Nová klasická teória, ktorá sa vyvinula v sedemdesiatych rokoch, sa zaoberá racionálnymi očakávaniami a ich vplyvom na ekonomické procesy. Očakávania sú považované za endogénne a ovplyvňujú stagfláciu, kombináciu stagnácie a inflácie. Teória rozdeľuje ekonómov na nových klasikov a nových keynesovcov, pričom každý prístup má svoje špecifiká a interpretácie ekonomických javov.
- Racionálne očakávania ovplyvňujú ekonomické procesy a výsledky.
- Stagflácia je kombinácia inflácie a nezamestnanosti, ktorá postihla západné krajiny v sedemdesiatych rokoch.
- Noví klasici a noví keynesovci predstavujú dve skupiny ekonómov, ktorí sa líšia vo svojich prístupoch k monetárnej a fiškálnej politike.
ekonomika/nova-klasicka-teoria/" class="wiki-link" title="Viac o: nová klasická teória">Nová klasická teória
V sedemdesiatych rokoch reflektuje teória „racionálnych“ očakávaní výhrady k prevládajúcim doktrínam. Tieto výhrady sú dvojaké. Po prvé, očakávania sa v ekonomických teóriách nevyskytovali buď vôbec, alebo sa pokladali za exogénne. Keďže však očakávania nielenže podstatne ovplyvňujú priebeh ekonomických procesov, ale aj ich výsledky, ekonómovia dlho hľadali spôsob začlenenia očakávaní ako endogénneho prvku ich teórie. Po druhé, v sedemdesiatych rokoch začal väčšinu západných krajín trápiť problém stagflácie. Stagflácia je kombinácia „stagnácie“ a „inflácie“. Stagnácia znamená redukciu ekonomického rastu a spája sa s pojmom nezamestnanosti, preto pod stagfláciou rozumieme súčasný výskyt inflácie a nezamestnanosti. Teória racionálnych očakávaní sa v priebehu niekoľkých rokov stala s postupom svojho používania ambivalentnou. Dnes možno rozdeliť stúpencov tejto doktríny do dvoch skupín, ktorí sa tradične nazývajú novými klasikmi a novými keynesovcami. Medzi nových klasikov sa zaraďujú napríklad Robert J. Barro, Robert E. Lucas ml. Thomas J. Sargent a Neil Wallce. Táto skupina vychádza z klasicko – neoklasických výsledkov o úplnej neefektívnosti monetárnej a fiškálnej funkcie-prava-vztahu-prava-a-moralky-politiky/" class="wiki-link" title="Viac o: politiky">politiky. Navyše monetaristické hypotézy sčasti odvodzuje analyticky, sčasti ich modifikuje a sčasti dokonca zosilňuje. Preto sa neoklasická teória často nazýva monetarizmom iného druhu. Noví keynesovci, ako napr.: Stanley Fischer, Edmund S. Phelps a John B. Taylor tiež využívajú hypotézu o racionálnych očakávaniach. Keďže berú do úvahy niektoré „nedokonalosti“ keynesovkého typu, ich závery sú umiernenejšie a do určitého stupňa „keynesovské“. Vo svete, v ktorom nie je gramatika-sloh/buducnost/" class="wiki-link" title="Viac o: budúcnosť">budúcnosť s určitosťou známa (t. j. reálnom svete), závisí ľudské správanie do značnej miery od očakávaní. Aj hospodárskych cyklus vyplýva z psychologických faktorov. Keynesovská teória spája odchýlky od plnej zamestnanosti s pesimistickými očakávaniami podnikateľov, alebo s určitými očakávaniami držiteľov aktív. Tieto očakávania sa pokladali za exogénne. Jednou z kontroverzných tém medzi monetarizmom a keynesovstvom je Phillipsova krivka. Phillipsova krivka je takmer predurčená na vysvetlenie vývoja novej klasickej historia-ekonomie/" class="wiki-link" title="Viac o: ekonómie">ekonómie. Závisí najmä od predpokladov, ktoré robia vo vzťahu k očakávaniam. Ide o pozorovanie vzťahov medzi nezamestnanosťou a mierou zmien peňažných miezd.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Čo je stagflácia?
Stagflácia je ekonomický jav, ktorý kombinuje stagnáciu (nízky ekonomický rast a vysokú nezamestnanosť) s infláciou.
Kto sú noví klasici?
Noví klasici sú ekonómovia, ako Robert J. Barro a Robert E. Lucas ml., ktorí sa zameriavajú na klasicko-neoklasické výsledky a považujú monetárnu a fiškálnu politiku za neefektívnu.
Aký je vzťah medzi nezamestnanosťou a mzdami podľa Phillipsovej krivky?
Phillipsova krivka opisuje vzťah medzi nezamestnanosťou a mierou zmien peňažných miezd, pričom naznačuje, že existuje inverzný vzťah medzi týmito dvoma veličinami.