podobné referáty

ico refreklama

1. Finančný trh


Hodnotenie:
Zobrazení: 14936


1.1 Podstata finanèného trhu

Predstavuje súčasť trhového mechanizmu, jeho vznik a postupný rozvoj závisí od aktívneho využitia peňažných a kapitálových zdrojov. Na finančnom trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt peňazí a kapitálu, vytvára sa cena za ktorú sú subjekty finančného trhu ochotné uskutočňovať finančné transakcie a operácie.



Subjekty finančného trhu – sprostredkovatelia:

· banky

· sporiteľne

· poisťovne

· burzy

· finančné investičné spoločnosti



Subjekty, ktoré nie sú subjektami finančného trhu:

¨ podnikateľské subjekty

¨ obyvateľstvo



Výsledkom stretnutia ponuky a dopytu je cena, ktorá môže mať formu:

Ø úroku

Ø kurzu cenného papiera

Ø devízového kurzu

Ø poistného



Tri základné podmienky existencie finančného trhu:

v motívy individuálneho sporenia a jeho stimulácia

v možnosť investovania dočasne získaných (voľných) peňažných zdrojov

v existencia inštitúcií, ktoré investovanie podporujú



Funkcie finančného trhu:

1. akumulačná – prejavuje sa tým, že mobilizuje peňažné prostriedky zo všetkých zdrojov;

2. alokačná – prejavuje sa tým, že umiestňuje peňažné prostriedky v oblasti reálneho kapitálu, ale aj do oblasti cenných papierov;

3. prerozdeľovacia – prejavuje sa tým, že rozdeľuje predtým zmobilizovaný kapitál (voľné peňažné prostriedky sa presúvajú od predávajúceho ku kupujúcemu);

4. selekčná – prejavuje sa tým, že podporuje rozvoj perspektívnych podnikov a urýchľuje zánik neperspektívnych.



Definícia finančného trhu:

Finančný trh je trh, na ktorom finančný sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov zabezpečujú pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými subjektami v národnom i medzinárodnom meradle.



Členenie finančného trhu:

ü peňažný trh

ü kapitálový trh

ü devízový trh

ü trh drahých kovov

ü poistný trh



1.2 Peòažný trh

Peňažný trh sa často nazýva i trhom peňažného kapitálu. Plní funkciu sprostredkovateľa vzájomných krátkodobých pohybov medzi vládnymi orgánmi, finančnými inštitúciami a podnikateľským sektorom.

Na peňažnom trhu sa obchoduje s krátkodobými finančnými nástrojmi, ktoré majú splatnosť do jedného roka. Štát si na peňažnom trhu obstaráva prostriedky na krytie deficitu štátneho rozpočtu, podnikateľský sektor si obstaráva pôžičky na financovanie bežných potrieb, banky si na peňažnom trhu upravujú svoju likviditu.



Peňažný trh v širšom poňatí zahŕňa všetky krátkodobé pôžičky uskutočnené prostredníctvom bánk a finančných inštitúcií.

Započítavajú sa sem i krátkodobé pôžičky realizované bankami ich pravidelným zákazníkom.



Peňažný trh v užšom poňatí zahŕňa iba voľne obchodovateľné cenné papiere s vysokou úrokovou sadzbou, ktoré sú predávané (obchodovateľné) na voľnom trhu na princípe anonymity.



Nástroje peňažného trhu:

ü pokladničné poukážky

ü depozitné certifikáty

ü bankové akcepty

ü federálne fondy

ü zmenky

ü šeky



Cenou na peňažnom trhu je úrok. Výška úroku závisí od vzťahu medzi dopytom a ponukou po peňažných kapitáloch.



Peňažný trh je možné členiť na:

· organizovaný trh (bankovo organizovaný) na ktorom obchodujú banky – emisné a komerčné;

· neorganizovaný trh – medzi podnikateľskými subjektami navzájom.



1.3 Kapitálový trh

Kapitálový trh je trh strednodobého a dlhodobého kapitálu, slúži na financovanie investícií.

Na kapitálovom trhu sa uskutočňujú transakcie spojené s mobilizovaním a rozdeľovaním strednodobých a dlhodobých peňažných prostriedkov na základe voľne obchodovateľných cenných papierov.

Kapitálový trh je trhom cenných papierov, akcií.





Subjekty kapitálového trhu:

· banky

· poisťovne

· národné inštitúcie


investičné spoločnosti

· orgány verejného sektora

· podnikateľské subjekty

· medzinárodné inštitúcie



Cenou na finančnom trhu je kurz cenného papiera.



Členenie kapitálového trhu:

ü primárny – je často označovaný ako trh nových cenných papierov, tu dochádza k umiestňovaniu emitovaných (vydaných) cenných papierov u rôznych hospodárskych subjektov. Vydávajúci subjekt (emitent) získava peniaze na investície na tomto trhu pri predaji;

ü sekundárny – obchoduje sa tu s už vydanými a umiestnenými cennými papiermi. Plní dve funkcie:

§ tým, že uľahčuje predaj cenných papierov za hotovosť zvyšuje ich likviditu, atraktívnosť a tak zabezpečuje ich predaj na primárnom trhu;

§ určuje cenu cenných papierov, ktoré emitujúce subjekty predávajú na primárnom trhu.



Sekundárny kapitálový trh:

Ø organizovaný – BCPB (Burza cenných papierov v Bratislave), RM-systém

Ø neorganizovaný – inzeráty



Burza cenných papierov je organizovaný trh, ktorý má svoje pravidlá, organizáciu a systém obchodovania. Vyznačuje sa tým, že sa vyskytuje pravidelne v určitom čase na určitom mieste za účelom sústredenia ponuky a dopytu predmetu obchodovania (peňazí a kapitálu).



Nástroje kapitálového trhu:

ü vládne cenné papiere (dlhopisy)

ü akcie podnikateľskému sektoru

ü hypotekárne listy

ü cenné papiere miestnych správnych orgánov



1.4 Devízový trh

Na devízovom trhu dochádza k stretávaniu ponuky devíz a dopytu po nich. Uskutočňujú sa tu devízové transakcie, t.j. nákup, alebo predaj jednotlivých peňazí za druhé. Ponuka a dopyt po devízach určujú cenu devízového trhu – devízový kurz. Devízový kurz je vytváraný charakterom kurzového systému, t.j. súborom pravidiel, inštitúcií, dohôd podľa ktorých sa uskutočňujú a inkasujú platby v rámci medzinárodných transakcií.



Devízový kurz je pomer meny jednej krajiny voči mene druhej krajiny. Devízový kurz má vplyv na zahraničný obchod, HDP, infláciu, produktivitu práce a ostatné makroekonomické ukazovatele.



