AI príprava na maturitu zo slovenčiny

Dobrá dieta prodlužuje letá Hippokrates takrečený doktor znamenitý nikdy obeda nejedal, s večerú byl sytý. S tú dietú se zadržal do starého veku, vždy byl zdravý, a jinšého neužíval léku. Nikdy nemoci necítil, snad by byl dluhšej žil, kdyby se byl z pritrefení z rebríka nezabil. Salernusové prísloví opakujú mnozí: že krátká večera nočnej lehkosti osoží. Však ale jestli žalúdek nemá čo tráviti, múže ze svú pálčivosťú krvi uškoditi. Zlý obed, hojná večera posluhuje k zdraví, neb žalúdek v nočném spaní lépej jídlo tráví. Vysvetlivky Hippokrates – starogrécky lekár Salernus – taliansky lekár a alchymista

Prirodzená vec, že málo bývaval doma. Výročité alebo iné sviatky, nedele a tu i tu deň alebo dva odpočinku, ale ináč vždy na vozíku, na železnici alebo na jarmoku. Najmä po jarmokoch chodil nielen do blízkeho okolia, ale i po druhých vidiekoch. Nie div, že naďaleko poznalo ho každé dieťa. Ale on – ako všetci vychytení ľudia – málokoho poznal dôkladne, alebo podľa mena: zato každému dával sa do známosti ako starému známemu. A často podarilo sa mu oklamať ľudí, lebo podľa kroja a výrečnosti hneď sa vynašiel, kto z ktorej dediny a akého je stavu a povolania, a podľa toho vedel sa i držať. „Daj Boh šťastia, Ondrej!“ počul volať chlapa v čiernej umastenej košeli. Ondrej hneď vedel, že to skadesi valach, ale nevedel skade, ani kedy s ním bol na slove. „Pán Boh uslyš, Ďuro! Akože sa máš?“ poďakoval mu, a hneď ho i obdaril menom len tak naslepo. „Len tak, len tak. Ale ma ešte znáte?“ tešil sa valach. „Ja že ste ma od zalanska zabudli. Čo som vám tú vlnu predal, už sme sa viac nesňali…“ „Kdeže by ťa neznal, Juríčko! Dobre, ako vlastného brata.“ A podával mu usmiaty ruku. „No, keď ma tak znáte – no!“ divil sa natešený valach. „Ale ja som Mišo, nie Ďuro!“ „Ľaľa! Bodajže ťa i s hlavou!“ A pľasol sa širokou dlaňou po čele. „Pravdaže, Mišo, teraz mi huplo do hlavy.“ „To sa vám plietol náš bača – to je Ďuro.“ „To-to-to – teraz už viem, už viem.“

Pozeral anjel ľalie, ľalií závoj malý je, keby bol závoj hmlovinou nad kvetnou poľnou rovinou. Keby bol spal ker spanilý, ktorého cesty chránili, široké, mĺkve chodníky, tak biele ako spodníky. Keby bol vtáčik malučký dieťaťu sadol na rúčky, keby to dieťa vedelo, čo ku oblakom letelo. Keby bol chlapec vtelený do potokov a zelení, keby tie snivé zelene podobali sa Helene. Helena nosí ľaliu, anjeli rozsypali ju, keď raz po sladkej nedeli s krásou jak Zdravas leteli.

Slovensko je výnimočná krajina. Dajte sa očariť jej krásami a užite si neopakovateľnú atmosféru, ktorú vám ponúka. Banská Bystrica a okolie 1. tip: História a okolie Medeného mesta Centrom regiónu s najvýznamnejšími banskými pamiatkami a banskou tradíciou na území bývalých stredoslovenských banských miest je Banská Bystrica. Preslávila sa ťažbou , preto ju aj nazývali Medené mesto. 2. tip: Tam, kde razia mince Určite príjemnou zastávkou pre vás bude Bazilika minor v Starých Horách, kam kvôli nálezom striebra uhorský kráľ Belo IV. pozval banských odborníkov z Nemecka. V Kremnici, Zlatom meste, sa už sedemsto rokov razia mince v najstaršej nepretržite fungujúcej prevádzke na svete. 3. tip: Strieborné mesto Ďalším skvostom, ktorý nesmiete vynechať, je Strieborné mesto – Banská Štiavnica. Mesto a okolie boli v roku 1993 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. 4. tip: Retro kúpalisko aj UNESCO pamiatka Zvolen s dominantou Zvolenský zámok patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Pred návratom do Banskej Bystrice ešte navštívte kúpeľné mesto Sliač. Okrem retro kúpaliska s liečivou minerálnou vodou sa ochladíte aj v miestnom Kostole sv. Mikuláša z 13. storočia. Zastavte sa aj v pamiatke UNESCO – drevenom evanjelickom kostole v Hronseku. slovakia.travel, upravené

