Choroby pečene
Choroby pečene
Pečeň je najobjemnejší orgán ľudského organizmu a nachádza sa v hrudno-brušnej oblasti. Normálne dosahuje výšku 10 cm. Je nevyhnutná pre život a vybavená komplexným metabolizmom (látkovou premenou) s početnými funkciami. V prípade poškodenia má pozoruhodnú schopnosť regenerácie.
Samotná pečeň svoje poruchy „hlási“ zväčšením, žltou kožou (žltačka), zmenami na cievach (malé rozšírenia kapilár), zadržiavanie tekutiny v bruchu (ascites), svrbenie kože a pri veľkom poškodení až po pečeňový zápach dychu (pach zvieracej pečene).
Hepatitída („žltačka“)
Termínu „žltačka“ dávali lekári prednosť až do dňa, keď zistili , že toto ochorenie pečene vo všeobecnosti nesprevádza žiadne sfarbenie tegumentov a slizníc. Jednotné číslo v názve ochorenie rýchlo zmenili na množné, pretože hepatitídy sú vírusové, ale aj bakteriálne, toxické (muchotrávka zelená, alkohol), liekové (paracetamol) a autoimúnne poškodenia.
Žltačka sama o sebe nie je chorobou, iba príznakom niektorých ochorení. Najčastejšie sa vyskytuje pri chorobách pečene ale niekedy sú jej príčinou určité druhy krvných ochorení pri úplne zdravej pečeni.
Podstatou žltačky je zvýšené množstvo žlčového farbila bilirubínu v krvnej plazme. Toto farbivo sa potom ukladá do všetkých tkanív v tele okrem mozgu. Žlté zafarbenie sa najlepšie pozoruje na očnom bielku a koži, pričom môže mať citrónový červený, zelený, prípadne tmavohnedý odtieň, čo závisí od intenzity žltačky.
Hepatitídy sa označujú abecednou terminológiou od A po G pričom ale neboli objavené podľa postupnosti abecedy. Prvá bola objavená hepatitída B (1963), druhá hepatitída A (1973), hepatitída D ako tretia (1976), nasleduje hepatitída C (1989) a nakoniec hepatitída E (1990).
Typy hepatitíd:
1.) Hepatitída A („choroba špinavých rúk“) – vyvoláva ju vírus hepatitídy A (HAV), ktorý sa prenáša prostredníctvom vody a znečistených potravín. V 99% prípadoch sa jedná len o banálne a nezhubné ochorenie. Je to najrozšírenejší typ hepatitídy na celom svete, ale najmä v Afrike a vo Východnej Európe.
2.) Hepatitída B – spôsobuje ju vírus hepatitídy B (HBV), ktorý sa prenáša krvou, sexuálnymi výlučkami a slinami. Tento typ hepatitídy predstavuje vážny problém zdravotníctva v celosvetovom meradle, lebo každoročne spôsobuje 2 milióny úmrtí. Vyskytuje sa najmä vo Východnej Ázii, v oblasti Tichomoria a v subsaharskej Afrike.
3.) Hepatitída C – je vyvolávaná vírusom hepatitídy C (HCV). Spoľahlivé testy hepatitídy A a B ukázali, že existuje tretí typ hepatitídy. Potom, čo je objavili a klonovali, vypracovali v roku 1989 serológiu. Rizikové faktory sú napríklad transfúzia krvi alebo intravenózna toxikománia; riziko ohrozenia prenosu hepatitídy C pri sexuálnom prenose je oveľa nižšie ako pri HAV alebo HBV.
4.) Hepatitída D – vírus hepatitídy D (delta agens) je nekompletný vírus, t. j. tento typ sa rozvíja len u osôb, ktoré už sú nakazené HBV a HDV alebo HBV a vo všeobecnosti zhoršuje poškodenie pečene. Prevencia teda spočíva v prevencii proti hepatitíde B. Vyskytuje sa najviac pri rovníku v Afrike a v Amerike.
5.) Hepatitída E – iná forma hepatitídy non A a non B, ktorá sa epidemiologicky odlišuje od hepatitídy C. Ide o hepatitídu prenášajúcu sa prostredníctvom potravín a vody a je teda častá v oblasti krajín tretieho sveta s nízkou hygienickou úrovňou. Bola objavená v 1990 a za prvý prípad sa považuje ochorenie v Indii (1955 - 56) ako následok rituálneho kúpeľa v znečistených vodách rieky Ganga. Ďalej sa rozšírila najmä na sever a rovníkový východ Afriky a na západ strednej Ameriky.
