana územia má na území dnešného Slovenska dávnu tradíciu. Prvý
zaznamenaný dokument s charakterom ochrany prírody pochádza z rokov 1234 a
1250. Týkal sa ochrany zubrov hrivnatých a národnej prírodnej rezervácie Budínsky
prales. Prvým chráneným územím je Kvetnica v národnej prírodnej rezervácii Velichá
dolina (od roku 1876). Prvá chránená krajinná oblast bola chránená krajinná oblast
Slovenský raj z roku 1964 (od roku 1988 je národným parkom) a prvý národný park je
TANAP (Tatranský národný park) z roku 1948.
Kategorizácia chránených castí prírody:
Kategorizácia chránených castí prírody bola zákonom SNR (c.1/ 1955 Zb.
SNR o štátnej ochrane prírody) schválená takto:
1.) velkoplošné chránené územia (VCHÚ)
a.) národné parky (NP)
b.) chránené krajinné oblasti (CHKO)
2.) maloplošné chránené územia (MCHÚ)
a.) štátne prírodné rezervácie (ŠPR)
b.) chránené náleziská (CHN)
c.) chránené druhy živocíchov, rastlín, nerastov a skamenelín
d.) chránené parky a záhrady (CHP, CHZ)
e.) chránené študijné plochy (CHŠP)
f.) chránené prírodné výtvory (CHPV)
g.) chránené prírodné pamiatky (CHPP)
V susedstve chránených území sa vymedzujú ochranné pásma (OPA) tam, kde
ochranu ohrozuje prienik intenzívnej ludskej aktivity, ktorá by mohla narušit prírodné
podmienky chráneného územia a zmarit ciel ochrany (najmä pri NP, väcšiny CHKO a
casti MCHÚ).
BOBOR VODNÝ
Castor fiber Linneaus, 1758
Rad: Rodentia
Celad: Castoridae
Poznávacie znaky: Najväcší európsky hlodavec, pripomínajúci velkú ondatru (hmotnost
11,3 25 kg, dlžka tela 670 – 1000 mm, dlžka chvosta 280 – 370 mm, dlžka ucha 35
mm). Zafarbenie varíruje od svetlohnedej po tmavohnedú na chrbtovej strane, brucho
má zemitohnedé, okolie úst sivohnedé. Typické sú mohutné rezáky
hrdzavopomarancovej farby, plávacie blany na zadných nohách, najmä však široký
zaokrúhlený, vodorovne ploský svalnatý chvost, pokrytý akoby rybacími šupinami.
Rozštiepené nechty na druhom a tretom prste zadných nôh slúžia pri ošetrovaní srsti.
Nosové aj ušné otvory môže zavriet. Ekológia a biotop: Obýva brehy tecúcich a
stojatých vôd vo svetlých lesoch. Živí sa rastlinnou Potravou, prevažne kôrou stromov,
ktoré obhrýza nad zemou dokola, až sa zvalia (týmto typickým obhryzom drevín sa
prezrádza). Žije v rodinách alebo kolóniách v podzemných dierach, ktoré si hrabe v
brehoch vôd s východmi pod hladinou. Z kmenov stromov, konárov bylín, blata a pod.
si buduje úkryt (bobrí hrad), niekedy stavia hrádze. Stavbou tela, charakterom srsti,
ktorej výmena prebieha po celý rok, je dobre prispôsobený na život vo vode. Je velmi
plachý, aktívny po zotmení. Pári sa zaciatkom jari. 105 – 107 dní po oplodnení má
samica v apríli až v máji 2 – 5 mládat. Dospieva vo veku 3 – 4 rokov. Dožíva sa 15 –
20 rokov. Výskyt a stav u nás: O výskyte bobrov u nás v minulosti svedcí mnoho
miestnych názvov. Pre cennú kožušinu, tuk a dobré mäso ich u nás vyhubili už v druhej
polovici minulého storocia. Posledného bobra zabili na Žitnom ostrove roku 1858. Bobry
pozorovali, ci chytili v tom case pri Zlatnej na Ostrove (na Dunaji pri Bratislave). V
posledných rokoch sú údaje a doklad o výskyte bobra na Záhorí a v rybnicnej oblasti
pri Morave, ale aj z východného Slovenska. Ochrana: Výskyt bobra na Slovensku v
posledných rokoch vyvoláva naliehavú potrebu zaradit aj tohto živocícha, pôvodného
clena našej fauny, do zoznamu chránených živocíchov. Na miestach jeho možného
výskytu rybníky, mociare, ci toky v oblasti Záhoria a pod., treba likvidovat túlavé psy,
chránit ho pred pytliakmi, dodržiavat zákaz lovu ondatier odstrelom a používania želiez,
nenastavovat rybárske siete na noc a pod. Trvalé osadenie bobra u nás prirodzenou
cestou by dokázalo náš správny vztah k ochrane prírody. Postih: Doposial neurcený.