   Názvom postmoderna sa označuje situácia európskej a americkej literatúry po vyčerpaní podnetov tzv. druhých avantgárd (najrôznejšie obmeny konkretizmu v poézii, nový román, neorealizmus atď.) alebo modernistických úsilí (ako sa tzv. druhá avantgarda nazýva vo Veľkej Británii a v literatúrach oboch Amerík). Toto označenie sa začalo používať v americkej literárnej kritike v šesťdesiatych rokoch (kritik I. Howe začal diskusiu o nových javoch v americkej literatúre v roku 1959), v európskej literárnej kritike sa udomácnilo v 70. rokoch. Predstava o postmoderne je veľmi voľná, otvorená a aj diskutabilná. Od literárnych smerov avantgardy sa postmoderna odlišuje predovšetkým tak, že sa nezačala nijakým programovým vyhlásením a nedosiahla ani ich ideovú a tvarovú vyhranenosť. (Nejde teda o nijaký nový -izmus, a preto je aj používanie názvu „postmodernizmus“ mätúce!) Vznikala doslova nepozorovane v dielach neraz veľmi rozdielnych autorov, ktorí o sebe ani nevedeli. (Za jeden z jej prúdov sa dnes považuje aj magický realizmus juhoamerickej prózy.)    Jediným jej jednotiacim znakom je prítomnosť vzbury proti akémukoľvek totalitarizmu a manifestácia pluralizmu života v literárnom diele. Postmoderna je teda taká literatúra, ktorá vystupuje proti akémukoľvek politickému diktátu a všetkým jeho formám v myslení, t. j. proti ideológii, historickému determinizmu, strohému racionalizmu, technologickému i konzumnému prinucovaniu (napr. pásová výroba a reklama), tradíciám, militantnému kolektivizmu, náboženskému fanatizmu atď.

v roklinách SLOVENSKÉHO RAJA je veľa vody (upravené) 17. 2024 o 09.08 h Na pohyb vo ferrate odporúčajú vysokú nepremokavú obuv SPIŠSKÁ NOVÁ VES: Počas uplynulého víkendu opätovne otvorili FERRATU HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBY KYSEĽ V SLOVENSKOM RAJI. SPRÁVA NÁRODNÉHO PARKU (NP) SLOVENSKÝ RAJ však upozornila, že v rokline je veľa vody a tomu treba prispôsobiť správanie, obuv a oblečenie. „Práce na ferrate prebiehali až posledný týždeň a najintenzívnejšie posledný deň, aby bolo obdobie dlhej zimnej uzávery zmysluplné a príroda mala až doteraz od človeka pokoj. Dúfame, že návštevníci ocenia a užijú si to, čo nájdu na dne rokliny, ktorá zostáva bez výraznejšieho vplyvu človeka,“ uviedla SPRÁVA NP. Odporúčané sú aj náhradné ponožky a obutie Správca turistickej infraštruktúry odporúča na pohyb vo ferrate vysokú nepremokavú obuv, je tiež vhodné vziať si so sebou okrem povinného ferratového setu aj náhradné ponožky a obutie, prípadne aj oblečenie. „Vody je v roklinách v súčasnosti ozaj veľké množstvo a turisti sa často nevyhnú tomu, že do nej musia stúpiť. Odmenou však bude pohľad na krásne vodopády,“ dodávajú ochranári. SPRÁVA NP zároveň upozorňuje na pondelkové uzatvorenie dvoch mostíkov v PRIELOME HORNÁDU. Ide o premostenia na BIELOM POTOKU a pod TOMÁŠOVSKÝM VÝHĽADOM. Dôvodom obmedzenia je ich rekonštrukcia. www.aktuality.sk

Dostala som chuť na malý spoločenský večer; len pre vybranú spoločnosť. Na dvere vešiam ceduľky: Nerušiť! Nie sme doma, spíme a maľujeme! Zatvorené pre všetkých! Už sa teším, ako si zapálim sviečku, pustím hudbu celkom tichučko, nalejem pohár červeného a s knižkou, položenou len tak ledabolo pri ruke, začnem rozhovor s pozvanými – obrátená do seba.