Funkcie devízového trhu:

· vyrovnávanie platieb medzi krajinami

· zabezpečovanie úveru

· zabezpečenie proti devízovým rizikám

· zabezpečenie proti nedostatku devíz



Nedostatok devíz možno riešiť pomocou devízových operácií:

1. konverzia – promptný obchod (nákup, predaj) zahraničnej meny za domácu, resp. inú menu uskutočnený promptne (ihneď) pri uzavretí obchodu. Smerodajným výmenným kurzom transakcie je právne aktuálny výmenný kurz.

2. termínový obchod – futures – podstatou je odloženie platenia na predom dohodnutú dobu pri vopred dohodnutej cene (napr. centrálna banka môže uzavrieť termínový obchod dňa 2. 10. 1997 s Komerčnou bankou, že jej predá 1000 USD za DEM pričom sa výmena uskutoční 30. 10. 1997 za aktuálny výmenný kurz z 2. 10. 1997). Rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim termínový kurz je rozdiel medzi úrokovou sadzbou domácej a zahraničnej meny, ktorý a nazýva termínová prémia.

3. swapové operácie sú kombináciou konverzie a termínového obchodu. Partneri uskutočnia devízový výmenný obchod pri aktuálnom devízovom kurze s tým, že sa dohodnú o spätnej výmene tých istých mien, v tom istom množstve, v dohodnutom termíne pri použití dohodnutého termínového kurzu. Stanovenie tohto kurzu je predovšetkým vecou dohody medzi účastníkmi swapovej operácie.



Devízový kurz je nástrojom dosahovania ekonomickej rovnováhy. Rozlišujeme:

a. pevný (fixný) kurz

· diferencovaný:

§ podľa druhu platby

§ meny

· nepohyblivý

§ korigovaný – NBS (fluktuačné pásmo ±7%)

§ nekorigovaný

b. pružný, flexibilný, pohyblivý

· s obmedzenom osciláciou

· s neobmedzenou osciláciou



Väčšina menších krajín používa princíp „zavesenia“ svojej meny na nejakú významnú menu, prípadne celý kôš mien. Od začiatku roku 1993 je kurz slovenskej koruny určovaný na základe koša piatich konvertibilných mien (USD, DEM, CHF, FRF, ATS). Od júla 1994 tvoria kôš iba dve meny – USD (40%) a DEM (60%).



Príklad:

a. 1 DEM = 20 Sk – priamy kurzový záznam

b. 0,676 GBP = 1 USD – nepriamy kurzový záznam



1.5 Trh drahých kovov

Trh drahých kovov je reprezentovaný trhom zlata, menší význam má trh striebra, platiny, a paládia. Po definitívnom páde zlatého štandardu (vo forme zlatej devízy) v roku 1971, kedy USA zrušili vymeniteľnosť dolára za zlato je väčšina držby tohto drahého kovu v rukách subjektov voľného trhu, vlád a MMF. Zlato i naďalej tvorí súčasť menového fondu spolu s DEM a FRF. V prípade, že sa platobná bilancia dostane do vážnych problémov možno zlato predať, alebo dať do zálohy a tak získať prostriedky na vyrovnanie salda platobnej bilancie. V medzinárodnom obchode sa zlato váži trójskych uncách (31,104 g zlata). Obchody sa uskutočňujú v zliatkoch, tehlách, prútoch s hmotnosťou 350-450 trójskych uncí (11-14 kg). Cena trójskej unce je na medzinárodných trhoch pohyblivá. Ponuku zlata tvorí nová produkcia, alebo predaje centrálnych bánk, dopyt tvoria nákupy pre menové účely, priemyselné, alebo umelecké spracovanie. Pri obchode s drahými kovmi rozlišujeme primárny a sekundárny trh.

Na primárnom trhu producenti predávajú drahé kovy bankám, obchodníkom. Na sekundárnom trhu banky a obchodníci predávajú drahé kovy konečným klientom, alebo investorom. Štandardizované termínové a opčné obchody na drahé kovy sú obchodované na rôznych svetových burzách. Najvýznamnejšie sú:

Ø platina, paládium - NYMEX

Ø zlato, striebro, platina, paládium - COMEX



Obchodovateľné minimá:

v zlato 100 ozt (ounce troy)

v platina 50 ozt

v striebro 1000 ozt



1.6 Poistný trh

Poistný trh je všeobecne trhom poistenia a zaistenia. V našich podmienkach poisťovne poskytujú:

· poistenie majetku a zodpovednosti za škodu

· poistenie osôb

Cenou na poistnom trhu je poistné. Zvláštnosťou na poistnom trhu je podmienená návratnosť a neekvivalentnosť.



1.7 Medzinárodný trh

Medzinárodný trh je reprezentovaný finančnými transakciami vo forme devízových euro-trhových obchodov, vo forme pohybu krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu a zahraničných platobných prostriedkov. Zahŕňa národné trhy ako aj euromenový trh, ktorý vystupuje ako špecifický medzinárodný, alebo nadnárodný článok menovej a úverovej politiky. Medzinárodné trhy napriek tomu že vstupujú ako súbor vzájomných previazaných trhov možno členiť z teritoriálneho hľadiska:

Ø Londýn – najväčší finančný trh

Ø severoamerické trhy – centrá New York, Philadelphia, Miami, Chicago

Ø finančné trhy na blízkom a strednom východe – Bejrút, Dubai

Ø finančné trhy juhovýchodnej Ázie – Singapur, Hong Kong

Ø Tokio

Ø Sydney



Euromenový trh vystupuje ako medzinárodný bankový trh, ktorý sa špecializuje na transakcie s kapitálom v euromenách. Predstavuje systém vzájomných vzťahov, ktoré súvisia s akumuláciou a redistribúciou pôžičkového kapitálu v medzinárodnom rozsahu za účasti medzinárodných finančno-úverových inštitúcií. Za euromeny sa považujú voľne vymeniteľné peňažné prostriedky, ktoré sú mimo rámca kontroly emitujúcej krajiny (napr. USD uložené v západoeurópskych bankách). Vo svete sa voľne premiestňujú a vo vlastnom národnom okruhu využívajú daňové, úrokové a iné výhody v porovnaní s národnými menami.



1.8 Ovplyvòovanie finanèného trhu centrálnou bankou

V záujme ochrany finančného trhu je tento regulovaný štátom – centrálnou bankou, ktorá sa podieľa na koordinovaní finančného trhu dvojako:

Ø priamo – zúčastňuje sa osobne na niektorých finančných obchodoch ako priamy účastník;

Ø nepriamo – sprostredkovane ovplyvňuje finančný trh a to menovými bankovými nástrojmi.


V tejto súvislosti rozlišujeme:

1. priame nástroje:

a.) pravidlá likvidity – centrálna banka stanovuje komerčným bankám záväznú štruktúru aktív a pasív a vzájomné rozdiely medzi nimi. Najčastejšie používanými sú:

Ø stanovený podiel vlastného kapitálu na súhrnných aktívach – koeficient kapitálovej primeranosti (8%);

Ø minimálny podiel strednodobých a dlhodobých vkladov na strednodobých a dlhodobých úveroch;



b.) úverové limity

Ø maximálna výška úverov, ktoré môže centrálna banka poskytnúť komerčným bankám;

Ø maximálna výška úverov, ktoré môžu komerčné banky poskytnúť svojim klientom.



