Agregátny dopyt, agregátna ponuka

Agregátny dopyt, agregátna ponuka
Agregátny dopyt, agregátna ponuka a modely
makroekonomickej rovnováhy
Úvod
Na to aby sme pochopili podstatu makroekonómie a problémy, ktoré v nej vznikajú a
ktoré rieši, je potrebné porozumiet základným pojmom a velicinám bez ktorých to nieje
možné. Medzi tieto veliciny nesporne patrí aj agregátny dopyt a agregátna ponuka. V
minulosti vzniklo mnoho názorov na formovanie AS a AD, ktoré niesu jednotné ale
každý ma svoju pravdu. To znamená že aj v oblasti modelovania makroekonomickej
rovnováhy budeme vychádzat z rôznych názorov. Sú ovplyvnené dobou v ktorej
jednotlivé teórie vznikli. Na nasledujúcich stranách sa vám budem snažit túto
problematiku objasnit.
Agregátny dopyt
Agregátny dopyt vyjadruje objem tovarov a služieb, ktoré spotrebitelia, podniky, vlády
a cudzinci dobrovolne spotrebujú v danom období. Meria teda celkové výdavky
rozdielnych ekonomických subjektov. Má 4 zložky. Ide o :
C - výdaje domácností na nákup spotrebných predmetov krátkodobej a dlhodobej
spotreby
I - výdaje podnikov na nákup investícií
G - vládne nákupy tovarov a služieb
X - v otvorenej ekonomike ešte cisté vývozy
Krivka agregátneho dopytu vyjadruje vztah medzi celkovými výdavkami na všetky
zložky produktu a všeobecnou cenovou hladinou. Medzi jednotlivými prúdmi ekonómov
je zhoda v tvare krivky AD, ale sú rozdiely v dôraze, ktorý kladú na rozdielne sily
ovplyvnujúce agregátny dopyt. Do polovice 30 - tych rokov dominovala KLASICKÁ
TEÓRIA, podla ktorej krátkodobé zníženie celkového dopytu po statkoch je zaprícinené
zmenami penažnej masy. Preto bola nevyhnutná stála politika primeraného
zásobovania penažnou masou a zároven to bola dostacujúca podmienka pre celkovú
hospodársku rovnováhu pri plnej zamestnanosti a plnom využití výrobných faktorov. Na
túto koncepciu nadväzujú MONETARISTI (Friedman), ktorý sa pri analýze AD
sústredujú na význam penažných faktorov, najmä ponuky penazí. Podla nich je ponuka
penazí primárnym determinantom celkovej hodnoty výdavkov, vyjadrených v
peniazoch. Ak stotožníme celkové výdavky s nominálnym HDP, potom bude nominálny
HDP úmerný ponuke penazí. Rast množstva penazí posúva krivku AD v pravo.
KEYNESOVCI zdôraznujú odlišné faktory. Keynes prišiel s koncepciou agregátneho
dopytu, podla ktorej sú agregátne výdavky vyvolané spotrebou a investicnou funkciou.
C - Spotreba
Klúcovým nástrojom pri analýze spotreby je spotrebná funkcia, ktorá vyjadruje
závislost medzi úrovnou bežného disponibilného dôchodku.
Mohli by sme ju napísat:
C=C(y)
+
Spotreba však nerastie rovnako ako dôchodok. Relácie medzi zmenou spotreby a
zmenou dôchodku vyjadruje hranicný sklon k spotrebe MPC=dC/dY. Cast dôchodku
ktorá sa nevydá na spotrebu, sa usporí. Úsporová funkcia krajiny vyjadruje vztah
medzi úsporami a dôchodkom, s rastom dôchodkov rastie sklon k úsporám. Úsporovú
funkciu a hranicný sklon k úsporám by sme mohli vyjadrit:
S=S(y), MPS = dS/dY = hranicný sklon k úsporám
I - Investície
Ako druhá najväcšia zložka AD majú v makroekonómii dve základné úlohy:
1. Kedže sú velkou a nestálou zložkou výdavkov, prudké zmeny v investíciách majú
vplyv na AD a tým aj na output a zamestnanost.
2. Majú vplyv na AS - vedú k akumulácií kapitálu, pôsobia na tvorbu kapitálu a tým i na
zvýšenie potenciálneho produktu. Keynesova makroekonómia sa zaoberá najmä úlohou
investícii v AD. Investície pozostávajú z obnovovacích a rozvojových investícii.
Rozvojové investície zabezpecujú rast kapitálových statkov.
Podnikatelia sa o investíciách rozhodujú na základe porovnania úrokovej miery a
ocakávanej hranicnej produktivity kapitálu. Ak je ocakávaná hranicná produktivita
kapitálu nižšia ako úroková miera, podnikatel investovat nebude, pretože sa mu viac
oplatí investovat peniaze do banky. To isté platí aj opacne.
I=I(i,r)
-,+
Ako vyplýva z Keynesovej teórie, všeobecný vzorec agregátneho dopytu má
nasledovný tvar: Y=C(y)+I(I,r) z toho zároven vyplýva, že ak je celkový efektívny
dopyt nízky, môže ho štát zvýšit štátnymi výdavkami, znížením dani, resp. regulovaním
úrokovej miery.