ALCEST   Takýto nízky zvyk len odpor vo mne budí, hoci mu holduje dosť vašich módnych ľudí, veď najviac nenávidím faloš podliakov, čo vnucujú sa sľubmi, službou storakou, čo v každom objatí sú klzkí, ale sladkí, čo z povinnosti trepú samé taľafatky, čo bez výberu trúsia vľúdne vyznania, či ide o poctivca, či o oplana. Čo máte z toho, ak vás dneska niekto chváli, podkuruje vám, aký ste dokonalý, a líškavo vám veľkú úctu vysloví, keď zajtra bľaboce to isté lumpovi. Ak svedomie nám ešte neuspali reči, takáto podlá pocta sa nám prosto prieči. Stáva sa z nej len lacná, suchá potrava, keď zistíme, že každý tĺk ju dostáva. Úcta si žiada výber, schopnosť porovnania – a nikoho si nectí, kto sa vrtkým klania. Aj vy ste podľahli tej pliage našich čias, nuž medzi priateľov už nechcem rátať vás. Odmietam láskavosť, čo na každého padá a na zásluhy pritom vôbec neprihliada. V tom zástupe chcem zostať odlíšený, sám, pretože ľudským davom zväčša pohŕdam. FILINT   Kto žije medzi ľuďmi, musí sa k nim milo a prívetivo správať – tak už sa to vžilo. ALCEST   Nemáte, Filint, pravdu: trestal by som hneď ten obchod s priateľstvom, čo zahanbuje svet.

Bolo naozaj veselo. Ani som sa nenazdal, že som taký vážený. Jednoduchý bankový úradník – a predsa, ako láskavo ma prijímali. Dcéry pána fabrikanta nevstali, ale vyskočili, keď som sa uklonil. Slečne Malvínke som povedal: „Slečna, smiem prosiť?“ Ona zrovna vykríkla: „Ó, áno!“ Ako ľahučko tancuje. Aká tanečnica, a predsa povedala: „Ó, áno!“ Muselo jej to radosť pôsobiť. Ináče by bola jednoducho vstala. Ale ona povedala s radosťou: „Ó, áno!“ Slečne Žofii som sa len uklonil. Porozumela a hneď sa zavesila na moje rameno. Naklonila hlávku k môjmu plecu. Myslel som si, že som naozaj príjemným človekom. Prečo by bola naklonila hlávku? Bola by jednoducho rovno šla, keby som jej bol ľahostajným. Ale ona naklonila hlávku. Dovolil som si poznamenať: „Vy, slečna, museli ste mať znamenitého učiteľa…“ „V čom?“ pýtala sa. „V tanci.“ „Prečo?“ „Tak ľahučko, krásne tancujete. Ani páper, keď v povetrí lieta. Viete, fúknete naň zdola, vyletí hore. Fúknete zhora, letí dolu. Fúknete zboku, letí náprotivným smerom. Kam vás človek chce potiahnuť, už to cítite a idete…“ „Ale nevravte,“ a zasmiala sa.