Týmito nástrojmi centrálna banka ovplyvňuje podnikateľskú činnosť komerčných bánk. Používajú sa len krátkodobo a pre konkrétnu banku zvlášť.



c.) stanovenie maximálnych úrokových sadzieb z úverov a minimálnych úrokových sadzieb z vkladov



2. nepriame nástroje

a.) diskontná sadzba – je to úroková sadzba za ktorú centrálna banka poskytuje úvery komerčným bankám. V tejto súvislosti je dôležitá existencia týchto bankových sadzieb uplatňovaných v trhových ekonomikách. Sú to:

Ø medzibankové sadzby – LIBOR – Londýnska banková sadzba

NIBOR – New Yorkská banková sadzba

PIBOR – Parížska banková sadzba

FIBOR – Frankfurtská banková sadzba

TIBOR – Tokijská banková sadzba

STIBOR – Štokholmská banková sadzba

Ø druhou používanou sadzbou je priama úroková sadzba, ktorá je účtovaná obchodnými bankami ich najlepším klientom

Ø trhová úroková sadzba je účtovaná ostatným klientom

b.) povinné minimálne rezervy – sú povinné vklady obchodných bánk v centrálnej banke, ktoré nemôžu komerčné banky použiť na úvery. Výšku povinných minimálnych rezerv stanovuje centrálna banka a je jednotná (vklady sa neúročia).



c.) systém refinancovania bánk – predstavuje formu doplňovania úverových zdrojov komerčným bankám centrálnou bankou. Najrozšírenejšie sú:

Ø reeskontný úver – je to spôsob poskytovania zdrojov komerčnej banke eskontom ňou eskontovaných zmeniek;

Ø lombardný úver – je úver od centrálnej banky pričom táto požaduje od komerčnej banky ako zábezpeku cenné papiere prípadne iné majetkové hodnoty;

Ø aukčný-refinančný úver – tento získava komerčná banka od centrálnej banky na aukciách organizovaných centrálnou bankou.



d.) operácie na voľnom trhu – slúžia na reguláciu peňažnej zásoby komerčných bánk. Centrálna banka predajom štátnych cenných papierov komerčným bankám odčerpáva časť ich likvidných prostriedkov, čím súčasne znižuje ich úverovú kapacitu. Naopak nákupom cenných papierov poskytuje komerčným bankám ďalšie likvidné prostriedky, čím zvyšuje ich úverovú kapacitu. Nákupom štátnych cenných papierov sa poskytujú prostriedky na krytie prípadného schodku štátneho rozpočtu.



e.) operácie v oblasti devízového obchodu – pri plnej vymeniteľnosti meny môže centrálna banka operáciami so zahraničnými menami regulovať peňažnú zásobu v domácej i zahraničnej mene. Nákupom zahraničných mien od komerčných bánk im poskytuje likvidné prostriedky, predajom im odčerpáva likvidné prostriedky. Tieto operácie sa uskutočňujú najčastejšie vo forme konverzie, alebo vo forme swapového obchodu.



f.) intervencie devízového kurzu – pomocou nich centrálna banka zabezpečuje stabilitu devízového kurzu. Veľký význam má tento nástroj pri plnej vymeniteľnosti, keď centrálna banka môže ovplyvňovať nákupom a predajom zahraničných mien za domácu, čím ovplyvňuje pomer dopytu a ponuky vo vlastnej mene a tým aj výšku kurzu.



1.9 Cenné papiere

Cenné papiere predstavujú systém nástrojov finančného trhu prostredníctvom ktorého dochádza k akumulácii, alokácii a prerozdeľovaniu dočasne voľných peňažných prostriedkov. Cenné papiere môžu existovať v dematerializovanej podobe, alebo listinnej firme. V súčasnosti upravuje problematiku cenných papierov zákon č. 373/96 Z. z. o cenných papieroch.

Cenné papiere predstavujú listiny potvrdzujúce majetkové právo vlastníka na určité plnenie voči tomu, kto cenný papier emitoval. Sú nositeľom právneho nároku pre ktorý vznik, existencia, prevod a zánik sú v zásade nenahraditeľné. Vlastník cenného papiera nemôže požadovať uspokojenie svojich požiadaviek bez cenného papiera, a rovnako dlžník môže odmietnuť plnenie záväzku ak nie je predložený cenný papier.

Cenné papiere sú významným zdrojom získavania investičného kapitálu a v podstate predstavujú doklad vydaný ako protihodnotu za získané kapitálové zdroje.

Členenie cenných papierov:

1. členenie podľa druhu práva a druhu kapitálovej potreby emitentov:

a.) cenné papiere majetkového charakteru – nezakladajú nárok na vrátenie investovaného kapitálu. Investori ich nakupujú so zámerom získavať z nich pravidelný výnos, spolupodielať sa na rozhodovaní a podnikaní, na vlastníctve podniku a na dodatočnom zhodnocovaní investovaného kapitálu. Ich vplyv na rozhodovaní môže byť:

v menšinový (do 20 %)

v podstatný (od 20 % do 50 %)

v rozhodujúci (nad 50 %)



Medzi cenné papiere majetkového charakteru patria akcie, podielové listy, kuksy.



Akcie sú základným definičným znakom akciovej spoločnosti. Je to cenný papier, ktorý svojmu majiteľovi zaručuje podiel na majetku akciovej spoločnosti. Podľa obchodného zákonníka je akcia definovaná ako cenný papier s ktorým sú spojené tieto práva akcionára:

ü účasť na riadení spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia

ü právo podielu na zisku (dividenda)

ü podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti

ü prednostné upisovanie novovydaných akcií v súvislosti so zvyšovaním základného imania (predkupné právo)

ü informačné právo



Z hľadiska práv a povinností práv akcionára akcie rozlišujeme:

¨ kmeňové akcie – oprávňujú ich vlastníka zúčastňovať sa na valnom zhromaždení akcionárov a hlasovať na ňom. Sú základným druhom akcií.

¨ prioritné akcie – sú akcie prednostné. Predstavujú podiel na základnom imaní, dávajú právo na stav, výšku dividendy a sú bez hlasovacieho práva. Rozlišujú sa:

§ prioritné obvyklé – vlastníci obdržia dividendu v stálej výške len za obdobie, kedy spoločnosť dosiahne zisk;

§ prioritné kumulatívne – vlastníkovi prislúcha dividenda za všetky obdobia pričom keď spoločnosť nedosiahne zisk v určitom období dividenda sa vyplatí z neskorších ziskov;

¨ zamestnanecké akcie – sú to akcie na meno a spoločnosť ich vydáva pre svojich zamestnancov za výhodnejšiu cenu. V prípade ukončenia pracovného pomeru zanikajú práva majiteľov zamestnaneckých akcií.



