podobné referáty

EMOCIONALITA
EMOCIONALITA Emócie a city patria do oblasti pr ... viac...

Všeobecná psychológia 4
3/ PERIODIZÁCIA VÝVINU V súčasnosti sa stret ... viac...

Pozitívna psychológia- motivácia, aktivácia, štádia...
U človeka si všímame to čim sa vyznačuje z hľadi ... viac...

Školský vek
Predškolský rok Obdobie predškolského veku je t ... viac...

Puberta
ÚVOD Puberta?! Neznáme slovo? Ale kdeže... U vä ... viac...

ico refreklama

Adolescencia


Hodnotenie:
Zobrazení: 2664


ČASOVÉ ČLENENIE ADOLESCENCIÍ PODĽA VEKU:

STARŠIE DELENIE:
/zdroj: M. Nakonečný, ENCYKLOPEDIE PSYCHOLOGIE/

11 (12) – 14 (15) – rok ® PUBERTA
15 (16) - 18 (20) – rok ® ADOLESCENCIA

NOVÉ DELENIE:
/zdroj: R.L. Atkinson a kol., PSYCHOLOGIE/

11 (12) – 14 (15) – rok ® RANÁ ADOLESCENCIA
15 (16) – 18 (20) – rok ® ADOLESCENCIA
20 – 22 – rok ® NESKORÁ ADOLESCENCIA /niekedy zaradená do VČASNÉHO DOSPELÉHO VEKU/











ADOLESCENCIA:
Adolescencia je obdobie prechodu z detstva do dospelosti.
Vekové hranice pre toto obdobie nie sú presne definované, ale za dolnú hranicu považujeme vek približne 12 rokov a hornú hranicu 20-22 rokov.
V tomto období dosahuje mladý človek pohlavnú zrelosť a buduje si vlastnú identitu ako jedinec oddelený od rodiny.


SEXUÁLNY VÝVOJ /RANÁ ADOLESCENCIA/:
PUBERTA:
Je to obdobie v živote človeka, ktoré trvá približne 3-4 roky a premieňa dieťa na biologicky zrelého - dospelého, ktorý je schopný sexuálnej reprodukcie.
Je to obdobie prudkého telesného rastu /hovoríme o adolescentnom rastovom spurte/ a je spojené s postupným vývinom sekundárnych znakov.
Práve tento vývin je zdrojom telesných rozdielov medzi dospievajúcimi. Táto široká variácia v naštartovaní puberty je viditeľná najmä v siedmej a ôsmej triede základnej školy. Niektoré dievčatá vyzerajú v tomto veku ako zrelé ženy a iné ako mladé dievčatá. To isté je aj u chlapcov, niektorí vyzerajú ako príslušníci skupiny adolescentov, kým iní rovnako ako vo veku 9-10 rokov.

PSYCHOLOGICKÉ NÁSLEDKY PUBERTY:
Všeobecný názor pre toto obdobie je, že je to obdobie vnútornej krízy, rozpoltenosti, náladovosti, vnútorného zmätku a vzdorovitosti.
Štúdie však túto skutočnosť vo všeobecnej rovine nepotvrdzujú. V priebehu šiestej až ôsmej triedy robili výskum s adolescentmi a rodičmi týchto adolescentov. Dva krát ročne absolvovali rozhovory a psychologické testy. Nástup puberty bol odhadnutý na základe nástupu rastového špurtu.
Na záver boli rodičia a adolescenti sledovaní v období, keď navštevovali posledný ročník strednej školy. Na základe získaných údajov bolo potvrdené, že toto obdobie má významný vplyv na vnímanie vlastného tela, sebavedomia, nálady a na vzťahy s rodičmi a príslušníkmi opačného pohlavia. Avšak väčšina respondentov prekonala toto obdobie bez väčšieho chaosu.
Raná adolescencia bola relatívne bezproblémová pre viac ako polovicu.
Prežívanie telesných zmien sa javí viac pozitívne pre chlapcov ako pre dievčatá. Chlapci, ktorí dosiahli telesný vývin v siedmej až ôsmej triede, prejavili výraznejšie pozitívne ladenie ako tí, ktorí stupeň telesného vývinu nedosiahli v tom istom období.
Naopak dievčatá, ktoré boli v siedmej až ôsmej triede po telesnej stránke zrelé, boli viac nespokojné so svojím vzhľadom a v rozpakoch zo svojej telesnej zrelosti.
Pätnásť percent respondentov uviedlo, že skončilo v špirále zmätkov a problémov, a to najmä emocionálneho charakteru, ktoré sa zhodovali ku koncu obdobia.

