Austrália

Austrália je najmenší kontinent a je pre mňa nesplneným snom. Skrýva sa v nej veľa zaujímavého chcela by som tento svetadiel spoznať pre mňa je to tajomná zem ktorá nemá veľa tajomstiev odhalených. Chcela by som navštíviť hlavne kozmopolitné Sydney a pre mňa najkrajšiu stavbu na svete- budovu opery. Dúfam, že sa mi to v blízkej budúcnosti splní.











OBSAH
1. Úvod

2. Dejiny

3. Povrch

4. Zvieratá a Veľká útesova bariéra

5. Priemysel

6. Významné udalosti

7. Obrázková príloha

















Austrália – väčšina z Vás si pod týmto slovom vybaví, dom opery v Sydney, horu Ayers Rock a klokana. Tieto populárne obrázky však ďaleko zaostávajú za prírodným bohatstvom, kultúrnou pestrosťou a nespútaními krásami tejto zeme. Austrália vám je schopná ponúknuť množstvo cestovateľských zážitkov od napínaveho potápania na korálových útesoch až po kosmopolitné Sydney a najkrásnejšie pláže sveta. Ale tá pravá Austrália začína tam kde mesto končí.




Najmenší svetadiel
Austrália leží na južnej pologuli spolu s ostrovmi a súostroviami v Tichom oceáne, známym pod spoločným menom Oceánia, predstavuje osobitnú časť sveta. Na území Austrálie sa rozprestiera len jeden štát. Jeho obyvaťelstvo tvoria pôvodní austrálsky domorodci a prisťahovalci. Väčšinu anglicky hovoriacich prisťahovalcov tvoria bývalý presídlenci z Európy, najmä z Anglicka.





2. Dejiny







Severné pobrežie je asi 1 500 kilometrov pod rovníkom, južné o 3 000 kilometrov ďalej a hraničí so 40˚ zemepisnej šírky. Na severe susedí s Papuou – Novou Guineou a Indonéziou, na juhu s Antarktídou a na juhovýchode s Novým Zélandom. Názou Austrália vznikol z latinského pomenovania Terra australis,južná zem. Prvými známymi obyvateľmi Austrálie sú domorodci – aborigéni. Európania sa o Austráliu začali zaujímať až roku 1770, keď sa kapitán James Cook zmocnil pobrežia v mene Veľkej Británie. Prvým britským zariadením v Austrálií bola väznica! Od konca osemnásteho storočia sa tu usádzali roľníci a chovatelia oviec. Roku 1851 boli objavené zlaté bane, čo prilákalo ďalších pristahovalcov. Roku 1901 schválila britská vláda ústavu, podľa ktorej sa kolónie zoskupovali do nezávislej krajiny a vytvorili štát. Takto vznikol Austrálsky zväz.

















3. POVRCH




Austrálsky kontinent je najmenší svetadiel planéty. Jeho rozloha 7 682 300 km² je približne taká ako rozloha Spojených štátou amerických ( bez Aljašky ). Kedysi bol súčasťou superkontinentu s názvom Pangea, ktorý sa rozdelil na dve časti: na severe to bola Laurázia a na juhu Ggondwana. Keď sa jednotný kontinent na južnej pologuli, teda Gondwana, roztrieštil, Austrália zostal spojená s Antarktídou. Vedci sa nazdávajú že sa oddelila asi pred 65 miliónmi rokov. Oficiálni názov Austrálie znie Austrálsky zväz.



Do tejto federácie štátou patrí hlavný ostrovný kontinent a ostrov Tasmánia na juhu. Austrália je šiesty svetadiel. Austrália je najrovinatejší a najsuchší svetadiel. Asi 75% územia tvorí púšť. Má veľmi malú nadmorskú výšku. Pozdĺž pobrežia je reliéf trochu výraznejší, hoci najvyšší vrch meria iba 2 230 metov. Hlavným vodným tokom je rieka Murray, dlhá 3 490 kilometrov, ktorá zavlažuje juhovýchod krajiny. Zvyšok územia je veľmi suchý, mnohé rieky sú v istom období roka bez vody. Veľká útesová bariéra, ktorá je najväčším koralovým útesom na svete, tiahne sa pozdĺž severovýchodného pobrežia vyše 2 000 kilometrov.