Z hľadiska podmienok prevodu rozlišujeme:

· akcie na doručiteľa – majiteľa

· akcie na meno – prevádzajú sa rubopisom (indosamentom)



Akcia má dve časti:

1. plášť – vlastný dlžobný úpis;

2. kupónový hárok s talónom – slúži k inkasu dividend za jednotlivé obdobia (10 – 30 kupónov), na každom kupóne je uvedená spoločnosť, poradové číslo, dátum inkasa dividendy. Talón – legitimačný preukaz, slúži k vydaniu nového kupónového hárku. Obsahuje názov spoločnosti, číslo akcie.



Podielové listy

S vlastníctvom podielového listu sú spojené tieto práva:

1. právo na podiel na zisku (vypláca sa raz do roka)

2. odoberacie právo (predkupné právo za zvýhodnený kurz)

3. likvidačné právo (majiteľ dostáva pri zrušení spoločnosti podiel na zostatkovom majetku)

4. členské právo (majiteľ sa môže zúčastňovať valného zhromaždenia, nemá však hlasovacie právo)



Kuksy

Sú podiely ťažiarskych spoločností. Nemajú nominálnu hodnotu, ale predstavujú pomerný podiel na majetku ťažiarskej spoločnosti.



b.) cenné papiere dlhového (úverového) charakteru – sú to cenné papiere ktoré investor nakupuje s podmienkou, že mu dlžník zaplatí v stanovenej dobe investovaný peňažný obnos + stanovený úrok. Emitent emituje tieto cenné papiere za účelom získania dočasného kapitálu. Poznáme:

ü obligácie

ü depozitné certifikáty

ü vkladné knižky

ü šeky

ü zmenky

ü pokladničné poukážky



Obligácie

Obligácie sú strednodobé a dlhodobé úverové cenné papiere s pevnou lehotou splatnosti (5 - 15 rokov) v ktorých sa emitent zaväzuje, že v stanovenej dobe splatí nominálnu hodnotu obligácie (naraz, alebo po častiach) a že v stanovenej dobe bude vyplácať úrok (ročne, polročne) prípadne iné platby (výnosy).

Zahraničné obligácie je súhrnný názov pre rôzne dlhodobé a strednodobé dlhy, ktoré sú spravidla obchodovateľné a vydávané na jednom finančnom trhu v zahraničí. Medzinárodné dlhopisy sú také, ktoré sú súčasne vypisované a predávané na niekoľkých trhoch v zahraniční a to spravidla medzinárodným konzorciám bánk, ktoré sa svojou činnosťou zameriavajú na zahraničné medzinárodné úverové operácie. Medzinárodné obligácie ponúkané na euromenovom trhu sa nazývajú euroobligácie. K hlavným nástrojom na trhu obligácií možno v súčasnosti zahŕňať:

Ø obligácie s pevnou úrokovou sadzbou – sú klasickou a najčastejšou formou získavania kapitálu. Čiastka vyplácaná na každý kupón je dopredu stanovená a vždy rovnaká;

Ø obligácie s pohyblivou úrokovou sadzbou – označujú sa ako FRN (floating rate notes). Pohyblivá úroková sadzba sa uplatňuje kvôli inflácii, ale aj od závislosti výšky zisku emitenta;

Ø hybridné obligácie – kombinujú pevnú a pohyblivú úrokovú sadzbu a súčasne ju môžu dopĺňať o výnos, rôzne prémie, výhry;

Ø naturálne obligácie – je to osobitný druh obligácií, oprávňujú majiteľa na prednostný nákup nedostatkového tovaru, služieb;

Ø obligácie s nulovým kupónom (zero bonus) – neprinášajú úrok, ale sú emitované s diskontom pod nominálnou hodnotou. Nominálna hodnota je v čase zrelosti vyplatená celá. Počiatočný diskont s nominálnou hodnotou je tým väčší, čím je dlhšia doba splatnosti obligácie;

Ø vymeniteľné obligácie – konvertibilné – pri týchto existuje právo majiteľa vymeniť ich za iný druh obligácií, alebo za akcie;

Ø obligácie s čiastočným úpisom – splátkové, kupujúci v čase emisie nemusí zaplatiť celú nominálnu hodnotu, ale môže ju splácať postupne v splátkach. Nárok na úrok takisto vzniká postupne vždy zaplatením príslušnej splátky;

Ø obligácie, ktoré umožňujú predĺženie, alebo skrátenie doby ich splatnosti – pri týchto môže emitent upraviť úrokovú mieru;

Ø obligácie s warrantmi – umožňujú investorovi právo na ďalšiu kúpu obligácií novej emisie;

Ø opčné obligácie – sú dlžobné úpisy, ktorými majitelia získavajú popri svojich obligačných pohľadávkach nárok na získanie určených cenných papierov za presne stanovenú cenu (opčnú cenu) počas určeného obdobia. Opcia – právo voľby – sa veľmi často oddeľuje od obligácie a táto poukážka sa stáva sama o sebe predmetom kúpy a predaja.



Obligácia má nominálnu a trhovú hodnotu. Trhová hodnota je vyjadrená kurzom obligácie.



Depozitné certifikáty

Depozitný certifikát je potvrdenie banky na krátkodobé, výnimočne strednodobé uloženie finančnej sumy na vopred dohodnutú dobu, za vopred stanovených podmienok.

ü sú vydané na majiteľa s uvedením dátumu splatnosti a úrokovej miery

ü depozitný certifikát vydávajú banky ako doklad, ktorým potvrdzujú prijatie vkladu od klienta



Pokladničné poukážky

Pokladničné poukážky sú krátkodobé cenné papiere, ktoré vydáva štát prostredníctvom štátnej pokladnice ministerstva financií – emisnej banky. Sú určené na krytie krátkodobého deficitu štátneho rozpočtu. Vydávajú sa s dobou splatnosti 3, 6, 9, 12 mesiacov a sú pevne úročené. Tvoria významnú časť likvidných prostriedkov bánk. Sú obchodovateľné cenné papiere. Prednosťou pokladničných poukážok je to, že umožňujú vlastníkom i dlžníkom rýchlu reakciu na zmenu tempa rastu inflácie a zmenu úrokovej miery. Ich výnos je daný rozdielom medzi nominálnou hodnotou a emisnou cenou. V deň splatnosti sa vypláca nominálna hodnota pokladničnej poukážky (nominálna hodnota pokladničnej poukážky je väčšinou 1 mil. Sk).



Zmenka

Zmenka je cenný papier, ktorý predstavuje bezpodmienečne písomný záväzok vystavený v presne stanovenej norme a so zvláštnymi právnymi dôsledkami. Vystavením zmenky sa vystavovateľ zaväzuje, alebo dáva príkaz tretej osobe vyplatiť určitú sumu peňazí a to na presne stanovenom mieste, v určitom čase, určenej osobe. Majiteľ zmenky má právo požadovať výplatu peňažnej sumy uvedenej na zmenke.

