Alkohol

Alkohol

Podstata alkoholu

Názov alkohol pochádza z arabského Al-ka-hal, čo znamená jemnú zvláštnu látku. Alkohol je číra bezfarebná tekutina bez zápachu a chuti, s bodom varu 77 °C a bodom tuhnutia 130 °C. Alkohol vzniká kvasením cukru a pôsobením kvasiniek. Kvasenie prebieha do koncentrácie asi len 14 - 16%, pri väčších koncentráciách sú kvasinky prvými obeťami alkoholu. Alkohol sa dá vyrobiť z akejkoľvek formy škrobu a cukru. Podľa výroby rozoznávame tri druhy nápojov :
1.) Pivo – 1,0-1,5 obj. % alkoholu (7°=1,5%=10g; 12°=3,6%=18g)
2.) Víno – 7-18 obj. % alkoholu (2 dcl=8-12%=16-24g)
3.) Koncentráty – 22,5 a viac objemových % alkoholu
Podľa protialkoholického zákona sú všetky nápoje s obsahom nad 0,75% objemového percenta alkoholu alkoholické. Kožou sa alkohol vstrebáva len v malom množstve, rovnako vdychovaním, preto toto abstinenciu neohrozuje.
U alkoholu sa rovnako ako u väčšiny drog (snáď okrem marihuany, kde je tzv. opačná tolerancia) pri opakovanom užívaní vyvíja tolerancia, takže sú potrebné stále väčšie dávky na dosiahnutie rovnakého účinku. Pri alkohole sa vyvíja relatívne pomaly. Keď však už máte natoľko poškodenú pečeň, že nedokáže alkohol odbúravať, potrebná dávka sa ďalším pitím rýchlo znižuje.
Ľuďom sa zdá, že alkohol v malých množstvách zvyšuje energiu a spôsobuje, že sa cítia čulejší a spoločenskejší. V skutočnosti je však jeho vplyv na centrálny nervový systém tlmivý, nie stimulujúci. Predpokladá sa, že počiatočný stimulujúci vplyv alkoholu vzniká tým, že inhibičné synapsie v mozgu sú tlmené trochu skôr, ako synapsie excitačné. Keďže neuróny v mozgu udržujú presnú rovnováhu medzi exitáciou a inhibíciou, vplyvom útlmu inhibičných synapsií vzniká pocit excitácie, alebo stimulácie. Excitačné synapsie sú však tiež o chvíľu stlmené, ich stimulačný účinok sa stráca a nastáva ospalosť a spomalenie senzorických a motorických funkcií.
Akonáhle alkohol príde do krvi, nedajú sa jeho účinky zmeniť žiadnou potravinou, či nápojom. Iba ovocný cukor môže niekedy skrátiť dobu účinkovania, pretože urýchľuje jeho odbúravanie z krvi. Priemerný metabolizmus dospelého človeka odbúra cca 8,5 g alkoholu za hodinu. To je asi tretina piva, alebo pol pohárika tvrdého alkoholu. Rýchlosť odbúravania sa výrazne líši prípad od prípadu. Závisí napríklad na pohlaví, hmotnosti, veľkosti žalúdka, frekvencii pitia... V nasledujúcej tabuľke sú zoradené účinky v závislosti na skonzumovanom množstve:

Koncentrácia
(promile) Efekt
0,5 Stredná intoxikácia, pocit tepla, sčervenanie kože, ovplyvnený odhad, zníženie zábran.
1,0 Ešte viac zhoršený odhad, miznú zábrany. Zhoršenie koncentrácie, ovládania a svalových reakcií, spomalenie reflexov.
1,5 Kolísavá chôdza a iné svalové diskoordinácie. Pletie sa jazyk, zdvojené videnie. Narušenie chápavosti a pamäti.
2,5 Znížená odozva na podnety, neschopnosť stáť. Zvracanie, nedostatok zdržanlivosti, spánok.
3,5 Kóma, bezvedomie. Minimálna odozva na podnety. Klesá teplota tela. Poruchy dychu.
5,0 Pravdepodobná smrť, ale trénovaný alkoholik môže prežiť aj viac.

Ťažké alebo dlhodobé pitie môže viesť k závažným zdravotným problémom. Vysoký krvný tlak, cievne mozgové príhody, gastroduodenálne vredy, rakovina ústnej dutiny, hrdla a žalúdka, cirhóza pečene a depresie sú len niekteré zo stavov, ktoré sú spojené s pravidelným požívaním nadmerných dávok alkoholu.
Alkoholizmus zriedka zapríčiní smrť, nezomiera sa na alkoholizmus ako chorobu, avšak ten vedie k chorobám a poškodeniam, spôsobujúcim predčasnú invaliditu a skracujúcim ľudský život. Treba zdôrazniť, že telesné škody sa neprejavia hneď, že postupujú pomaly a zákerne, a že teda človek nemusí pociťovať žiadne zdravotné ťažkosti. Tým ľahšie potom dôjde k takému poškodeniu zdravia, ktoré môže byť aj smrteľné. Alkoholizmus ako choroba má množstvo varovných príznakov, ktoré sa objavujú v okolí a v spoločnosti. Už v tomto období treba zasiahnuť a liečiť. Len vtedy možno predísť telesnému poškodeniu organizmu alkoholom.

Zdroj: www.szulm.sk (Štátny zdravotný ústav Liptovský Mikuláš)
www.nechapem.host.sk/drog eria-alkohol.htm
www.referaty.sk