LEŽIAK OBYCAJNÝ
Barhinus oedicnemus (Linnaeus, 1758)
Rad: Charadriiformes
Celad: Burhinidae
Poznávacie znaky: Vták velkosti holuba na vyšších nohách (dlžka tela je asi 240 mm,
chvosta 126mm). Hnedosfarbený s tmavými pozdlžnymi škvrnami najmä na vrchnej
casti.
Zospodu je bledý, pieskovej farby, na prsiach hnedoškvrnitý, cez krídla prechádzajú 2
priecne pásy. Velké oci a nohy sú žlté, zobák pri koreni žltý, na konci cierny. Velká
hlava. Mládatá v páperí sú pieskovohnedé s tmavšou hnedou kresbou na celom tele.
Lietajúce mládatá sa podobajú starým vtákom. V nebezpecenstve sa pricupí na zem.
Ozýva sa najmä vecer a v noci.
Ekológia a biotop: Stahovavý vták. Prilieta v marci a odlieta v októbri. Obýva nížiny,
kultúrne polia, dateliniská a štrkové ostrovy a brehy riek. Vyžaduje širšie otvorené
priestranstvá s nižšou vegetáciou. Vo vyšších polohách sa zjavuje iba pri tahu. Hniezdi
na holej zemi, na štrku prípadne si hniezdo slabo vystiela korienkami, steblami tráv a
pod. Hniezdo tvorí plytká priehlbinka na menej frekventovaných miestach s nižšou
vegetáciou. Samicka znáša 2, zriedkavo 3 vajcia velkosti 47-62 x 36-42 mm. Sedí na
nich 25-26 dní. Vajcia majú pieskovosivý podklad s tmavšími hnedými olejovými
škvrnami. Na výchove sa zúcastnujú obidvaja rodicia. Mládatá ihned po vyliahnutí
opúštajú hniezdo, takže už na druhý den ich nájdeme vzdialené aj niekolko desiatok
metrov. Živí sa hmyzom, mäkkýšmi, cervami i drobnými stavovcami, sú to najmä
obojživelníky, plazy a pod. Výskyt a stav u nás: Na Slovensku hniezdi na poliach a na
štrkovitých brehoch Váhu, na Žitnom ostrove, na Záhorí, v okolí Senného apod., najmä
na suchších priestranstvách stepného charakteru a inde. Celkove vzácny druh.
Ochrana: Je na úbytku, pretože v nížinách stráca vhodné životné prostredie najmä
reguláciou riek. Kedže žije pomerne skrytým nocným životom, uniká pozornosti. Riecne
ostrovy alebo štrkoviskové úseky na brehoch niektorých riek treba chránit najmä pred
pastvou dobytka a zamedzit do nich vstup. Postih: 2500-10000 Sk
CHOCHOLACKA SIVÁ
Aythya ferina (Linnaeus, 1758)
Rad: Anaseriformes
Celad: Anatidae
Poznávacie znaky: O málo menšia než kacica divá (dlžka tela je 440 mm, krídla 212
mm, chvosta 69 mm). Samcek je na hlave a krku hnedý, hrdlo a hrvol má cierne,
chrbát, boky a brucho sú bielosivasté, chvostové krovky cierne, zobák ciernosivý, na
konci sivý. Nohy má tmavosivé. Samicka je vcelku tmavohnedá, cez oko a na brade sa
tiahne bledý
Pásik, hlava, hrvol a hrdlo sú tmavohnedé, chrbát a boky bledšie, sivohnedé, zobák má
tmavý, na konci s modrou páskou, okraje krídel sú bledšie. Samcek v letnom šate je
matnejší. Mládatá sa podobajú samicke, ale majú menej výrazné zafarbenie. Je
potápavou kacicou. Pre samceka je typická gaštanovo sfarbená hlava a cierne prsia.
Ekológia a biotop: Hniezdic.
Na jar prilieta v marci a v apríli a odlieta v septembri až v novembri. Obýva plytšie
rybníky, mociare, velké i menšie jazerá, mrtve ramená s pobrežnou vegetáciou,
vodným rastlinstvom a volnou hladinou vody. V máji až júni znáša 6-12 zelenosivých
vajec velkosti 56-69x39-47 mm. Hniezdo ako u ostatných kacíc býva blízko vody, na
pobreží i na ostrovcekoch a pod. Na hniezde sedí samicka 23-26 dní. Vystiela ho
jemným páperím, ktoré je spociatku cernasté, neskôr hnedasté so svetlou škvrnou v
strede. Hniezdo má masívne v priemere 39 cm. Živí sa živocíšnou i rastlinnou potravou
(casti rastlín a pod.), za ktorou sa potápa.
