Andrej Žarnov

Andrej Žarnov (vl. menom prof. MUDr. František Šubík) (*19. november 1903, Kuklov – † 16. marec 1982, Poughkeepsie, USA) bol slovenský básnik katolíckej moderny, prekladateľ a lekár - patológ.

Životopis

Narodil sa v Kuklove, kde vychodil základnú školu. Vyššie vzdelanie získaval v Skalici a Trnave, kde aj v roku 1923 zmaturoval. Po maturite študoval v Bratislave na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, titul MUDr. získal v roku 1931. Vysokoškolské štúdiá prežil na katolíckom internáte Svoradov. Od roku 1937 bol docentom a od roku 1939 profesorom na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Do roku 1945 bol prednostom Patologického ústavu Slovenskej univerzity a okrem toho aj obvodným lekárom v Trnave.

Pred komunistickou totalitou emigroval zo Slovenska na dva krát. V roku 1945 (po niekoľkých mesiacoch ho deportovali naspäť do Bratislavy a zatkli) a potom definitívne v roku 1952. Najprv sa zdržiaval v Rakúsku (1952), neskôr v Nemecku (1952 - 1953). V roku 1953 definitívne odišiel do USA. Tu pôsobil v rokoch 1955 - 1963 ako lekár v Cronswille State Hospital, neskôr (1963 - 1974) v Harlem Valley State Hospital, Wingdale. V exile pôsobil vo viacerých krajanských inštitúciách a spolkoch. Bol členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského ústavu, kultúrnej komisie Svetového kongresu Slovákov a predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí.

Bol jeden z prvých profesorov patológie na Slovensku. V roku 1943 sa ako člen medzinárodnej komisie súdneho lekárstva zúčastnil na exhumácii povraždených poľských dôstojníkov v Katynskom lese a svojou analýzou potvrdil účasť stalinistickej Červenej armády na tomto masakri. V emigrácii bol členom viacerých prestížnych vedeckých inštitúcií, ako napr. College of American Pathologists či American Medical Association.

Tvorba
Od ukončenia 2. svetovej vojny bol v podstate až roku 1989 zakázaným autorom, no napriek tomu sa významne zapísal do dejín slovenskej literatúry. Spolu s Martinom Rázusom reprezentuje najsugestívnejšie činy modernej poézie pri kliesnení samostatných ciest svojho národa. Podobne ako Martiin Rázus alebo Janko Jesenský je jedným z významných zakladateľov národne exponovanej politickej lyriky. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladateľskej činnosti, najmä z antickej (Sofokles) a poľskej poézie, okrem iného preložil tiež výber z básní Karola Wojtylu (pápež Ján Pavol II.) pod názvom Profily. Svoje literárne príspevky, publicistické články, odborné články a štúdie tiež publikoval vo viacerých periodikách na Slovensku (Vatra, Rozvoj, Elán, Kultúra, Slovák, Slovenské pohľady, Nové Slovensko, Gardista a i.) i v emigrácii (exilové časopisy Most, Slovák v Amerike, Jednota, Slobodné Slovensko, Hlasy z Ríma, Černákov odkaz a ďalšie).

Ocenenia

Za svoju prácu bol Andrej Žarnov viackrát ocenený. Za vedecké úsilie cenou Diplomate of the American Board of Pathologhy, za činnú prácu v slovenskom exile Národnou cenou Svetového kongresu Slovákov a vyznamenaním Slovenského ústavu. Jeho verše zdobia pamätnú tabuľu na internáte Svoradov venovanú jeho riaditeľovi Eugenovi Filkornovi, ktorú v roku 1995 odhalil arcibiskup Ján Sokol.


Dielo

Diela vydané na Slovensku Poézia
1925 - Stráž pri Morave (Bratislava)
1929 - Brázda cez úhory (Bratislava)
1932 - Hlas krvi (Bratislava)
1940 - Štít (Bratislava)
1941 - Mŕtvy, zbierka vyjadrujúca smútok nad smrťou svojho syna, ktorého po smrti sám pitval (Bratislava)


Preklady
1936 - U poľských básnikov (Martin)
1940 - Sofokles: Antigona (Martin)
1941 - Sofokles: Kráľ Oidipus (Bratislava)
1948 - A. Mickiewicz: Poézia (Trnava)

Dielo vydané v emigrácii

Poézia
1978 - Presievač piesku (Rím); v roku 1993 vyšlo tiež v Martine


Preklady
1976 - Oscar Wilde: Väzenská balada (Rím)
1978 - Dante Alighieri: Peklo (Cambridge)
1979 - A. Jawienn (Karol Wojtyla, Ján Pavol II. ): Profily (Rím)