Agregátna ponuka
Vyjadruje ponuku všetkých statkov a služieb v ekonomike vytváranú podnikmi - teda
súcasne vyjadruje výkon makroekonomického systému. A ten sa bežne meria
makroekonomickým ukazovatelom ako je HDP. Môžeme ju vyjadrit len v penažnej
podobe - je súhrnom penažnej hodnoty všetkých statkov a služieb ktoré ekonomika
produkuje.
Rozlišujeme u nej casový faktor a to z dvoch hladísk :
1. z dlhodobého hladiska (agregátna ponuka je determinovaná potenciálnym
produktom)
2. z krátkodobého hladiska
K AS pristupujeme ako k agregátnej velicine , ktorá má dve zložky, a to spotrebu a
úspory, potom môžeme napísat funkciu makroekonomickej ponuky:
Y=C(y)+S(y) podla Keynesa
+ +
Y=C(i)+S(i) podla Neoklasikov
- +
Medzi ekonómami je pomerná zhoda v tvare krivky AD , táto zhoda neexistuje v urcení
presného tvaru krivky AS v krátkom a dlhom období ako aj v samotnom vymedzení
krátkeho a dlhého obdobia.
Klasicko - neoklasický model AS
Vychádza z pružných cien a miezd, co zabezpecuje plné využitie výrobných zdrojov. V
spolocnosti neexistujú nevyužité výrobné zdroje a nedobrovolná nezamestnanost. Ak
sa zvýši dopyt po tovare, zvýšia sa ceny, to sa premietne do zvýšenia cien výrobných
faktorov a rovnováha sa nastolí pri vyššej cenovej úrovni. Preto je krátke obdobie
zanedbatelné. To vedie k situácii, že agregátna ponuka nezávisí od všeobecnej hladiny
cien, a preto krivka AS je vertikálna. Z dlhodobého hladiska je AS urcená potenciálnym
produktom, ekonomika funguje pri plnej zamestnanosti alebo pri potenciálnej výške
produktu.
Monetaristi
Tvrdia, že krátkodobá krivka AS je takmer strmá, hoci pravdepodobne nie vertikálna.
Keynesov prístup k AS
Keynes vychádzal z tézy, že ceny a mzdy sú nepružné, takže už analyzovaná vertikálna
krivka z klasickej ekonómie by mala byt nahradená horizontálnou alebo mierne
rastúcou krivkou AS. Tvrdí, že krátke obdobie môže trvat roky, ba dokonca desatrocia.
Zdôvodnuje, že k nepružnosti cien a miezd prispievajú:
- nepružnosti miezd smerom nadol bránia odbory
- rad cien reguluje štát
- velké korporácie, ktoré majú tendenciu udržiavat ceny pomerne dlhú dobu na
stabilnej úrovni
Neokeynesovský model
Predstavuje syntézu medzi keynesovským a klasickým urcením AS. Vychádza z toho,
že krivka AS je horizontálna, resp. mierne stúpajúca až po dosiahnutie potenciálneho
produktu, potom má tvar vertikály. Podla neokeynesovcov v relatívne krátkom období
(1-2 roky), pri nízkej úrovni outputu budú firmy reagovat na vyšší dopyt zvýšením
outputu, prípadne miernym zvýšením cien. V dlhom období ( 10 a viac rokov)
prestávajú platit pružné prvky nákladov a znova sa dojednávajú mzdy, nájomné,
zacínajú sa upravovat podla vyšších cien.
Makroekonomická rovnováha
Existujú v podstate dva prístupy k urcovaniu krátkodobej makroekonomickej rovnováhy
:
1. Prvý vychádza zo strany AD a jeho jednotlivých zložiek. Na základe toho vznikol
multiplikacný prístup (dôchodkovo - výdavkový model) k urceniu krátkodobej
rovnováhy. 2. Druhý prístup je prístup z pozície AD a AS, urcovanie rovnováhy
prienikom kriviek AS a AD. Pri tomto prístupe vznikajú odlišné názory u klasikov a
Keynesovcov, podmienené ich rôznymi predstavami o krivke AS.
Multiplikacný prístup urcenia krátkodobej rovnováhy (dôchodkovo–výdavkový model)
Východiskom multiplikacného prístupu sú prvé dva komponenty AD - spotreba a
investície. Ked výdavky na spotrebu a investície budú rást, output ako celok bude tiež
rást.
Celkový output v krátkom období je teda významne ovplyvnený vzájomným pôsobením
spotreby a investícií. Model multiplikátora dalej predpokladá, že ceny a mzdy sú
nepružné, investície sú fixné a existujú nevyužité výrobné kapacity a nedobrovolná
nezamestnanost.
Ekonomika je v rovnováhe bode, kde krivka C + I pretína priamku zvierajúcu 45° uhol.
Na tejto úrovni sa želané spotrebné výdavky a želané investície presne rovnajú výške
celkového produktu. Ak by bol vytvorený dôchodok väcší ako plánované výdavky na
spotrebu a investície, vzniká tzv. DOPYTOVÁ MEDZERA.