Teplota sa pohybuje zvyčajne medzi 7 a 38 stupňov celzia, ale podnebie sa v jednotlivých oblastiach veľmi mení. Na pobreží je mierne z výdatnými dažďami. V o vnútrozemí je typicky púšťové. Na 70 % územia sú ročné zrážky nižšie ako 500 milimetrov. V strede kontinentu rastie typická púšťová vegetácia so savanami pozdĺž severného, východného a juhovýchodného pobrežia. V Tasmánií sa zachovalo niekoľko dažďových pralesov. Pred miliónmi rokov bola austrálska vegetácia veľmi podobná novozélandskej, juhoafrickej a juhoamerickej, ktoré tvorili súčasť jedného kontinentálneho celku. Obrovské pralesy, ktoré vtedy pokrývali austrálsky svetadiel, zmizli a v savanách sa zachoval už len jediný hlavný druh, eukalyptus.




Austráliu tvorí šesť spolkových štátov
1. Nový južný Wales (NEW SOUTH WALES)

2. Viktória (VICTORIA)

3. Qeensland

4. Južná Austrália (SOUTH AUSTRALIA)

5. Západná Austrália (WESTERN AUSTRALIA)

6. Tasmánia (TASMANIA)



Severné teritórium a teritórium hlavného mesta a teritória Papua (južná časť ostrovu Nová Guinea, ostrov Norfolk, Vianočný ostrov, ostrov Heard a Mc Donald, Macquarieho ostrovy a Kokosové ostrovy). Poručenské územia OSN sú Nová Guinea, Bismarkovo súostrovie a severná časť Šalamúnových ostrovov. Popri hlavných mestách štátov významnými hospodárskymi a politickými strediskami sú: Wollongong, Newcastle, Geelong, Alice Springs, Kalgoorie, Darwin a Adelaide. Austráliu tvoria takmer výlučne európsky pristahovalci. V roku 1971 bolo 106 290 pôvodných Austrálčanou. Pristahovalectvo sa prísne reguluje. V súčasnosti sa už neuplatnuje otvorená rasistická politika „belošskej Austrálie“, kladú sa však iné podmienky, najmä odborná kvalifikácia. Väčšina obyvateľstva sa hlási k anglikánskemu a rímsko-katolíckemu náboženstvu.




Geologickú stavbu Austrálie tvoria tri základné geografické celky
1. Západoaustrálska plošina s priemernou výškou 200-500 m (Mt. Woodroffe 1515m) a púšťami z rozlohou 1,7 mil km².

2. Stredoaustrálske nížiny s Veľkou Artézkou panvou a v strednej časti s bezodtokovou preliačinou Eyrovho jazera (-12 m), najnižším bodom pevniny.

3. Veľké predelové pohorie, utvorené hercínskym vrásením na východe krajiny a dosahujúce v Austrálskych alpách najvyššiu výšku vrchom Mt. Kosciusko (2234 m). Najväčšou riekou je Murray (s prítokom Darling), má 3490 km.





Na východe a juhovýchode Austrálie
Sa rozprestiera úrodná orná pôda, smerom na západ prechádza do pasienkov za ktorými sa začína kamenná a piesková púšť siahajúca až po Indický oceán. Iba na juhozápade sú zasa úrodné oblasti. Sever ktorý predstavuje dve pätiny celkovej rozlohy, leží v tropickom pásme, ostatná časť kontinentu ma subtropické a mierne podnebie. Vnútrozemie je horúce a suché. V pásme veľmi vlhkého tropického podnebia sú priemerné mesačné teploty 25-28 ºC a ročné zrážky asi 2000 mm (York). V miernom pásme južných okrajových oblastí miestami klesajú teploty aj pod