Liečba: Pacienti s akútnymi hepatitídami musia výlučne dodržiavať hygienicko-dietetický režim. Ak ale hepatitída prejde do štádia cirhózy alebo až do rakoviny, sú nevyhnutné antivírusové lieky.
Zlyhanie pečene
Ide o zhoršenie pečeňovej činnosti. Zlyhanie pečene môže spôsobiť každé poškodenie pečeňových buniek: napr.: pečeňová cirhóza, prudký zápal pečene, otravy hubami a niektorými chemickými látkami. Niekedy toto zlyhanie môže vyústiť až do bezvedomia – pečeňová kóma.
Symptómy sú úpadok síl, nechuť do jedla, chudnutie. V pokročilých stavoch sa objavia aj opuchy, zvýšená telesná teplota, hormonálne zmeny, zmeny ochlpenia.
Liečebný postup sa zameriava na uľavenie pečene, najlepšie uľavenie na posteli s diétou. Podáva sa dostatok vitamínov a tekutín. Črevo treba vyčistiť od mikróbov produkujúcich toxíny antibiotikami.
Cirhóza pečene (cirrhosis hepatis – stvrdnutie pečene)
Na udržanie života stačí len pomerne malá časť neporušeného tkaniva pečene. Ak je však pečeň poškodená celkom, vznikne stav nazývaný zlyhanie pečene, čo je častá a zdĺhavá choroba, ktorá môže prebehnúť veľmi prudko, t. j. v priebehu 6 týždňov sa končí smrťou alebo zdĺhavo a môže prejsť až do veľkouzlovej cirhózy. Postupne zanikajú pečeňové bunky, pečeň vždy stvrdne, niekedy sa zväčší, inokedy scvrkne.
Cirhózu vyvolávajú tieto príčiny:
a.) alkohol, zlá životospráva alkoholika, predovšetkým nedostatočná výživa a nedostatočné zloženie stravy,
b.) vírusové hepatitídy prebiehajúce so žltačkou , alebo bez žltačky,
c.) choroby žlčníka a žlčových ciest ,
d.) po otravách chemikáliami toxickými pre pečeň – trinitrotoulén , muchotrávka zelená, alebo niektoré lieky.
Choroba sa vyskytuje u ľudí so zníženou odolnosťou, napr. po prekonaní infekcie, alebo u žien v tehotnosti. Muži bývajú postihnuté 2x častejšie ako ženy.
Symptómy sú veľká unavenosť, slabosť a strata záujmu o okolie. Ďalej časté a hlasné zívanie a čkanie. Postihnutí ľudia bývajú niekedy až dezorientovaní a zúriví, pričom sa tento stav ráno zlepší a večer znova zhorší. Na koži sa môžu objaviť vyrážky, nastáva krvácanie z nosa a z ďasien. Telesná teplota stále stúpa a stav sa zhoršuje, chorí sa nevedia orientovať v priestore a čase, dýchanie je hlučné a veľké, spánok sa stále prehlbuje až nastane bezvedomie, v ktorom chorí umiera.
Liečba predstavuje diéta obsahujúca veľa bielkovín, cukrov, čerstvej zeleniny, ovocia, obmedzujúca tuky. Je absolútne zakázaný alkohol.
Rakovina pečene (carcinoma hepatis)
Najčastejšie sa vyvinie z pečeňovej cirhózy. Prvotná rakovina vzniká najmä z pečeňových buniek a tvorí jeden alebo viac uzlov, alebo prerastá celú pečeň. Sú ňou postihnutí najmä muži približne vo veku okolo 50 – 60 rokov. Druhotná (metastatická) rakovina je najmenej 20x častejšia.
Symptómy sú zo začiatku rovnaké ako pri cirhóze. Neskoršie nastáva chudnutie, nechuť do jedenia, bolesť v oblasti pečene. Niekedy chorí žltnú a majú zvýšenú teplotu. Chorí na druhotnú rakovinu majú podobné ťažkosti.
Liečba je zatiaľ málo účinná. Postihnutá časť pečene sa odstraňuje chirurgicky. Druhotná rakovina má pri liečbe rovnaké postupy, ako rakovina prvotná.