Alternatívne znázornenie dôchodkovo–výdavkového modelu dostaneme z podmienok
makroekonomickej rovnováhy. K rovnováhe dochádza vtedy ked sa makroekonomický
dopyt rovná makroekonomickej ponuke.
Agregátny dopyt Y=C(y)+I(i,r) podla Keynesa
+ -+
Agregátna ponuka Y=C(y)+S(y) podla tejto teórie
+ +
Rovnováha C(y)+I(i,r) = C(y)+S(y)
Výsledok I(i,r) = S(y)
Grafické znázornenie
Pre zjednodušenie predpokladajme, že investície sú rovnaké (fixne) bez ohladu na
výšku dôchodku. Ak do grafu zakreslíme úsporovú funkciu, v priesecníku priamky
investícií a úspor je bod makroekonomickej rovnováhy ( S=I ) a kolmica spustená na
os x nám urcuje rovnovážnu úroven HDP
Urcovanie outputu a krátkodobej rovnováhy interakciou AD a AS
Z poznatku, že makroekonomická rovnováha je daná interakciou AS a AD, vyplýva, že
bod kde sa krivky AS a AD pretínajú, je bodom makroekonomickej rovnováhy. Národný
produkt, cenová hladina a celková zamestnanost sa ustália na úrovni odzrkadlujúcej
celkové množstva, ktoré sú podniky ochotné predat kupujúcim ochotným kúpit.
Medzi dvoma hlavnými prúdmi je spor o fungovaní trhov. Rozchádzajú sa v tom, ako
rýchlo ceny výrobkov, služieb a výrobných cinitelov reagujú na zmeny dopytu a
ponuky po nich a ako rýchlo sa vytvára na týchto troch trhoch rovnováha. Klúcovým
prvkom medzi rôznymi názormi je ich postoj ku krivke AS.
Názory na makroekonomickú rovnováhu
Klasicko – neoklasická analýza rovnováhy
Vysvetluje rovnováhu na trhoch produktov a výrobných cinitelov za predpokladu
pružných (flexibilných) cien. Ich zmeny automaticky odstranujú nadbytocný dopyt
alebo ponuku zvyšovaním alebo znižovaním ceny vstupu a výstupu.
Dostatocné pružné mzdy a ceny spôsobujú, že trhy sa velmi rýchlo vycistia a dospejú k
rovnováhe. Krivka AS je vertikálna. Bez ohladu na zmeny cien firmy dodávajú
potenciálny output. Ekonomika funguje pri plnom využití zdrojov – alebo pri
potenciálnej výške produktu. Dôsledky:
– Nikdy nedochádza k stratám vyplývajúcim z nevyužitých zdrojov. Output je vždy na
úrovni potenciálneho produktu a ludia, ktorí chcú pracovat pri danej mzdovej sadzbe,
môžu nájst prácu. – Makroekonomická politika zameraná na stimulovanie AD nemôže
ovplyvnit výšku outputu a nezamestnanosti, môže ovplyvnit iba cenovú hladinu v
ekonomike a zloženie HDP
Keynesovo urcenie rovnováhy AS a AD
Vychádza z toho, že ceny a mzdy sú nepružné. Z toho mu vyplynula horizontálna alebo
mierne rastúca krivka AS. S tým súvisí i existencia nevyužitých zdrojov ( neúplné
využitie výrobných kapacít, nedobrovolná nezamestnanost), ktoré je tým väcšie, cím
viac je reálny produkt vzdialený od potenciálneho produktu. Ak existujú nevyužité
zdroje, produkt bude rást pri zvýšení AD.
Dôsledky:
– Trhový mechanizmus zaistí rovnováhu ekonomiky, nemusí to však byt pri plnom
využití zdrojov, môže byt dokonca pri masovej nezamestnanosti. V dôsledku
nepružnosti miezd a cien nejestvuje ekonomická sila , ktorá by hospodárstvo rýchlo
priviedla na úroven potenciálneho produktu.
– Pomocou monetárnej alebo fiškálnej politiky môže štát regulovaním AD pomôct
trhovému mechanizmu, aby sa dosiahla rovnováha pri plnom využití zdrojov
Neokeynesovský model rovnováhy
Tento model spája prvky Keynesovho a klasického modelu. Jeho predstavitelia sa
domnievajú, že oba predchádzajúce modely vychádzali z rôzneho casového horizontu
pri posudzovaní krivky AS. Sústredujú sa preto na stredné obdobie a krivku AS
rozdelujú na krátkodobú a dlhodobú.
Záver
Je velmi dôležité aby sa ekonómovia nepozerali na problematiku agregátneho dopytu,
agregátnej ponuky a makroekonomickej rovnováhy len z jedného aspektu, ale aby
dôkladne pochopili všetky teórie. Pritom si treba uvedomit obdobia ich vzniku.
Osvojenie si týchto poznatkov nám môže byt prospešné aj v súcasnosti pri formovaní
hospodárskej politiky.