Choroby štítnej žľazy

Štítna žľaza je párová endokrinná žľaza; jej dva laloky sú uložené po bokoch chrupky hrtana a spája ich len úzky mostík žľazového tkaniva. Skladá sa zo žľazových buniek usporiadaných do uzavretých vačkov ( folikulov ) vyplnených bielkovinovým roztokom ( koloidom ). Koloid obsahuje dva základné hormóny – tyroxín a trijódtyronín. Na to, aby mohla štítna žľaza správne fungovať, je potrebný tyreotropín, hormón, ktorý sa tvorí v prednom laloku hypofýzy. Znížená funkcia štítnej žľazy ( hypotyreóza, myxedém ) - ak je funkcia zapríčinená poškodením št. žľazy, ide o primárnu hypotyreózu. Pri sekundárnej hypotyreóze je príčinou jej zníženej funkcie hypofunkcia diencefalopituitárneho systému, znížená funkcia tyreostimulačného hormónu ( TSH ). Etiopatogenéza: - asi polovica primárnych hypotyreóz je vyvolaná predchádzajúcim autoagresívnym zápalom štítnej žľazy.

Ostatné hypofunkcie št. žľazy sú dôsledkom strumektómie alebo liečby rádioaktívnym jódom. Prejavia sa často až niekoľko rokov po výkone. Klinický obraz: - vyvíja sa pozvoľna a plazivo, ťažkosti sú v tomto období len málo charakteristické. Úplne vyvinutá choroba má však typický obraz. Chorý má zníženú pracovnú výkonnosť, je pomalý, ospanlivý, zimomravý, má zápchu, u žien je porucha menštruačného cyklu. Objektívne sa zistí suchá koža, pomalý rast vlasov a nechtov. Jazyk je veľký, niekedy vyhladený, tvár stuhnutá, akoby presiaknutá. Pri pohmate býva tuhé predlaktie. Reflex pätovej šľachy je spomalený. Charakteristickým je chrapľavý hrubý hlas. Často býva makrocytová anémia. Laboratórne stanovená koncentrácia hormónov št. žľazy je znížená. Základom liečby je substitúcia – syntetický hormón št. žľazy = tyroxín. Zvýšená funkcia štítnej žľazy ( hypertyreóza, tyreotoxikóza ) - je chorobný stav, pri ktorom je výdaj hormónov št. žľazy ( T4 – tyroxín a T3 – trijódtyronínu ) vyšší, ako sú potreby organizmu. Etiopatogenéza: - vzniká pri 3 chorobných situáciách: 1. Difúzna toxická struma s exoftalmom čiže Gravesova – Basedowova choroba – jej príčinou je tvorba zvláštneho typu protilátok, ktoré podnecujú št. žľazu k hyperfunkcii.

Súčasne hrubne tkanivo za očnými guľami, ktoré sa postupne vysúvajú z očnice dopredu a vzniká exoftalmus. Ten je niekedy taký výrazný, že chorý nemôže celkom zavrieť mihalnice pri spánku, rohovka vysychá a môže zvredovatieť ( lagoftalmus ). 2. Toxická nodózna struma – uzlové strumy, ktoré sú dlhé roky bez poruchy funkcie, majú väčšiu náchylnosť na vznik tyreotoxikózy. Zatiaľ sú neznáme príčiny. 3. Exogénna čiže lieková hypertyreóza – spôsobujú ju vysoké dávky hormónov št. žľazy, ktoré sa podávajú z liečebných príčin. Klinický obraz: - chorí sa sťažujú na pocit nepokoja, nervozity, nespavosť, zmeny nálad. Majú dobrú chuť do jedenia, ale chudnú. Zle znášajú teplo. Mávajú búchanie srdca a hnačky. Vypadávajú im vlasy a lámu sa im nechty. Z objektívnych príznakov sú v popredí zvyčajne neuropsychické prejavy. Často samo správanie chorých vzbudí podozrenie na tyreotoxikózu. Mení sa ich nálada, sú plačlivý. Kožu majú vlhkú, teplú, spotenú. Možno zistiť jemné chvenie na prstoch predpažených HK. Výrazné bývajú zmeny krvného obehu.

Pulz je rýchly, často sa vyskytujú poruchy srdcového rytmu, vzniká tzv. cor thyretoxicum. Medzi systolickým a diastolickým TK býva veľký rozdiel. Častá je svalová adynamia ( na mohutnom stehnovom svalstve ). Komplexná liečba: - režimová liečba – pokoj a obmedzenie telesnej a duševnej námahy; škodlivé je opaľovanie, parný kúpeľ, alkohol a čierna káva; - farmakoterapia – najprv sa podávajú beteblokátory sympatika, v prípade neúspechu tyreostatiká; - rádioeliminácia št. žľazy – robí sa iba v niektorých prípadoch, podáva sa rádioaktívny jód; po ožiarení sa pomerne často vyskytuje hypotyreóza, ktorá sa môže prejaviť až po niekoľkých rokoch; - chirurgická liečba – odstránenie podstatnej časti št. žľazy ( strumektómia ). Komplikácie: - v prvých 24 hodinách operovanému hrozí niekoľko komplikácií: 1. tyreotoxická kríza – hneď po OP; chorý je nepokojný, niekedy v delíriu, má strach zo smrti, tachykardiu a vysokú teplotu; 2. hematóm v rane – vzniká skĺznutím niektorej ligatúry pri kašli alebo vracaní. Operovaní sa dusí, zväčší sa opuch hrtana, ktorý sa vyskytuje po každej OP strumy.

Dusenie môže byť vyvolané aj prevalením do priedušnice. Hematóm zaviní zdurenie krku a krv presvitá cez kožu. Dusenie môže byť podmienené aj laryngospazmom pri ťažkej tetanii. Pri laryngospazme sú však kŕče končatinového a mimického svalstva, takže túto príčinu možno ľahko odlíšiť. Navyše pri tetanii sa stav rýchle upraví i.v. injekciou kalcia; 3. tetania a poranenie vratných nervov – môžu vzniknúť po strumektómii z akejkoľvek indikácie.Pacient po strumektómii musí byť pod starostlivým dozorom najmä v prvých hodinách po OP. Komplikácie vyžadujúce lekársky zásah sú také nápadné, že nemôžu uniknúť pozornosti. Ostatné nepríjemné pocity, ako bolesti v záhlaví, v zuboch a pri hltaní miznú v priebehu niekoľkých dní a možno ich ovplyvniť analgetikami. Rakovina štítnej žľazy ( karcinóm tyroidey ) - je najčastejším zhubným nádorom endokrinného systému. Predpoveď je daná histologickým typom nádoru; najzhubnejší je anaplastický karcinóm. Zvyčajne sa prejaví ako uzol, ktorý sa neskoršie zväčšuje, niekedy prerastá do okolia, metastazuje do lymf. uzlín, pľúc a do kostí. Funkcia št. žľazy zostáva normálna aj pri rozsiahlom procese.

Po podaní rádioaktívneho jódu karcinóm jód zvyčajne nevychytáva, čo sa prejaví na scintigrame št. žľazy ( tzv. studený uzol ).Medulárny karcinóm – vyskytuje sa u niekoľkých príslušníkov tej istej rodiny. Vyznačuje sa tým, že produkuje nadmerné množstvo hormónu kalcitonínu. Ten znižuje koncentráciu Ca v krvi, a preto vzniká tetania. Liečba: karcinómy sa liečia chirurgicky a podaním rádioaktívneho jódu, prípadne vonk. žiarením.