Zmenky sú abstraktné cenné papiere, lebo sa na nich neuvádza dôvod na vznik zmenkového záväzku.





Šek

Šek je platobný príkaz, ktorým vystavovateľ prikazuje šekovníkovi aby určitej osobe uvedenej na šeku vyplatil uvedenú peňažnú sumu.



1.10 Operácie bánk s cennými papiermi

Komisné obchody predstavujú obchody s cennými papiermi, ktoré banky uskutočňujú vo svojom mene, ale na účet klienta. Pri kúpe a predaji cenných papierov vznikajú pre investora rôzne možnosti. Môže to byť:

· kúpa a predaj za vlastné peňažné prostriedky, alebo na pôžičku

· dlhodobá investícia (napr. na dobu 15 rokov)



Emisné obchody – predaj cenných papierov môže organizovať sám vystavovateľ, alebo špecializovaná finančná inštitúcia. Z toho vyplýva že existujú dve základné metódy emisie cenných papierov:

v vlastná emisia – keď emitent predáva cenné papiere sám. Tento spôsob je pre neho menej finančne náročný, lebo nemusí platiť províziu sprostredkovateľovi, ale môže nastať situácia, že ponesie určitú stratu, keď sa mu nepodarí rozpredať všetky cenné papiere;

v opčná emisia – emitent ju používa pokiaľ nie je dostatočne známy a je málo pravdepodobné, že sa mu podarí rozpredať všetky cenné papiere, vtedy využíva na tieto služby špecializované inštitúcie (investičné banky).



Depozitné obchody (depotové)

Predstavujú úschovu a správu cenných papierov. Patria k sprostredkovateľským operáciám bánk. Cenné papiere možno v banke uložiť do:

1. úschovy

2. úschovy a správy



Pri úschove je banka povinná cenné papiere uložiť a na požiadanie vlastníkovi

vrátiť. Rozlišujeme:

· otvorené depozitum (úschovu) – banka pozná jednotlivé kusy cenných papierov;

· uzavreté depozitum – keď klient odovzdá cenné papiere do úschovy v uzavretej obálke bez toho, aby oboznámil banku s jej obsahom.



Pri úschove a správe je banka povinná cenné papiere nielen uschovať, ale i spravovať – vykonávať všetky práva, ktoré z nich vyplývajú (predkladať cenné papiere a kupóny k výplate, opatrovať kupónové hárky, zabezpečovať využitie predkupných práv, na základe splnomocnenia sa zúčastňovať (hlasovať) na valnom zhromaždení.



1.11 Špekulácie s cennými papiermi

Nie sú ničím protizákonným, skôr naopak pôsobia na finančnom trhu priaznivo.

Z časového hľadiska rozčleňujeme obchody s cennými papiermi na promptné a termínové.

Promptné obchody sú také, pri ktorých sú cenné papiere okamžite dodané a tiež v stanovenom kurze zaplatené (niekedy sa uvádza lehota do 3 - 4 dní). Pri promptných obchodoch je tiež veľmi jednoduché špekulovať hlavne na vzostup. To znamená, že po nákupe cenných papierov investor čaká na ich vzostup a vo vhodnom okamihu cenné papiere predáva.

Pomocou promptných obchodov je tiež možné špekulovať na pokles cien, a to tzv. krátkymi predajmi (short sale). Väčšina investorov kupuje cenné papiere s tým, že ich po krátkej dobe opäť predá. Postup môže byť aj opačný, investor predáva cenné papiere s tým že ich v krátkej budúcnosti opäť kúpi späť. Hovoríme, že investor špekuluje na pokles kurzu a dáva príkaz na krátky predaj.

Predstavme si investora, ktorý z nejakého dôvodu očakáva, že cena určitej akcie v budúcnosti poklesne. Tento investor síce akciu nevlastní, ale chcel by participovať na jej pohybe – v tomto prípade smerom nadol. Na väčšine rozvinutých kapitálových trhoch môže investor akciu predať, bez toho aby ju vlastnil. Môže to urobiť nasledovným spôsobom.

Keby investor akciu vlastnil (t.j. zaujímal dlhú – long – pozíciu), bola by vec jednoduchá. Dal by príkaz svojmu maklérovi akciu predať na trhu a dodať ju (či už vo fyzickej, alebo dematerializovanej forme) maklérovi zastupujúcemu kupujúceho. Brokerská firma, ktorá reprezentuje kupujúceho tejto akcie, pripíše akciu na účet svojho klienta (kupujúceho) a vykoná vysporiadanie obchodu, poprípade bude jednať podľa nových inštrukcií svojho klienta, nového vlastníka akcie.

V prípade krátkeho (short) predaja však investor, ktorý predáva (chce zaujať krátku pozíciu), akciu nevlastní a nemal by teda čo dodať brokerskej firme, ktorá zastupuje kupujúceho.

Investor, ktorý akciu nevlastní, ale napriek tomu ju predáva short (nakrátko), požiada svojho makléra (brokerskú firmu), aby mu túto akciu dočasne požičal. Pokiaľ brokerská firma túto akciu nevlastní, môže si ju dočasne vypožičať od iného účastníka na trhu, a potom túto vypožičanú akciu dodať maklérovi, ktorý zastupuje kupujúceho. Vypožičané veci sa samozrejme, musia vracať takže neskôr investor, ktorý akciu predal nakrátko, musí svoju short pozíciu pokryť – t.j. kúpiť späť predtým predanú akciu a vrátiť ju tej osobe alebo inštitúcii, od ktorej si ju pôvodne vypožičal.

Vyporiadanie transferov vlastníctva a rozviazania pozícií sú úradnícke operácie, ktoré investora ani nemusia príliš zaujímať. Investor však musí svojmu maklérovi ohlásiť, že sa jedná o krátky predaj, a pri pokrytí short pozície, t.j. pri následnej kúpe akcie, opäť brokerskú firmu upozorniť na to, že sa jedná o pokrytie krátkej pozície, a nie o normálny dlhý nákup – teda o zaujatie novej long (dlhej) pozície. V prípade, že je akcia zakúpená (za akúkoľvek cenu), investorova krátka pozícia sa rozviaže a obchodná transakcia sa ukončí.

Zásadný rozdiel medzi krátkym predajom a „normálnou“ transakciou spočíva v tom, že v prípade normálnej transakcie je aktívum najprv nakúpené a neskôr (zo ziskom alebo stratou) predané, pričom pri krátkom predaji je postup opačný – akcia sa najprv predá a neskôr nakúpi.



