Generátorom striedavého prúdu je buď alternátor, alebo oscilačný obvod. Obidva vyrábajú striedavý prúd, teda prúd s premennou polaritou.
Oscilačný obvod: Hlavnou výhodou oscilačného obvodu je, že na rozdiel od alternátora dokáže vyrábať striedavý prúd o veľmi vysokej frekvencie, lebo frekvencia tu závisí od kapacity, indukcie a odporu obvodu a tieto hodnoty sa ľahšie menia ako keby sme pri alternátori museli zvyšovať otáčky rotora na požadovanú frekvenciu. Oscilačný obvod sa skladá z dvoch častí a to kondenzátora a cievky. Na základe periodického nabíjania a vybíjania kondenzátora a vzniku a zániku magnetického poľa v okolí cievky sa periodicky mení aj polarita prúdu a vzniká striedavé napätie, ktorého frekvencia pri oscilačnom obvode môže dosiahnuť rádovo do 10 GHz i viac.
Alternátor: Používa sa hlavne v elektrárniach, kde vyrába elektrickú energiu pre našu spotrebu. Skladá sa z dvoch častí a to rotora, časť ktorá sa otáča (rotuje) a statora, tento je v pokoji (je statický). Jednoduchý alternátor, napríklad aký používame pri experimentoch v laboratóriu, pozostáva z drôtenej slučky obdĺžnikového tvaru, rotujúceho v homogénnom magnetickom poli medzi pólmi trvalého magnetu. Zmena magnetických indukčných čiar cez vodič spôsobí pohyb elektrónov a to sa rovná elektrickému prúdu. Keď sa slučka otočí o 180 stupňov, elektróny sa začnú pohybovať opačným smerom, lebo aj zmena je už opačná a keď sa znova dostane do pôvodnej polohy, celý proces sa opakuje stále dokola. Z toho jednoducho vyplýva, že frekvencia sa rovná počtu otáčok za sekundu.
Pri skutočnom alternátore by u pružného spojenia slučky a elektrickým vedením vznikali veľké straty iskrením a podobne, preto je takéto spojenie nevhodné. Preto je cievka (slučka) navinutá na statore a magnet sa otáča, je teda rotorom. Odber sa tak zabezpečuje pomocou pevných svoriek. Pri alternátoroch v elektrárni sa používa trojfázový alternátor (pozri referát o trojfázovej sústave).
Generátor striedavého prúdu
Faradayov objav elektromagnetickej indukcie umožnil skonštruovať zariadenie, v ktorom možno získať elektrickú energiu na energetické účely. Tento spôsob výroby striedavého napätia a prúdu si vysvetlíme na príklade jednoduchého generátora, v ktorom sa otáča vodivá slučka,
príp. cievka v homogénnom magnetickom poli. Cievka tvorí rotor generátora a permanentné magnety alebo elektromagnety, ktoré tvoria homogénne magnetické pole, nazývame stator. Keď sa vodivá slučka otáča uhlovou rýchlosťou , mení sa magnetický indukčný tok plochou S slučky. Indukčný tok je určený t je uhol medzi indukčnými čiarami a normálou plochy=, kde =BS cos vzťahom S slučky. t zmeny indukčného toku vyvolávajú/& #61508;Podľa Faradayovho zákona U=- vznik indukovaného napätia, ktoré nameriame na koncoch cievky. Keďže zmena indukčného napätia je najväčšia v okamihu, keď sa vodiče slučky pohybujú kolmo na indukčné čiary, má v tomto okamihu indukované napätie najväčšiu hodnotu. Naopak v okamihu, keď sa vodiče pohybujú v smere indukčných čiar je zmena magnetického indukčného toku najmenšia a indukované napätie je nulové. Závislosť indukovaného napätia od času zobrazíme sínusoidou a pre jeho okamžitú hodnotu t.platí vzťah u=Umsin
V otáčavej slučke sa indukuje harmonické napätie s amplitúdou Um. Veľkosť Um závisí nielen od veľkosti magnetickej indukcie B a ).(Um=BSplochy slučky S, ale aj od uhlovej frekvencie
Pre činnosť generátora nie je dôležité, či sa otáča cievka v magnetickom poli, alebo naopak rotuje elektromagnet a cievka je v pokoji. Preto sa častejšie používa druhý spôsob, keď sa striedavý prúd z generátora odvádza pevnými svorkami. Odber prúdu je oveľa jednoduchší a vznikajú menšie straty, ako keby sa prúd odoberal z rotora. Trojfázová sústava striedavých napätí
Zdrojom striedavého napätia v elektrárňach je trojfázový alternátor. Stator alternátora tvoria tri cievky, ktorých osi zvierajú navzájom uhly 120°. Uprostred medzi cievkami sa otáča magnet. Indukované napätia v jednotlivých cievkach sú fázovo posunuté o 1/3 periódy.