Výskyt a stav u nás: Hniezdi na juhozápadnom Slovensku na rybníkoch a jazerách v
oblasti Záhoria a Podunajskej nížiny. Miestami je hojná. Z potápavých kacíc sa zdá
najhojnejším druhom.
Ochrana: Chránená je najmä v jarných mesiacoch a v case hniezdenia. V case lovu
kacíc sa casto stáva obetou mylného odstrelu.
Postih: 1200-4800 Sk. Chránená krajinná oblast Záhorie
Chránená krajinná oblast Záhorie bola zriadená Vyhláškou bývalého MK SSR c.
220/1988 Zb. zo dna 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR c. 287/1994 Z. z.
Chránená krajinná oblast Záhorie je prvou vyhlásenou nížinnou chránenou krajinnou
oblastou na Slovensku. Pozostáva z dvoch castí - severovýchodnej a západnej.
Severovýchodná cast je ovplyvnená veternými procesmi súvisiacimi s prenosom piesku.
Reliéf tvoria presypové valy, vetrom zvlnené pokrovy, bachrany, oblé presypy a duny
polmesiacikovitého tvaru. Záhorská nížina vdaka svojmu umiestneniu križuje horské
celky na trase sever - juh, cím tvorí dôležitú migracnú trasu pre sezónne tahy vtákov.
Súcasný teplotný kontrast medzi studenými medzi dunovými zníženinami a vyhriatymi
pieskovými nánosmi podmienuje bohatú druhovú pestrost rastlín, kde sa striedajú
druhy horské, pozostatky z chladnejších období, s druhmi typickými pre teplé a suché
stanovištia. Živocíchy sú zastúpené hlavne druhmi viažúcimi sa na teplé a suché
stanovištia, ako sú mravcolevy a dudky. Borovicové porasty s bohatstvom hmyzích
predátorov sú potravnou základnou pre lelka, škovránika stromového a netopiere.
Západná cast CHKO predstavuje krajinu modelovanú cinnostou velkej rieky s riecnymi
terasami a širokou riecnou nivou. Zaplavované nivné lúky so zachovalou bohatou
kvetenou nemajú v súcasnosti svojou rozsiahlostou na Slovensku obdobu. Lúky sú
harmonicky rozprestreté v susedstve s lužnými lesmi, ktoré sú drevinovým zložením
blízke pôvodným lesom.
Clenité hranice lesov s lúkami sú husto pretkané sietou starých ramien, riecnych jazier
a sezónnych mokradí. Tieto tri hlavné prvky krajinnej štruktúry spolu vytvárajú pestré
a pravidelnými záplavami aj dynamické prostredie a vhodné životné podmienky pre
velkú škálu rastlinných a živocíšnych druhov. Rozsiahle mokré kosné lúky so
zachovalou prirodzenou skladbou trávnatých porastov na nive Moravy sú popri
znacnom ekonomickom prínose jedinecnou ukážkou krajiny lužných lesov a lúk, ktorá
na Slovensku už nemá v súcasnosti obdobu. Toto územie s pocetnými mrtvymi
riecnymi ramenami tvorí jedinecné prostredie a zónu ticha pre mnohé vzácne a
chránené druhy živocíchov, ako sú bocian cierny, bocian biely, cajka smejivá, volavka
popolavá, kacica divá, labute, trsteniariky a dalšie. Z rastlinstva velmi pôsobivo
vyznieva niekolko štvorcových kilometrov velký koberec plamienka celistvolistého. Zo
živocíchov sú najcharakteristickejšie skupiny viažúce sa na vodu, ako reliktné kôrovce,
mäkkýše, ryby, obojživelníky a množstvo druhov vodného vtáctva. V poslednom období
udáva nový charakteristický ráz brehovým lužným lesom aj navrátivší sa bobor.
Chránené územie: CHKO Záhorie
Geomorfologický celok: Borská nížina
Okresy: Bratislava, Malacky
Východisko - prístup: severná strana hradu Devín, alebo z obce Vysoká pri Morave,
NCH je prístupný iba pocas nevybreženia rieky Moravy
Zaujímavosti NCH: lužné lesy, riecne terasy rieky Moravy s lokálnymi ostrovmi viatych
pieskov i menších dún, mrtve ramená, aluviálne lúky so zachovalou prirodzenou
skladbou trávnych porastov, biotop vodného vtáctva (volavka popolavá, cajka smejivá,
buciak obycajný), velkomoravské hradiská.
________________________________________ __________________________
Zdroje: