podobné referáty

ico refreklama

Benelux a okolité štáty


Hodnotenie:
Zobrazení: 6848


Oblasť sa rozprestiera od Severného mora až po Alpy. Rozloha celého územia je 546 760 km2 a žije tam 222 mil. obyvateľov. V tejto oblasti sú tieto štáty: Benelux ( Belgicko, Holandsko, Luxembursko), Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko a Lichtenštajnsko.



Belgicko

Rozloha: 30 525 km2

Počet obyvateľov: 10 054 000

Hustota obyvateľstva: 323 obyv./ km2

Dovoz: Ropa, ropné produkty, chemikálie, dopravné prostriedky, diamanty, neželezné kovy, železo a oceľ, káva, minerály

Vývoz: Chemické výrobky, železo, oceľ, mramor, plasty, dopravné prostriedky, textil, uhlie, sklo

Štátne zriadenie: Kráľovstvo

Úradný jazyk: Francúzština (33% obyv.), flámština (55% obyv.), nemčina (68 000 obyv. na južnej komunite krajiny)

Hlavné mesto: Brusel - 970 000 obyvateľov. V Bruseli je známy hotel ,,storočia“ Hôtel de Ville, kráľovský palác, veľká tanečná sála de la Nation a justičný palác. Kultúrna inštitúcia zahŕňa kráľovskú knižnicu, kráľovské múzeum vedy o umení a Bruselskú Univerzitu. Vyrábajú sa tu elektronické zariadenia, nábytok, pivo, destiláty, odliatky z mosadze a železa a medzi ďalšie odvetvia patrí tlač a výroba textilu.

Poloha: 49°30´- 5°30´severnej šírky

2°35´- 6°25´východnej dĺžky

Belgicko sa nachádza na severozápade Európy. Na západe hraničí s Francúzskom, na juhu s Luxemburskom, na východe s Nemeckom a Holandskom a severnú hranicu obmýva Severné more.

Povrch: Krátke pobrežie zeme (66km) je lemované piesočnými dunami. Vnútrozemie tvorí rovinatá krajina. Vo vnútrozemí sa rozkladá Flanderská nížina – nízko položená, piesočná plošina, odvodňovaná riekou Schedou, kanálom prepojeným s Bruselom. Až 300m vysoké pieskovcové hrebene rozdeľujú vápencové údolia. Čím ďalej na juh, tým viac sú Ardeny rozdelené. Hlavný masív Arden je oblasť tvorená starým a tvrdým kameňom, s vrcholmi hôr dosahujúcimi až 600m, pokrytými rozsiahlymi zalesnenými oblasťami a vresoviskami.

Podnebie: Vplyv oceánu dodáva Belgicku mierne a vlhké podnebie. Priemerná teplota v Bruseli je v januári 2°C a v júli 17°C. Vo vnútrozemí sú zimy chladnejšie. V oblastiach Arden dosahujú v súčasnej dobe letné teploty okolo 15°C a zimné teploty pod 0°C. Priemerné ročné zrážky sú 800mm pozdĺž pobrežia, pričom množstvo zrážok klesá smerom do vnútrozemia a stúpa na juhu a horách na viac než 1000mm.

Nerastné suroviny a energetika: Uhoľné ložiská v oblasti Sambre – Meuse sú stále veľmi dôležité, ale dnes sa viac využíva ropa a zemný plyn. Menšie množstvo elektriny sa vyrába vo vodných elektrárňach v Ardenách. Uhlie v údolí Sambre – Meuse a v Kempenlade sú jedinými zdrojmi Belgicka. Práve tieto zdroje umožnili a napomohli industrializácii zeme, zvlášť v mestách Mons, La Louvriere, Charleroi, Namur a Liege. Dnes je najdôležitejším baníckym mestom Genk.

Priemysel: Belgicko je dôležitou priemyselnou zemou s dobre zavedeným oceliarskym a strojárenským priemyslom. Pre Belgicko sú významné i neželezné suroviny, svetovo známe sú textilné výrobky. Vyrábajú sa tradičné ľanové plátna a krajky, vlna, bavlna a syntetické vlákna. V Antverpách sa spracováva ropa a vyrábajú sa chemikálie.

Poľnohospodárstvo: Z celkovej rozlohy zeme sa používa 25% ornej pôdy a ďalších 21% pastvín. Obrábanie pôdy je intenzívne a výnosné i keď väčšina fariem je malá. V poľnohospodárstve je zamestnaných 5% pracovných síl a poľnohospodárska výroba vytvára 2% hrubého domáceho produktu. Z oblastí Arden a Kempenlandu sa poľnohospodári venujú prevažne výrobe mlieka. Na úrodnej hlinitej a piesočnatej pôde Fladner sa pestuje pšenica, jačmeň, cukrová repa, ľan, chmeľ a zemiaky. Neďaleko Bruselu ale i v blízkosti ďalších dôležitých miest sa poľnohospodári venujú záhradníctvu v skleníkoch. Les pokrýva 21% rozlohy zeme v Ostende a Zeebruggu je dôležitým prínosom pre hospodárstvo i navzdory nedávnemu poklesu tohoto odvetvia.

Mestá: 97% Belgičanov žije v mestách. Hlavným mestom, hospodárskym centrom, dôležitým obchodným a kultúrnym strediskom je Brusel. Je tiež sídlom vedenia Európskej únie. Prístavným mestom vo vnútrozemí sú Antverpy (467 000). Rieka Schelda a Albertov kanál tvoria spojnicu s mestom Lige. Tretie najväčšie mesto Belgicka Gent (230 000) je tiež vnútrozemským prístavom.





Luxembursko

Rozloha: 2 586 km2

Počet obyvateľov: 267 000

Hustota obyvateľstva: 142 obyv./ km2

Dovoz: Minerály, kovy, potraviny, tabak, stroje, chemické výrobky, kvalitný spotrebný tovar

Vývoz: Oceľ, podkladové kovy, stroje, dopravné prostriedky, plasty, gumové výrobky, chemikálie, textil, odevy, keramika, sklo

Štátne zriadenie: Veľkovojvodstvo

Úradný jazyk: luxemburština, francúzština (administratívny jazyk), nemčina (obchodný jazyk)

Hlavné mesto: Luxembursko, 76 000 obyvateľov. Je hlavným obchodným a administratívnym strediskom a centrom veľa európskych organizácii. Je hlavným sídlom justície Európskych organizácii. Minulosť stredovekého mesta je uchovaná na pamätnom kameni Bock Peninsula medzi dvomi riekami, je obklopený rýchlo rozvíjajúcim sa priemyselným predmestím. V meste je Univerzitné stredisko Luxemburgu a tiež hudobné konzevatórium zo 17.storočia. Gotické katedrály Notre Dome, veľký palác stavaný v roku 1572 a z 19.storočia mestská hala. Lokalizované sú zrúcaniny z dôb Rímskeho vyrovnania, sú to zbytky pevnosti postavenej v 10.storočí.

Poloha: 49°26´- 50°10´severnej šírky

5°44´- 6°31´východnej dĺžky

Luxembursko sa nachádza v severozápadnej Európe, hraničí s Belgickom na severe, s Francúzskom na juhozápade a s Nemeckom na juhovýchode.

Povrch: Najvyššie miesto zeme Bourgplats (559 m.n.m.) sa nachádza na severnej tretine belgických Arden. Zvyšok zeme sa volá Bon Pays alebo tiež Gutaland a je pokračovaním francúzskej Lorrainskej vysočiny. Toto územie odvodňujú rieky Sure a Alzette vlievajúce sa do rieky Sauer, prítoku Mosely.

Podnebie: Podnebie je podobné ako v Belgicku, ale s o niečo teplešími letami v dôsledku polohy hlbšie vo vnútrozemí. Priemerná teplota v Luxembursku je v januári 2°C a júli 19°C a priemerné zrážky sú 700mm ročne.

Nerastné suroviny a energetika: Ložiská železnej rudy okolo miest Esch a Differdange na juhu sú pokračovaním lorrainského ložiska vo Francúzsku. Uhlie, ropa azemný plyn sa používajú ako zdroj energie, ale 90% energie sa vyrába v hydroelektrárniach riekach Sure, Mosela a Our. Železnú rudu Luxembursko v dnešnej dobe dováža.

Priemysel: Z dovezenej železnej rudy a uhlia sa vyrába viac ako 3 milióny ton ocele ročne. Od roku 1948 je Luxembursko členom ekonomickej únie Benelux. 33% pracovných síl pracuje v priemysle, 4% v poľnohospodárstve a 63% v službách. Najviac je rozvitý strojársky, textilný a hutnícky priemysel.

Poľnohospodárstvo: 5% rozlohy zeme sa používa ako orná pôda a ďalších 20% ako pastviny. Hlavnými plodinami sú jačmeň, pšenica, zemiaky, ovos a hroznové víno. V Bon Pays sa venujú produkcii mlieka a chovu hovädzieho dobytka. Na juhu zeme sa darí záhradníctvu.

Mestá: Medzi mestá nad 10000 obyvateľov patria Esch, Differdange a Dudelange.





Holandsko

Rozloha: 41 562 km2

Počet obyvateľov: 15 239 000

Hustota osídlenia: 449 obyv. /km2

Úradný jazyk: Holandština

Dovoz: Stroje, ropa, textilné výrobky, dopravné prostriedky, železo a oceľ, odevy, farebné kovy, potravinové výrobky, dopravné výrobky

Vývoz: Stroje, textilné výrobky, chemické výrobky, ropa, mäso, železo a oceľ, zelenina a kvety, zemný plyn, kovové výrobky

Štátne zriadenie: Kráľovstvo

Hlavné mesto: Amsterdam - 1 091 000 obyvateľov. Je hlavným administratívnym a priemyselným mestom. Bol založený v 13. storočí ako prístav pri ústí rieky Amstel na Zuiderzee. Rozkladá sa na veľa bahnitých ostrovoch a má cez 800 mostov. Z dôvodov nebezpečenstva záplav je väčšina domov postavená na stĺpoch. Amsterdam je stále prístavom a výjazdom k moru. Ten vedie cez Nordzee (Severomorský) kanál a Ijmuiden.

Poloha: 50°45´- 53°30´severozápadnej šírky

3°20´- 7°10´východozápadnej dĺžky

Holandsko sa nachádza v severozápadnej Európe, na východe hraničí s Nemeckom, na juhu s Belgickom a severozápadnú hranicu obmýva Severné more.

Povrch: Holandsko je zem s najväčšou hustotou zaľudnenia v Európe a len niekoľko malých zemí, ako Taiwan a Hong Kong ju majú vyššiu. Nachádza sa na pevnine v blízkosti ústia riek Rýn, Maas a Schelde. Delty a roviny okolo riek boli vytvorené naplaveninami bahna. Polovica zeme je položená nižšie, než je hladina mora a len na juhu sa povrch zdvíha o 30m. Väčšina nížin sa nachádza v provinciách severného a južného Holandska. Pobrežná čiara bola vytvorená piesočnými dunami. Teraz sa tam nachádzajú poldre, ktoré vznikli vysušením mora. Piesočné duny a človekom vytvorené hrádze bránia rozširovaniu mora.

Podnebie: Letá sú teplé a júlové teploty dosahujú 16 – 17°C. Zimy sú mierne chladné s teplotami asi 2°C pri pobreží, vo vnútrozemí je chladnejšie. Chladnejšie obdobia v zime sú spôsobené prechodom frontov zo Sibíru, ktoré so sebou nesú pokles teplôt pod bod mrazu. Vtedy tiež sneží a kanály a jazerá zamŕzajú. Každoročne spadne asi 800mm zrážok, vo vnútrozemí nepatrne menej.

Nerastné bohatstvo a energetika: Uhlie sa dolovalo v Limburgu od roku 1975. V Hengelne a Delgzjine sú soľné doly, kde sa vyťaží asi 4 mil. ton soli ročne. Dôležitým zdrojom je zemný plyn a Holandsko je jeho štvrtým najväčším producentom na svete. Plynovody rozvádzajú plyn z Groningenu po celej zemi i do susedných štátov. Holandsko tieť produkuje malé množstvo ropy.

Mestá: I keď Amsterdam je oficiálnym hlavným mestom, sídlom vlády je Haag (694 000), kde sa nachádzajú ministerstvá a zahraničné veľvyslanectvá. Jeho prístav bol rozšírený vytvorením európskeho prístavu na Novej vodnej ceste (Nieuwe Waterweg). Bol postavený, aby vyhovel nárastu námornej dopravy Európskeho spoločenstva cez údolie Rýna.

Poľnohospodárstvo: Okolo 27% plochy tvorí úrodná pôda, ktorá sa používa pre pestovanie plodín. Ďalších 32% sú pastviny a 9% je zalesnených. V poľnohospodárstve sú zamestnané 4% pracujúcich obyvateľov a tvorí 4% hrubého domáceho produktu. Poľnohospodárstvo je intenzívne, výkonné a modernizované. Najrozšírenejšie je farmárstvo, ale v niektorých oblastiach je dôležité i pestovanie rastlín. Hlavne sa pestujú rajčiny, cukrová repa a obilniny. Chová sa cez 4,5 mil. dojníc. Holandsko je na piatom mieste v produkcii masla v Európe, štvrté v produkcii syrov a prvé v produkcii cibuľovitých kvetov. Tulipány, hyacinty a narcisy sa pestujú na plodroch, zvlášť v oblasti Leidenu a Haarlemu, odkiaľ ročne vyvážajú milióny cibuliek. Holandsko tiež vyváža šalát vysokej kvality, ktorý sa pestuje hlavne v skleníkoch

Získavanie pôdy: Holanďania získavali pôdu z mora už v rímskych dobách. Prvé poldre boli vytvorené v 13.storočí. A od tej doby sa získalo viac pôdy pozdĺž pobrežia a v ústiach riek, ale najviac jej bolo získanej v 30 a 40 rokoch. Po záplavách v roku 1953, keď more prelomilo niekoľko pobrežných zábran, bol prijatý plán Delta, ktorý zahŕňal uzavretie ústí riek, i keď kanály zostali pre námornú dopravu otvorené.

Doprava: Roviny sú výhodné pre rozvoj komunikácii, ale problémy tvorí mnoho kanálov a riek. Holandsko má 2 753 km železníc, z toho je 1 987 km elektrifikovaných. Má 111 891 km ciest a takmer 5 052 km splavných riek a kanálov. Námorná doprava zostáva dôležitá a ovláda veľkú časť dopravy západnej Európy. Pretože je Holandsko malá zem, vnútrozemský letecký ruch je nízky. Na medzinárodných trasách operuje KLM (Holandské kráľovské letecké linky).

Priemysel: Holandsko je dobre rozvinutá priemyselná zem. Dôležitým priemyslovým odvetvím je strojárenský, elektronický, petrochémia, výroba lietadiel, lodí, textilných výrobkov, nábytku, papiera, piva, odevov a ocele. Veľmi dôležitý je i malý priemysel na výrobu diamantov v Amsterdame. Ťažký priemysel, ako napr. rafinovanie ropy, výroba chemikálii, ocele a strojárenstva, sa nachádza pri pobreží alebo pri riekach a kanáloch, zvlášť v Rotterdame, Ijmuidene, Amsterdame, Dordrechte, Arnhemu a Nijmegenu. Medzi dôležité vývozné artikle patrí syr, čokoláda, cigary, cukor, konzervovaná zelenina, džin a pivo.

Oblasť sa rozprestiera od Severného mora až po Alpy. Rozloha celého územia je 546 760 km2 a žije tam 222 mil. obyvateľov. V tejto oblasti sú tieto štáty: Benelux ( Belgicko, Holandsko, Luxembursko), Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko a Lichtenštajnsko.


Nemecko

Rozloha: 357 050 km2

Počet obyvateľov: 81 075 000

Hustota osídlenia: 218 obyv./km2

Úradný jazyk: Nemčina

Dovoz: Stroje, rudy, ropa, textilné výrobky, potraviny

Vývoz: Stroje, chemikálie, automobily, spotrebné výrobky, uhlie, textilné výrobky

Štátne zriadenie: Republika

Poloha: 47°12´- 54°55´severnej šírky

5°53´- 15°02´východnej dĺžky

Nemecko sa nachádza v Strednej Európe. Hraničí na východe s Poľskom a Českom, na juhu s Rakúskom, Švajčiarskom a Francúzskom, na západe s Holandskom, Belgickom a Luxemburskom a na severe z časti s Dánskom a časť obmýva Baltické a Severné more.

Hlavné mesto: Berlín, 3 437 900 obyvateľov. I keď vláda stále ešte sídli v Bonne a do Berlína sa presťahuje až po roku 2000. Nemecko má teraz 150 múzeí a okrem mesta s rušným nočným životom sa stal aj mestom kultúry. Po druhej svetovej vojne sa Berlín rozdelil na štyri časti. Riadili ich Francúzi, Američania, Briti a Sovieti. Neskôr bol rozdelení na západný (USA) a východný (Rusko). V roku 1950 viac ako 2,5 mil. ľudí emigrovalo do západnej časti za lepšou prácou, to urýchlilo v roku 1961 vystavanie základov známeho múru. Do roku 1980 už bariéru medzi východom a západom tvorila tri metre vysoká stena s ostnatým elektrickým drôtom, lemujúca Západný Berlín a celé západné Nemecko. Múr bol zbúraný v roku 1989.

Povrch: Severná časť Nemecka, ktorá predstavuje asi tretinu celkovej rozlohy, je súčasťou severoeurópskej roviny, rozprestierajúcej sa od Belgicka na východ. Pri pobreží Baltického mora je táto rovina tvorená prevážne piesčitou a neúrodnou pôdou s častým výskytom usadenín. V južnej časti tejto roviny sa vyskytujú oblasti naviatej spraše, zvlášť v okolí Hannoveru. Na opačnej strane zasahuje do najjužnejšej časti Nemecka masív Álp, jeho hrebene sa postupne znižujú až prejdú do zvlnenej krajiny Podunaja. Medzi hrebeňami Álp a severoeurópskou rovinou sa striedajú nížiny s pohoriami (centrálny masív) z tvrdých hornín vysokého veku.

Podnebie: Severozápadnú časť Nemecka ovplyvňuje blízkosť oceánu. Smerom na východ sa tento vplyv zmenšuje a prevažuje kontinentálne podnebie. Vo východnej časti Nemecka sú i chladnejšie zimy. Odra a ostatné veľké rieky často zamŕzajú až na dobu troch mesiacov. Priemerné teploty v hlavnom meste dosahujú v januári -1°C a v júli 19°C. V Hamburgu, v najväčšom nemeckom prístave, sú priemerné teploty obdobné – v januári 0°C a v júli 18°C, na juhu je nepatrne teplejšie. Napríklad priemerná januárová teplota v Mníchove je 2°C a priemerná júlová teplota 20°C. Vyššie oblasti strednej časti Nemecka sa vyznačujú výdatnými zrážkami. Padá tu až 15 000 mm zrážok za rok.

Poľnohospodárstvo: 36% nemeckého územia sa využíva pre pestovanie plodín, 16% tvoria pastviny. V horských oblastiach je rozšírený chov hovädzieho dobytka a oviec. Najúrodnejšími oblasťami sú prirodzene nížiny, zvlášť potom oblasti lemujúce južný okraj severoeurópskej roviny. K najvýznamnejším pestovateľským oblastiam patrí okolie Hannoveru, Braubschweigu a Magdeburgu. V blízkosti všetkých veľkých miest je rozšírené záhradníctvo. Časť územia pozdĺž riek Rýn a Mosel má nemalý význam pre vinársky priemysel. Na juhu Nemecka prevláda pestovanie tabaku, kukurice, chmeľu a na severe pestovanie žita.

Priemysel: Nemecko je jedným z najvyspelejších priemyselných štátov. Jeho priemyselná produkcia je sústredená do Porýnia, kde obrovské zásoby kvalitného uhlia položili základy oceliarskeho a strojárskeho priemyslu. V tejto oblasti boli postavené i chemické továrne. Rieka Rýn slúži zároveň ako dôležitá dopravná tepna. Oceliarsky a strojársky priemysel nájdeme i v Bochume, Essene a Dortmonde. Wuppertal a Krefeld sú zase dôležitými centrami textilného priemyslu. K najdôležitejším prístavom patrí Hamburg, Brémy, Kiel a Rostock.

Energia: Nemecko kryje 75% elektrickej energie z tepelných elektrárni. Ďalších 19% získava z atómových elektrární. Za rok vyťaží celkovo 450 mil. ton lignitu, čo je viac než 25% celkovej svetovej produkcie. Ďalej sa v Emslande, v Dolnom Sazku získava ropa a zemný plyn.

Mestá: Hamburg (1 660 700) leží v ústí rieky Labe. Je to najväčší nemecký prístav s vysokým podielom priemyslu. Dôležitým centrom južnej časti Nemecka je hlavné mesto Bavorska Mníchov (1 236 500).

Doprava: Nemecké územie pretína 615 178 km ciest. Z nich 226 282 km predstavujú diaľnice a cesty diaľničného typu. Celková dĺžka železnice je 41 525 km, z toho je 16 285 km elektrifikovanej. Vďaka svojej rieke Rýn sa Nemecko môže chváliť i najvýznamnejšou sieťou vodných ciest v Európe.