   Keď sa v roku 1982 objavila v kníhkupectvách próza Rozum spisovateľa Rudolfa Slobodu, len málokto tušil, že práve vyšlo jedno z kľúčových diel slovenskej literatúry 20. storočia.    Po desiatich rokoch normalizácie, keď vychádzali len romány plné „pozitívnych“ hrdinov a budovateľov socializmu či pseudohistorické zlátaniny, sa odrazu vynorilo čosi, čo nebolo ani pozitívne, ani optimistické, skôr naopak.    Celý Rozum, až na niekoľko epizód, je silne autobiografický – Sloboda si prestal robiť záznamy vo svojom denníku a namiesto nich voľne písal knihu o svojom živote. Po jej vyjdení sa mnohí neveriacky pýtali: Naozaj ten Sloboda bije svoju ženu? Naozaj býva v akejsi chate nad Devínskou Novou Vsou? Naozaj zabil svojho psa sekerou?    Pre mnohých čitateľov bolo toto dielo nestráviteľné a čudovali sa, ako vôbec mohlo vyjsť. Pre iných – a bola to menšina – to bol závan sviežeho vzduchu v slovenskej literatúre.    Jeho rozprávanie je také úprimné a autentické, že slabšie povahy knihu ani nedočítajú, pretože sa im zdá nechutná a sebaobnažujúca. Sloboda akoby si v istej chvíli uvedomil, že prekračuje hranice, a preto text ozvláštnil vymysleným príbehom akéhosi Jána Hodžu, ktorého zabije manželka Uršuľa.   Celý román však stojí na rozprávaní bezmenného štyridsiatnika, ktorý sa snaží vytvoriť námet na filmový scenár, pričom rieši rodinné problémy s manželkou trpiacou na schizofréniu, dospievajúcou dcérou, susedmi a kolegami v zamestnaní. Samozrejme, že nevyrieši nič, skôr naopak – vďaka svojmu „rozumu“ veci ešte viac skomplikuje.

Prirodzená vec, že málo bývaval doma. Výročité alebo iné sviatky, nedele a tu i tu deň alebo dva odpočinku, ale ináč vždy na vozíku, na železnici alebo na jarmoku. Najmä po jarmokoch chodil nielen do blízkeho okolia, ale i po druhých vidiekoch. Nie div, že naďaleko poznalo ho každé dieťa. Ale on – ako všetci vychytení ľudia – málokoho poznal dôkladne, alebo podľa mena: zato každému dával sa do známosti ako starému známemu. A často podarilo sa mu oklamať ľudí, lebo podľa kroja a výrečnosti hneď sa vynašiel, kto z ktorej dediny a akého je stavu a povolania, a podľa toho vedel sa i držať. „Daj Boh šťastia, Ondrej!“ počul volať chlapa v čiernej umastenej košeli. Ondrej hneď vedel, že to skadesi valach, ale nevedel skade, ani kedy s ním bol na slove. „Pán Boh uslyš, Ďuro! Akože sa máš?“ poďakoval mu, a hneď ho i obdaril menom len tak naslepo. „Len tak, len tak. Ale ma ešte znáte?“ tešil sa valach. „Ja že ste ma od zalanska zabudli. Čo som vám tú vlnu predal, už sme sa viac nesňali…“ „Kdeže by ťa neznal, Juríčko! Dobre, ako vlastného brata.“ A podával mu usmiaty ruku. „No, keď ma tak znáte – no!“ divil sa natešený valach. „Ale ja som Mišo, nie Ďuro!“ „Ľaľa! Bodajže ťa i s hlavou!“ A pľasol sa širokou dlaňou po čele. „Pravdaže, Mišo, teraz mi huplo do hlavy.“ „To sa vám plietol náš bača – to je Ďuro.“ „To-to-to – teraz už viem, už viem.“

Inzerát pridaný 10. 03. 2024: Cestovná kancelária Vodný raj hľadá animátorov do vodáckych letných táborov! Obľubuješ prácu s deťmi a mládežou, leto a vodu, oplývaš technickým a IT nadaním, fyzickou zdatnosťou a dochvíľnosťou; máš skúsenosti z detských letných táborov, ukončené vzdelanie pedagogického, resp. psychologického zamerania a chceš si zarobiť 30 €/deň? Pošli žiadosť, CV a na: leto2024@vodny-raj.com a my sa určite ozveme! TEXT B Ondrej Tóth, č. d. 823, 930 31 Dobrohošť, tel.: 0901 123 456, e-mail: ondrototh@mejl.sk Cestovná kancelária Vodný raj Letná 40 831 03 Bratislava Dobrohošť 12. 3. 2024 Vec: Žiadosť o brigádnickú prácu študenta Na základe Vášho inzerátu z 10. marca 2024 Vás žiadam o prijatie na brigádnickú pozíciu animátor v detskom letnom tábore. Ponuka Vašej cestovnej kancelárie ma veľmi oslovila, keďže navštevujem 3. ročník strednej školy – pedagogickej a sociálnej akadémie – odbor animátor voľného času. Absolvoval som povinnú odbornú prax v školskom klube detí a v škôlke a mám aj skúsenosti so spoluorganizovaním projektu kurzov plávania batoliat. Aktívne sa venujem tenisu, plaveckému a vodáckemu športu. Na úrovni B1 ovládam anglický jazyk, dorozumiem sa aj po maďarsky a po taliansky. Medzi moje záľuby patrí hra na gitare a klavíri, rád spievam a pozerám filmy. V prílohe posielam svoj životopis, ostatné informácie rád doplním na osobnom pohovore. Za kladné vybavenie žiadosti Vám vopred ďakujem. S úctou  Ondrej Tóth