Trojfázový alternátor má dve hlavné časti. Stator sa skladá z plášťa, ktorý je pevne priskrutkovaný na nosnú plošinu generátora, lebo musí odolávať veľkému momentu sily. Jadro statora je zložené z tenkých izolovaných plechov a v jeho drážkach je uložené vinutie fázových cievok.
Rotor alternátora je vlastne silný elektromagnet uložený na oceľovej osi v strede alternátora. Na obvode sú vyfrézované drážky, do ktorých je vložené budiace vinutie. Týmto vinutím prechádza jednosmerný prúd z dynama, ktoré je umiestnené na spoločnej osi a nazýva sa budič. Rotory alternátorov bývajú zvyčajne konštruované na frekvenciu otáčania 3000 otáčok za minútu, takže alternátor je zdrojom troch napätí s frekvenciou 50 Hz. Jednotlivé napätia sú fázovo posunuté o 120°. V elektrárňach bývajú alternátory zväčša spojené s hriadeľom hnacej turbíny. Celý agregát sa nazýva turboalternátor. Napätie z alternátora by sme mohli rozvádzať 6-timi vodičmi. V praxi sa využívajú sústavy - trojfázová sústava striedavých napätí, ktorú tvoria tri fázové vodiče L1, L2, L3 a jeden nulový vodič N, ktorý býva uzemnený. Obvody fázových vodičov nazývame fázy sústavy. Keby sme napr. v čase t=T/2 sčítali okamžité napätia, zistíme, že u1+u2+u3= OV. Tento poznatok umožňuje spojiť jeden koniec cievok alternátor do spoločného uzla. Fázové vodiče sú pripojené k druhému koncu cievok a nulovací vodič N je spojený s uzlom. Medzi fázovými vodičmi a nulovacím vodičom je fázové napätie u1,u2,u3. V našej spotrebiteľskej rozvodnej sieti majú fázové napätia efektívnu hodnotu U=220V. Medzi ľubovoľnými fázovými vodičmi je združené napätie u12, u13, u23. Jeho efektívna hodnota je 220 3 V = 380V. Elektrické spotrebiče pripájame najčastejšie k fázovému a nulovaciemu vodiču. Keď spotrebiče pripojené k jednotlivým fázovým vodičom majú rovnaký odpor R, bude nulovacím vodičom prechádzať prúd iN=i1+i2+i3=(u1+u2+u3)1/R = OA, takže nulovací vodič by bolo možné vynechať. Niektoré spotrebiče, napr. elektromotory, transformátory sú konštruované tak, že jednotlivé fázy rozvodnej siete sú rovnomerne zaťažované. Ich elektrický obvod (napr.vinutie) má tri rovnaké časti zapojené podľa obrázka. Spojenie do hviezdy a spojenie do trojuholníka. Pri spojení do hviezdy sú jednotlivé časti spotrebiča pripojené k fázovému napätiu (220V). Pri spojení do trojuholníka sú pripojené k vyššiemu združenému napätiu (380V). Preto je výkon spotrebiča pri tomto spojení väčší. Elektromotor na trojfázový prúd
Elektromotory sa zakladajú na pohybe vodičov s prúdom v magnetickom poli, ktoré zväčša býva budené prúdom vo vinutí statora. Pripojíme cievky k trojfázovému napätiu zo zdroja. Prúd v cievkach utvára magnetické pole, ktoré pôsobí na magnet. Magnet sa začne otáčať s rovnakou frekvenciou, ako je frekvencia striedavého prúdu.