BUDOVANIE IDENTITY:
Hlavným vývinovým problémom obdobia adolescencie je nájsť odpoveď na otázku KTO SOM a KAM KRÁČAM?
Psychoanalytik Erik Erikson hovorí o tomto období ako o „kríze identity”, ale väčšina psychológov tvrdí, že adolescencia je čosi ako experimentovanie s „rolami”, ktorými si mladí ľudia môžu preskúmať alternatívne formy správania, záujmy a ideológie. Adolescent tak môže na sebe vyskúšať rôzne formy správania, v ideálnom prípade by kríza mala byť vyriešená na začiatku alebo uprostred dvadsiatych rokov života, aby sa jedinec mohol posunúť k ďalším vývinovým štádiám a etapám dozrievania života.
Ak je celý proces úspešný, hovoríme o získaní identity človeka, t.j. prijal určitú sexuálnu orientáciu, správanie, profesionálne zameranie a svetový názor.

STATUSY IDENTITY:
Podľa Eriksonovej teórie existujú v tomto období štyri statusy identity: DOSIAHNUTÁ IDENTITA, PRIJATÁ IDENTITA, MORATÓRIUM, DIFÚZIA IDENTITY.
VNÍMA OTÁZKU AKO PROBLÉM? “KRÍZA IDENTITY“
áno nie
VYRIEŠENÝ / NEVYRIEŠENÝ áno DOSIAHNUTÁ IDENTITA ZVNÚTORNENÁ IDENTITA
“PROBLÉM IDENTITY“ nie MORATÓRIUM DIFÚZIA IDENTITY

Status identity človeka v určitej oblasti je vymedzený tým, či ho osoba vníma ako problém a či ho vyriešila.


Rozloženie počtu percent mladých ľudí v kategóriách statusov identity v oblasti povolania poľa vekových období.
VEKOVÁ SKUPINA DOSIAHNUTÁ IDENTITA ZVNÚTORNENÁ IDENTITA MORATÓRIUM DIFÚZIA IDENTITY
OBDOBIE PRED STREDNOU ŠKOLOU 5 37 12 46
OBDOBIE ŠTÚDIA V NIŽŠÍCH ROČNÍKOCH STREDNÝCH ŠKÔL 9 37 15 39
OBDOBIE ŠTÚDIA VO VYŠŠÍCH ROČNÍKOCH STREDNÝCH ŠKÔL 21 36 14 29
OBDOBIE ŠTÚDIA V NIŽŠÍCH ROČNÍKOCH VYSOKÝCH ŠKÔL 23 26 28 23
OBDOBIE ŠTÚDIA V NIŽŠÍCH ROČNÍKOCH VYSOKÝCH ŠKÔL 40 31 16 14

DOSIAHNUTÁ IDENTITA:
Ľudia s týmto statusom prešli krízou identity, obdobím aktívneho položenia si otázok vo vzťahu k svojmu sebaurčeniu. Zaujali pozície, ku ktorým sami dospeli, zvolili si povolanie. Uvažujú o sebe nielen ako napr. študentovi medicíny, ale ako o budúcom lekárovi a podobne. Prehodnotili presvedčenia svojich rodín /napr. náboženské, spoločenské, .../ a vypustili tie, ktoré sa nehodili ku ich identite a s ktorými sa sami vnútorne nestotožnili.

PRIJATÁ IDENTITA:
Ľudia s týmto statusom tiež zaujali spoločenské a profesionálne pozície, ale neprešli tzv. krízou identity. Bez námietok prijali presvedčenia svojej rodiny /napr. náboženské/, ale ak sa ich niekto spýta na ich názor, často povedia, že o tom neuvažovali. Často pôsobia rigídne, dogmaticky a konformne. Pôsobia dojmom, že by ostali stratení, keby sa objavili udalosti, ktoré by boli výzvou pre ich neoverené hodnoty a pravidlá.