Príklad:

Priblížime si krátky predaj na reálnej situácii. Na základe podrobnej analýzy investor č. 1 odhaduje, že cena akcie firmy ABC je príliš vysoko a mala by v budúcnosti poklesnúť. Dnešná trhová cena akcie je 200,- a investor č. 1. Predpovedá pokles na 150,- behom niekoľkých mesiacov. Zavolá teda svojej brokerskej firme (X) a vydá príkaz predať nakrátko akciu ABC – označí, alebo deklaruje tento predaj ako krátky (short) predaj a požiada makléra, aby akciu obstaral. Maklér zistí, či brokerská firma (X) má akcie ABC na svojich účtoch. Dajme tomu, že existuje investor č. 2, ktorý vlastní akcie ABC a má ich na svojom účte v rovnakej brokerskej firme. Maklér teda akcie podľa príkazu investora č. 1 predá brokerskej firme (Y), ktorá zastupuje investora č. 3. Tento investor má na akciu ABC iný názor a predpokladá, že jej cena vzrastie – podal teda prostredníctvom svojej maklérskej firmy (Y) objednávku na kúpu tejto akcie. Medzitým maklér (X), ktorý podľa inštrukcií investora č. 1 krátko predal akcie firmy ABC investorovi č. 3, si ich od investora č. 2 vypožičia a dodá ich brokerskej firme Y, ktorá zastupuje svojho klienta – investora č. 3. Je nutné dodať, že investor č. 1, ktorý akcie ABC predal krátko, si nemôže vybrať čiastku, ktorá z predaja akcií plynie na jeho účet. Obnos mu do okamžiku rozviazania krátkej pozície a dodania vypožičaných akcií ABC nepatrí a nemôže s ním manipulovať.

Predpokladajme, že investor č. 1 sa vo svojej prognóze nemýlil a akcie ABC skutočne poklesla na 150,-. Investor dá svojmu maklérovi (X) inštrukcie, aby kúpil na trhu rovnaký počet akcií, v ktorých má krátku pozíciu. Maklér tak vykoná a kúpené akcie vráti na účet investora č. 2, ktorý, ako je vyššie uvedené, je tiež klientom maklérskej firmy X. Investor č. 1 teda pokryl svoju krátku pozíciu v akcii ABC a utŕžil zisk vo výške 50,- na akciu, od ktorého musí odčítať dve transakčné provízie maklérovi a obnos za zapožičanie akcií ABC od investora č. 2. Medzitým investor č. 2, ktorý s akciou ABC neobchodoval, utŕžil „papierovú“ stratu (paper loss) vo svojej dlhej pozícii v tejto akcii, keďže akcia klesla z 200,- na 150,-. Rovnako tak investor č. 3, pokiaľ akcie ABC medzitým napredal. Transakcia je týmto ukončená.

Situácia by bola o niečo komplikovanejšia, keby spoločnosť ABC v tomto období vyplácala na svoje akcie dividendy. V prípade, že dividenda je preplatená v dobe, keď investor č. 1 zaujíma krátku, short pozíciu, musí investor č. 1 preplatiť dividendu investorovi č. 3. Ako je to možné?

Spoločnosť ABC prepláca dividendu vlastníkovi akcií ABC. V tomto prípade je vlastníkom investor č. 2, ktorý tiež dividendu – obyčajne prostredníctvom svojho makléra – obdrží na svoj účet u brokerskej firmy X. V našom príklade však vstupuje do hry taktiež investor č. 3, ktorý prostredníctvom svojho makléra (brokerskej firmy Y) zakúpil akcie ABC a očakáva výplatu dividendy, ktorú firma ABC vyhlásila. Investor č. 3 však kupuje „vypožičané“ akcie, na ktoré sa dividenda nevzťahuje (bola totiž preplatená „pravému“ vlastníkovi akcií ABC, investorovi č. 2). Investor č. 3 nemusí vedieť, že sa jedná o vypožičané akcie, a ani ho to nezaujíma. Na účte investora č. 3 je len záznam, že zakúpil akcie ABC a zaujíma v nich dlhú pozíciu. Nerozlišuje sa, či kúpil vypožičané alebo iné akcie. Investor č. 1, ktorý v akciách firmy ABC zaujíma krátku pozíciu, teda v dobe preplatenia dividendy automaticky poukáže dividendu investorovi č. 3.



1.12 Burza cenných papierov v Bratislave
Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. /BCPB/ je hlavným organizátorom spoto­vého (promptného) trhu cenných papierov na Slovensku. Vznikla v roku 1991. Sídli v Bratislave na Vysokej ulici číslo 17. Za jej historické obdobie sa považuje rok 1993. V tomto roku, v apríli, bolo totiž dovŕšené dvojročné prípravné štádium, kedy boli vypracované pra­vidlá, upravujúce činnosť burzy. Začiatok komerčnej činnosti BCPB je späté s dňom 6. apríla 1993, kedy jej členovia uzavreli prvé burzové obchody s listinnými dlhopis­mi. Prelomovým obdobím v činnosti BCPB bolo začatie obchodovania so zakniho­vanými kótovanými akciami, ktoré vzišli z prvej vlny kupónovej privatizácie. Členovia burzy uzavreli prvé obchody s týmito cennými papiermi 1. júna 1993. Od 15. júna 1993 mohli členovia burzy obchodovať na jej parkete aj s nekótovanými cennými papiermi.

Spočiatku BCPB organizovala obchodovanie s cennými papiermi v 14 dňových in­tervaloch. Neskôr sa interval obchodovania skrátil na týždeň a od 11. októbra 1993 uzatvárajú burzoví členovia obchody na jej parkete každý deň. Rok 1994 bol z pohľadu obchodného systému v znamení inovácie Elektronického burzového ob­chodného systému (EBOS), ktorý umožnil členom obchodovať prostredníctvom on-line sys­tému. Prvý krát si mohli členovia vyskúšať novú formu komunikácie s BCPB už v júli 1994.

Za jeden z najvýznamnejších úspechov roku 1995 sa považuje vstup BCPB do Ban­kového zúčtovacieho centra Slovenska (BZCS). Finančné zúčtovanie na BCPB sa tým od 1. januára minulého roku výrazne skvalitnilo. Tento úspech je znásobený tým, že burza vstúpila do systému BZCS ako prvá nebanková inštitúcia.

BCPB si udržiava dobré vzťahy nielen so subjektami slovenského kapitálového trhu, ale aj so zahraničím. BCPB je členom - korešpondentom Medzinárodnej federácie búrz. Veľmi úzke vzťahy nadviazala aj s Federáciou búrz Európskej únie, čoho dô­kazom je aj účasť jej predstaviteľov na rokovaniach pracovnej skupiny novovznikajú­cich trhov strednej a východnej Európy. V máji minulého roka sa BCPB stala plnop­rávnym a dokonca zakladajúcim členom Federácie euroázijských búrz so sídlom v Istanbule.