Príčinou otáčania magnetu je vznik magnetického poľa, ktorého vektor magnetickej indukcie periodicky mení smer. Je to točivé magnetické pole. Osi cievok opäť zvierajú uhol 120° a sú pripojené k fázovým vodičom. Základnom časťou trojfázového elektromotora je stator, ktorého konštrukcia je podobná ako pri alternátore. Rotor alebo kotva je zhotovená z oceľových plechov s drážkami, v ktorých sú uložené silné vodiče z hliníka alebo medi. V čelách rotora sú vodiče spojené prstencami, takže vinutie má tvar klietky. Prierez vodičov závisí od výkonu, na aký je motor skonštruovaný. Keďže sú vodiče navzájom spojené, tento druh motora nazývame motor s kotvou nakrátko. Točivé magnetické pole cievok statora indukuje vo vinutí kotvy veľké prúdy. To má za následok vznik síl, ktoré kotvu roztočia v smere rotácie točivého poľa. Kotva sa však nikdy nemôže otáčať rovnakou frekvenciou, ako sa otáčal magnet, t.j. synchrónne s točivým poľom. Pri synchrónnom otáčaní by totiž vinutie kotvy bolo vzhľadom na indukčné čiary relatívne v pokoji, prúd by sa v ňom neindukoval a príčina otáčania by zanikla. Preto sa rotor otáča vždy s menšou frekvenciou, alebo asynchrónne. Elektromotory tohto druhu nazývame trojfázové asynchrónne elektromotory. Rozdiel frekvencie fp otáčania točivého poľa a frekvencie fr otáčania kotvy sa vyjadruje v percentách a volá sa sklz. s=(fp-fr)/fp
Keďže kotva pri otáčaní prekonáva odpor, indukčné čiary točivého magnetického poľa pretínajú vodiče rotora a vinutím prechádza indukovaný prúd. Tento prúd je tým väčší, čím väčší je sklz a tým sa súčasne zväčšuje moment otáčania motora. Transformátor
Transformátory sú zariadenia, ktorými sa premieňajú (transformujú) striedavé prúdy a napätia na iné hodnoty s rovnakou frekvenciou. Rozdeľujeme ich na jednofázové a trojfázové.(princíp-elektromagnetická indukcia). Jednofázový transformátor
- dve cievky na spoločnom uzavretom jadre z mäkkej ocele. Do primárnej cievky sa privádza striedavý prúd, ktorý tvorí v jadre periodické premenné magnetické pole. Vplyvom zmien magnetického indukčného toku sa v závitoch cievok indukuje elektromagnetické napätie. Z tohto vzťahu vidíme, že pri istom napätí privedenom na primárnu cievku sa na sekundárnej cievke indukuje napätie väčšie (transformácia nahor) alebo menšie (transformácia nadol), podľa toho, aký je pomer počtu závitov. Pomer k = N2 / N1 sa volá transformačný pomer transformátora. To znamená, že prúdy sa transformujú približne v obrátenom pomere počtu závitov. Pri vyššom sekundárnom napätí môžeme z transformátora odoberať menší prúd a naopak.
Jednofázové transformátory - rádio, TV, meracie prístroje. Na transformáciu trojfázového prúdu v energetike sa používajú trojfázové transformátory. Jadro má tri magnetické vetvy. Každá fáza má vlastné primárne a sekundárne vinutie. Cievky primárneho, príp. sekundárneho vinutia sú navzájom spojené do hviezdy alebo trojuholníka. Musia sa chladiť, namočením do oleja alebo chladené vzduchom.