MORATÓRIUM:
Tento status ľudia zvyčajne zaujmú počas krízy identity. Aktívne hľadajú sami seba, ale nemajú vyriešený konflikt medzi očakávaním rodičov a svojimi vlastnými plánmi. Určitú dobu vyjadrujú svoje názory s veľkou intenzitou a po čase tieto názory opúšťajú. V lepšom prípade sa takíto ľudia javia ako citlivý, morálni, otvorení novým názorom. V najhoršom prípade ako úzkostní a váhaví.
DIFÚZIA IDENTITY:
Ľudia z tejto skupiny v minulosti prežili krízu identity, iní nie. Ale obidve skupiny nemajú ešte integrovaný pocit seba samého. Napríklad hovoria, že by bolo zaujímavé študovať napr. ”právo” alebo na druhej strane zasa podnikať, ale neurobia pre to žiadne kroky. Rozprávajú napr. že všetko je nanič, iní sú zmätení alebo povrchní. Väčšinou tu patria mladí adolescenti, ktorí ešte nie sú pripravení splniť vývojové úlohy tohto obdobia.

INTELIGENCIA:
Kvalitatívna štruktúra inteligencie sa mení a svojimi intelektovými výkonmi sa adolescenti blížia svojim maximálnym výkonom. V niektorých situáciách môžu dokonca v určitom smere prevyšovať starších ľudí, najmä ak sa jedná o úlohy vyžadujúce pružné a tvorivé myslenie. Rozvoj jednotlivých intelektových schopností ovplyvnia hlavne osobne záujmy, ako i druh vzdelania a sčítanosť. Taktiež i vo vývine inteligencie možno badať veľké rozdiely medzi jednotlivcami napriek jednotnej sociálnej skupine.

MYSLENIE:
V tomto období vrcholí vývin abstraktného myslenia, no nezostáva na mŕtvom bode, ale naďalej sa zdokonaľuje a formuje vzdelávaním. Základnými prejavmi pokroku je, že adolescenti:
- dokážu pracovať s pojmami, ktoré sú vzdialené bezprostrednej zmyslovej skutočnosti, až v tomto období si začínajú na základe vedomostného rozhľadu a záberu uvedomovať a chápať podstatu, ako i pravý význam pojmov typu pravda, spravodlivosť...
- jediný spôsob riešenia úlohy či problému nie je pre nich uspokojivý
- na základe reálnej skutočnosti, sú schopní vytvárať predpoklady
- objavuje sa schopnosť myslieť o myslení
Pre adolescenta má jeho nový spôsob myslenia veľký význam, nakoľko priamo ovplyvňuje jeho utvárajúci sa názor a postoj k celému svetu a ľuďom, keďže porovnáva existujúce pomery so svojimi predstavami o tom čo je správne a ako by to malo byť, ku ktorým dospel na základe konfrontácie zažitého, počutého, videného, čítaného a či získaného iným spôsobom a zdrojom. Z tohto napokon vyplýva i časté kritické hodnotenie, nespokojnosť, nejasné túžby a následný pesimizmus.



VERBÁLNY PREJAV:
Abstraktné myslenie bezprostredne súvisí s úrovňou a spôsobom vyjadrovania. V slovnej zásobe rozdielnych sociálnych skupín sa vyskytujú relatívne markantné rozdiely, nakoľko rozvoj verbálneho prejavu závisí najmä od:
- motivácie zdokonaľovania si verbálneho prejavu
- sociálneho prostredia, v ktorom adolescent vyrástol, pracuje a žije
- nadania na reč a fonematického sluchu
- čítania a šírky spektra záujmov
Hovorová reč je pestrá, plastickejšia a často obsahuje nevhodné i vulgárne výrazy. Hlučnosť pre hlučnosť sa vytráca a mizne, ale dospievajúci sa ešte nenaučili ovládať hlasitosť, a až v druhej polovici adolescencie nastáva harmonizácia.

SOCIALIZÁCIA:
Hlavnou úlohou je uvoľnenie sa od závislosti na rodičoch a diferenciácia vzťahov k vrstovníkom oboch pohlaví.
EMANCIPÁCIA – Konflikt medzi adolescentom a rodičom nastáva obvykle pri rôznych príkazoch, zákazoch a pravidlách, ktoré adolescent považuje za obmedzujúce alebo nevhodné. Zo strany rodičov sa niekedy objavujú obavy zo „straty“ dieťaťa /hlavne u matiek/. Usilujú sa udržať si doterajšiu závislosť a ak sa dospievajúcim nepodarí uvoľniť z prílišnej závislosti, ich láska sa mení na nepochopiteľnú nenávisť.
NADVÄZOVANIE VZŤAHOV S VRSTOVNÍKMI – Nové vzťahy dávajú adolescentom istotu, ktorú strácajú pri odpútavaní sa od rodiny a pripravujú ho na nové citové vzťahy v dospelosti. Tradičné dospievanie sa spájalo s postupným nadväzovaním citových vzťahov, ktoré poskytovali dosť času na rozvoj osobnosti a prípravu na manželstvo a rodičovstvo, no dnes sa čiastočne vplyvom filmu a televízie zjavuje predčasná dospelosť bez dosiahnutia zrelosti osobnosti.
SEXUALITA V OBDOBÍ DOSPIEVANIA – Je ovplyvnená najmä výchovou a sociálnymi podmienkami. Prvé skúsenosti s heterosexuálnym stykom získavajú adolescenti už v 14.-16. roku. Čo je však smutné, najčastejšou motiváciou je zvedavosť a málokedy hlbší citový vzťah, čo máva v konečnom dôsledku za následok, že dievčatá nemajú na svoj prvý styk príjemné spomienky a negatívne to ovplyvňuje ich budúci sexuálny život.
VOĽBA POVOLANIA – Keďže dospievajúci mladý človek ešte nie je záujmovo vyhranený a nie je ukončený ani vývin jeho schopností a charakterových vlastností, svoje rozhodnutia ohľadom budúceho povolania často mení a dochádza k tomu, že o tom rozhodnú jeho rodičia, ktorí si niekedy realizujú svoje predstavy a nesplnené želania.