Kapitálový trh, cenné papiere a burza cenných papierov sú logickým produktom vý­voja trhového mechanizmu hospodárenia ako dôsledok potreby a nevyhnutnosti nájsť pre emitentov a investorov adekvátne riešenia na vytvorenie prirodzeného systému alokácie voľných finančných zdrojov v procese investičného rozhodovania sa.

Vo všeobecnosti je burza považovaná za akýsi barometer ekonomiky.

Burza cenných papierov je všade vo svete jedným z hlavných účastníkov kapitálového trhu. Jej hlavnou úlohou je vytvárať priestor pre obchodníkov, ktorí pre svojich klientov alebo sami pre seba kupujú alebo predávajú cenné papiere. Burza nikde vo svete nevystupuje pri obchodovaní s cennými papiermi ako investor. Nikdy nekupuje ani nepredáva. Jej úloha spočíva len v organizovaní obchodov. Voči účastníkom obchodu si tak ponecháva neutrálnu pozíciu.

Činnosť BCPB
Okrem organizovania obchodov zabezpečuje rad ďalších činností:

· prijíma cenné papiere na burzový trh

· zabezpečuje zúčtovanie a vyporiadanie uzavretých burzových obchodov

· šíri investorskej verejnosti informácie o obchodovaní a o inštitúciách ktorých cenné papiere sú predmetom obchodovania

Prijímanie cenných papierov na burzový trh
Jednou z prvých úloh, ktorú burza musí zabezpečiť, aby sa s danými cennými papiermi mohlo obchodovať, je prijať ich emisiu na burzový trh. Emisia cenných papierov je súbor všetkých cenných papierov, ktorú vydáva emitent, teda konkrétna akciová spoločnosť, banka, poisťovňa, obec alebo štát.

Na Burze cenných papierov v Bratislave možno obchodovať s akciami, dlhopismi a s podielovými listami fondov. Cenné papiere sú na burze rozdelené do dvoch základných skupín - obchoduje sa s kótovanými a nekótovanými. Kótované cenné papiere sú tie najkvalitnejšie. Patria sem napríklad akcie Slovnaftu, Východoslovenských železiarní, Všeobecnej úverovej banky. S kótovanými cennými papiermi sa obchoduje na hlavnom alebo na vedľajšom trhu. Na hlavnom trhu sú TOP slovenské cenné papiere. Emisia cenných papierov, ktorá je prijatá na hlavný trh musí spĺňať podmienky minimálnej výšky základného imania emitenta 500 mil. Sk a doba jeho podnikateľskej činnosti musí byť minimálne 3 roky. Spočiatku však každá emisia kótovaných cenných papierov musí byť zaradená na vedľajší trh a až po uplynutí pol roka Kótovací výbor zvažuje na žiadosť emitenta o jej preradení na hlavný trh.

Cenné papiere uvádzajú na parket členovia burzy. Emitent, ktorý má záujem o kótovanie cenných papierov, predloží žiadosť, prospekt, potvrdenie MF SR o verejnej obchodovateľnosti cenného papiera a potvrdenie o pridelení identifikačného znaku ISIN zo Strediska cenných papierov. Okrem toho emitent predloží výpis z obchodného registra, stanovy a ďalšie doklady v zmysle pravidiel kótovania.

Emitent, ktorého cenné papiere sú na burze kótované, je povinný pravidelne informovať burzu o dosiahnutých hospodárskych výsledkoch a priebežne o všetkých významných zmenách v spoločnosti, ktoré by mohli mať vplyv na cenu predmetnej emisie. Burza spracováva a distribuuje tieto informácie domácej a zahraničnej investorskej verejnosti prostredníctvom tlače a informačných agentúr, čím vytvára informačnú základňu pre rozhodovanie investorov.

Obchodovanie na BCPB
V prípade, že konkrétna emisia cenných papierov je už prijatá na burzovom trhu, začína sa s ňou obchodovať. Na Burze cenných papierov v Bratislave môžu obchodovať len jej členovia. Sú to špecializovaný obchodníci s cennými papiermi, ktorí majú povolenie Ministerstva financií vykonávať túto činnosť, pracuje u nich aspoň jeden maklér a platia burzové poplatky.

To, že na burze obchodujú len jej členovia, neznamená, že burza je pre občanov, ktorí chcú predávať a kupovať cenné papiere zatvorená. Občan, ktorý chce obchodovať s cennými papiermi na burze, zájde za burzovým členom, ktorého si sám vyberie. Môže to byť ktorákoľvek pobočka banky, ktorá je členom burzy, alebo brokerská spoločnosť; zadá obchodný príkaz; uvedie, či chce cenné papiere kúpiť alebo predať, aké, v akom množstve a v akej cene. Ak nevie presne určiť cenu, uvedie minimálnu cenu, pod ktorú už nie je ochotný ísť.

Maklér obchodný príkaz zadá do obchodného systému na burze. Ak všetko funguje hladko, obchod sa uzavrie. Nie vždy sa však nájdu strany, ktoré sa v podmienkach, ktoré si sami určia, vzájomne akceptujú. To znamená obchod sa nepodarí uzavrieť vždy. Občan, ktorý obchoduje cez burzu, má istotu, že sa obrátil na odborníka, ktorý mu môže aj poradiť. Nie je teda odkázaný iba sám na seba.

BCPB funguje prostredníctvom plne elektronického obchodného systému, kde komunikáciu medzi burzou a jej členmi zabezpečuje on-line systém. To znamená, že obchodníci sú spojení s burzou pomocou výpočtovej techniky, ktorá im umožňuje zadávať príkazy na burzu zo svojich centrál, bez toho, aby museli osobne prísť na parket. K tomuto systému sa začínajú uberať už aj renomované svetové burzy.

Obchodný systém BCPB sa skladá z podsystému kontinuálneho obchodovania a aukčného obchodovania. Pri kontinuálnom obchodovaní sa ponuky na kúpu, či predaj cenných papierov spracovávajú priebežne po celý čas obchodovania. Výška kurzu je tu závislá od aktuálneho stavu medzi ponukou a dopytom.

Pri aukčnom spôsobe obchodovania sa všetky príkazy spracovávajú hromadne. Pre jednotlivé cenné papiere sa stanoví fixný kurz, ktorý zabezpečí maximálne množstvo zobchodovaných cenných papierov.

Členovia môžu uzatvárať anonymné obchody, priame obchody, repoobchody a môžu realizovať výzvu na odkúpenie všetkých akcií emitenta – verejný prísľub.