Rakúsko

Rozloha: 83 855 km2

Počet obyvateµov: 7 882 600

Hustota osídlenia: 90 obyv./ km2

Úradný jazyk: Nemčina

Dovoz: Stroje, dopravné prostriedky, chemikálie, surový petrolej, textil, potraviny

Vývoz: Stroje, železo a oceľ, papier, lepenka, textilné výrobky, mliečne výrobky

Štátne zriadenie: Spolková republika

Poloha: 46°30´- 49° severnej šírky

9°30´- 17° východnej dĺžky

Rakúsko sa nachádza v Strednej Európe. Na juhu hraničí a Talianskom a Slovinskom, na východe s Maďarskom a Slovenskom, na severe s Českom a Nemeckom a na západe so Švajčiarskom.

Hlavné mesto: Viedeň, 1 539 843 obyvateľov. Je strediskom strojárskeho, tlačiarenského, potravinárskeho a odevného priemyslu. Priťahuje turistov svojimi pamiatkami a centrom zábavy, hlavne zábavný park Prater. Oslňujúca architektúra, múzeá a umelecké galérie, je centrom európskej kultúry a svetové centrum hudby. Mesto bolo veľmi zničené na konci 2. svetovej vojny, napriek tomu je jedno z najstarších a najkrajších miest Európy.

Povrch: Rakúsko je alpská zem. Jeden z najhornatejších štátov Európy. Východná alpská časť zaplňuje 70% zeme drsnými alpskými hrebeňmi, ktoré v troch hlavných pásmach oddeľujú rieky Inn, Salzach a Enns. Všetky tri tvoria prítoky Dunaja. Najvýznamnejšie nížiny sa nachádzajú pozdĺž Podunajskej panvy.

Podnebie: V Alpách je podnebie rôzne, podľa nadmorských výšok. Na celom rakúskom území prevaľuje podnebie stredoeurópskeho charakteru s chladnými zimami a teplými a slnečnými letami. Leto je najvlhšie obdobie roku s množstvom prehánok a búrok. Zima prináša zrážky v podobe snehu. Najteplejšou a najsuchšou oblasťou je Viedenská panva. Priemerná teplota v januári je -10°C, v júli 20°C. V Alpách sú niektoré masívy pod snehom celý rok.

Poľnohospodárstvo: 18% pôdy sa využíva k pestovaniu plodín a ďalších 24% pre pastierstvo. 8% pracovných síl pracuje v poľnohospodárstve. Pestuje sa pšenica, kukurica, jačmeň a zelenina, ovocie a vinná réva. Najvýznamnejšia orná pôda je v Podunajskej nížine a na východných plošinách. Lesy pokrývajú 45% územia.

Nerastné bohatstvo: Na území sú dôležité ložiská ropy, zemného plynu, železnej rudy, lignitu, magnetitu, wolframu a zinku. Ročne sa vyťaží 1,1 mil. ton ropy z Ziestersdorfu, 2,3 mil. ton železnej rudy, prevažne z povrchových dolov v blízkosti Eisenerzu. Sú tu soľné doly a cenné ložiská vysoko kvalitného grafitu.

Priemysel: V priemysle je zamestnaných 35% ekonomicky činnej populácie. Podieľa sa 37% na hrubom domácom produkte. Medzi hlavné priemyslové odvetvia patrí: potravinársky, výroba železa a ocele, strojársky, textilný, chemický, elektrotechnický, výroba papiera a buničiny, hutnícky a lesnícky priemysel. Oceliarstvo a strojárstvo predstavuje 1/3 výkonu rakúskeho priemyslu.

Mestá: Medzi najväčšie mestá patrí Hradec (238 810), Linz (204 044), Salzburg (143 978), Innsbruck (118 112).

Turistický ruch: V Alpách sa nachádza viac ako 50 lyžiarskych areálov. Rakúsko navštívi každoročne 19 mil. návštevníkov.

Doprava: Rakúsko má 5 800 km železníc a 107 503 km ciest. Vodné cesty Podunajskej nížiny sú dôležitou súčasťou dopravy. Napriek vysokohorským oblastiam je Rakúsko dôležitou tepnou spojujúcou susediace štáty. Cesty cez pohoria sú riešené tunelmi.



ako to funguje?