ETICKÉ CÍTENIE:
V citovom živote sa u adolescentov s denným snením, často si predstavujú svoj budúci život, spoločenský život a pod. Podnetom na denné snenie môže byť napríklad čítanie, film, nespokojnosť, túžba vyniknúť a pod. Tieto tzv. únikové sny sa vyskytujú častejšie u dievčat. V tomto období adolescenti ešte celkom nerozumejú smrti. Vyskytujú sa relatívne často samovraždy, najmä po hádke s partnerom alebo problémoch v spoločenskom uplatnení a pod. Sklony k rôznym asociálnym činom a samovraždám sú výsledkom nedostatočnej adaptácie.

PRÁCA A ZÁUJMY:
Objavujú sa veľké rozdiely, niektorí adolescenti začínajú pracovať, iní ďalej študujú a množstvo záujmov sa znižuje, ale vybrané záujmy sa prehlbujú a zintenzívňujú.

MANŽELSTVO:
Koncom adolescencie sa uzatvárajú prvé manželstvá, ale často končia neúspechom, nakoľko láska v tomto období bola iba akýmsi prejavom vlastných ideálov premietnutých do zbožňovanej osoby. Uzavretie manželstva často naruší prechodný a labilný cit uvedomením si reality a objavením sa prvých zdanlivo neriešiteľných problémov.

ZHRNUTIE /hlavné znaky obdobia/:

- diferenciácia v uplatnení sociálnej role medzi študujúcimi adolescentnmi a pracujúcimi
- budovanie svojej identity /náboženskej, politickej, pracovnej, osobnej/
- uvoľňovanie väzieb medzi adolescentmi a rodičmi, postupné zanikanie závislosti na rodičoch
- prudký fyzický vývin na začiatku obdobia, na konci je fyzický vývin prakticky ukončený
- nadväzovanie intímnych vzťahov, sexuálny život /častejšie u pracujúcich adolescentov/, nájdenie mužskej alebo ženskej identity
- potreba samostatnosti, na začiatku obdobia manifestovaná aj chválením a predvádzaním sa
- formovanie úrovne sebavedomia a životných ašpirácií
- na konci obdobia sa hranice medzi adolescentom a mladším dospelým vekom prudko stierajú
- vývoj osobnosti je prakticky ukončený a na konci obdobia majú adolescenti relatívne stále záujmy i postoje a pripravujú /alebo už vykonávajú/ svoje budúce povolanie
- reč má väčší rozsah, výstižnosť a hlbší obsah
- vyhranenie záujmov
- po 18. roku väčšia stabilita citov
- sexuálne styky nie sú motivované láskou, ale skôr zvedavosťou
- manželstvá sa nezriedka končia rozvodom

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

- M. Nakonečný – LEXIKON PSYCHOLOGIE, nakl. Vodnár, Praha 5, 1995, str. 397
- M. Nakonečný – ENCYKLOPEDIE PSYCHOLOGIE, Academia Praha, 1997, str. 435
- R.L. Atkinsonová, R.C. Atkinson, E.E. Smith, D.J. Bem – PSYCHOLOGIE, Victoria Publishing a.s., Praha, 1995, str. 863
- J. Šútovec, M. Bubeníková, E. Lepiešová, K. Szaboová – PSYCHOLÓGIA A PEDAGOGIKA, vydavateľstvo OSVETA, Martin, 1994, str. 196-200



ako to funguje?