Anonymné obchody:

· pri tomto obchode člen, ktorý nakúpil cenné papiere nepozná predávajúceho člena a naopak

· môžu členovia uzatvárať v jednom z troch subsystýmov EBOSu

ü aukčné obchodovanie (dávkové) – obchodovanie pri jednej cene, v ktorom ponuky na kúpu a predaj cenných papierov doručujú členovia na burzu modemom, alebo na diskete. Pre každú emisiu cenných papierov, ktorá bola predmetom aspoň jednej ponuky je vypočítaná jedna realizačná cena pri ktorej sú uzavreté všetky obchody. Algoritmus výpočtu zabezpečuje maximálne množstvo zobchodovaných cenných papierov a minimálny rozdiel medzi celkovou kúpou a predajom;

ü kontinuálne obchodovanie – v ktorom členovia objednávky na kúpu, alebo predaj cenných papierov zadávajú pomocou pracovných staníc podľa týchto pravidiel – prednosť má objednávka s lepšou (nižšou) cenou a pri objednávkach s rovnakou cenou má prednosť tá, ktorá bola zadaná skôr;

ü blokové obchodovanie – členovia burzy zadávajú výzvy na kúpu a predaj prostredníctvom pracovných staníc (neadresné objednávky) a tieto sú v systéme zoraďované podľa ceny, objemu objednávky a času vystavenia. Na najvýhodnejšiu neadresnú objednávku môžu členovia burzy reagovať vystavením adresnej objednávky, čím dôjde k uzavretiu obchodu.



Priame obchody:

· pri priamom obchodovaní sa kupujúci a predávajúci navzájom poznajú a po potvrdení objednávky dôjde k uzavretiu obchodu.

ü repoobchody – každý repoobchod zodpovedá prevodu cenného papiera a spätnému prevodu, ktorým sú cenné papiere rovnakého druhu a množstva prevedené späť na účet pôvodného majiteľa;

ü verejný prísľub – je to ponuka na odkúpenie emisie cenných papierov od jedného obchodníka. V zmysle zákona o cenných papieroch môže fyzická alebo právnická osoba nadobudnúť do svojho majetku najviac 30 % verejne obchodovateľných akcií jedného emitenta a to ponukou kúpy všetkých verejno-obchodovateľných akcií a tým aj získanie 30 % majetku spoločnosti emitenta.

Zúčtovanie a vyporiadanie burzových obchodov
Ak sa obchod uzavrel, úloha burzy, ktorá vytvorila pôdu na obchodovanie, ešte zďaleka nekončí. Každý burzový obchod sa musí vysporiadať. Ten, kto cenné papiere predal, musí dostať peniaze a každý, kto cenné papiere kúpil, musí ich aj dostať. Burza zabezpečuje zúčtovanie a vyporiadanie obchodov do troch dní od ich uzavre­tia. To znamená, že na tretí deň kupca má cenné papiere pripísané na majetkovom účte v Stredisku cenných papierov. Predávajúcemu zašle peniaze na jeho bankový účet obchodník, prípadne mu peniaze vyplatí v hotovosti.

Systém zúčtovania a vyporiadania Burzy cenných papierov v Bratislave zaručuje všetkým klientom splnenie záväzkov. Nemôže sa stať, že by niekto nedostal to, čo mu patrí. V prípade, že by z nejakého dôvodu nebolo možné splniť peňažný závä­zok, burza s využitím prostriedkov z garančného fondu zabezpečí, aby klient neutr­pel žiadnu ujmu.

Informačná činnosť BCPB
O uzavretých burzových obchodoch informuje burza verejnosť prostredníctvom kur­zových lístkov v tlači, odkiaľ sa môžu všetci dozvedieť o tom, ako sa v konkrétny deň obchodovalo. Denné kurzové lístky možno nájsť v Hospodárskych novinách. Infor­mácie o obchodovaní a o emitentoch, burza zasiela aj svetovým agentúram, ako Reuters alebo Telerate.

Okrem toho burza vyhotovuje štatistiky, ktoré informujú záujemcov o vývoji obchodo­vania za sledované obdobie. Svoju ročnú činnosť prezentuje prostredníctvom výroč­nej správy.





1.13 Riešenie príkladov

1. Investor chce 28. 6. 1997 nakúpiť dlhopisy v objeme 20 mil. Sk s pevným ročným kupónom 12% v nominálnej hodnote Sk 10 000,-, ktoré sa predávajú pri kurze 98,5% a posledná výplata kupónu sa uskutočnila 10. 12. 1997.



Úloha:

a.) vypočítajte alikvotný úrokový výnos za obdobie od poslednej výplaty kupónu do dátumu obchodu.

b.) vypočítajte, koľko musí investor zaplatiť za dlhopisy celkom.



Riešenie: Pri obchodovaní s dlhopismi sa kurzy uvádzajú v % ich nominálnej hodnoty a pri uzavretí obchodu je kupujúci povinný zaplatiť alikvotný úrokový výnos za obdobie od poslednej výplaty do dátumu obchodu.







a.) cena cenného papiera = nominálna hodnota x počet KS x predajný kurz



cena cenného papiera = 10 000,- x 2 000 KS x 98,5%

cena cenného papiera = 19 700 000,-



od 28. 6. 1997 do 10. 12. 1997 je 132 dní (4x30+12)





alikvotný

úrokový výnos =

na 1 KS









AÚV =



AÚV = 440



Prepočet na 2000 cenných papierov:



K x AÚV = 2000 x 440 = 880 000,-



b.) 19 700 000,- + 880 000,- = 20 580 000,-



Odpoveď:

a.) Alikvotný úrokový výnos bude Sk 880 000,-.

b.) Investor musí zaplatiť za dlhopisy celkom 20 580 000,-.





2. Vypočítajte akú sumu v deň emisie zaplatí investor, ak nakupuje pokladničnú poukážku so splatnosťou 28 dní a výnosom 25% p. a.:





cena predaja =













cena predaja = = 980 926,-



Investor teda v deň emisie (napríklad 11. decembra) zaplatí za pokladničnú poukážku 980 926,-. V deň splatnosti (8. januára) dostane na svoj účet sumu Sk 1000000,- (nominálna hodnota pokladničnej poukážky).

Pozn.: Pri výpočte sme abstrahovali od zdaňovania výnosu pokladničnej poukážky.



3. Je daný päťročný dlhopis nominálnej hodnoty Sk 10 000,- s ročnou kupónovou platbou 10%, požadovaná výnosnosť je 12%. Aká je cena dlhopisu, ktorú je investor ochotný akceptovať?

















P – cena obligácie

C – kupónová platba

i – úroková miera v desatinnom tvare

M – nominálna hodnota obligácie

n – čas (doba do splatnosti)








Cena dlhopisu je Sk 9279,-.





Obsah
sstrana

1. Finančný trh
1

1.1 Podstata finančného trhu
1

1.2 Peňažný trh
2

1.3 Kapitálový trh
2

1.4 Devízový trh
3

1.5 Trh drahých kovov 4

1.6 Poistný trh 5

1.7 Medzinárodný trh
5

1.8 Ovplyvňovanie finančného trhu centrálnou bankou
6

1.9 Cenné papiere
7

1.10 Operácie bánk s cennými papiermi
11

1.11 Špekulácie s cennými papiermi
11

1.12 Burza cenných papierov v Bratislave
13

1.13 Riešenie príkladov
18

Obsah
20



ako to funguje?