Teda už zas prišiel utorok, ešte nebol dobre po nedeli vyspatý, kravatu mal kdesi pri ľavom uchu a sivú tvár. Doviedol Zoé do kancelárie pred ôsmou hodinou, sadol s ňou k písaciemu stroju a teraz sa díval – hu, aké mal ošklivé oči. Poradové čísla začali tancovať a nebola to už muzika, ten tanec zaváňal potrebným chlebom, každé z nich sa škerilo hladnými zubami a chceli Zoé zožrať. Preto ona pre svoju osobu zaviedla si nový exhibit a začala: Deň Kedy došlo Poradové Od koho Ako bolo Obsah (číslo a dátum) vybavené číslo vybavenia odoslania Ľúbostný list Odoslané – tulákovi 19. VIII. 19. VIII. 1/1924 — Vlastné Rádio Dvorček na Popokatepetl 1924 1924 Južná Amerika (?) Milý môj tulák, stvorili sme ešte viac ako zázrak, stvorili sme krásny večer. To každý nevie. Bohvie, ktorý vietor ťa svetom ženie a ktorá voda ťa nesie. Bohvie, kde infikuješ hnilobu meštiackeho života bacilom zdravej vzbury, jedno; ja ti za ten večer ďakujem a moja vďaka ťa nájde v najširšom svete. Ži, ty hnedý chlapče, a jedz krásu života sťa každodenný chlieb. Pošli mi pero z kajky! Zoé

Teda už zas prišiel utorok, ešte nebol dobre po nedeli vyspatý, kravatu mal kdesi pri ľavom uchu a sivú tvár. Doviedol Zoé do kancelárie pred ôsmou hodinou, sadol s ňou k písaciemu stroju a teraz sa díval – hu, aké mal ošklivé oči. Poradové čísla začali tancovať a nebola to už muzika, ten tanec zaváňal potrebným chlebom, každé z nich sa škerilo hladnými zubami a chceli Zoé zožrať. Preto ona pre svoju osobu zaviedla si nový exhibit a začala: Deň Kedy došlo Poradové Od koho Ako bolo Obsah (číslo a dátum) vybavené číslo vybavenia odoslania Ľúbostný list Odoslané – tulákovi 19. VIII. 19. VIII. 1/1924 — Vlastné Rádio Dvorček na Popokatepetl 1924 1924 Južná Amerika (?) Milý môj tulák, stvorili sme ešte viac ako zázrak, stvorili sme krásny večer. To každý nevie. Bohvie, ktorý vietor ťa svetom ženie a ktorá voda ťa nesie. Bohvie, kde infikuješ hnilobu meštiackeho života bacilom zdravej vzbury, jedno; ja ti za ten večer ďakujem a moja vďaka ťa nájde v najširšom svete. Ži, ty hnedý chlapče, a jedz krásu života sťa každodenný chlieb. Pošli mi pero z kajky! Zoé

  16. júna   Prečo Ti nepíšem? – Spytuješ sa, hoci patríš k učeným ľuďom. Mal si uhádnuť, že sa mám dobre a že… Slovom, nadviazal som známosť, ktorá mi hlbšie zasiahla srdce. Mám… ja neviem.    Bude ťažké vyrozprávať Ti poporiadku, ako sa stalo, že som spoznal jednu z najroztomilejších stvoričiek. Teším sa tomu a som šťastný, a preto asi nebudem vedieť všetko pravdivo opísať.    Poznal som anjela! – Fuj! Veď to vraví každý o svojej vyvolenej, všakver? A predsa nie som schopný napísať Ti, aká je dokonalá a prečo je dokonalá; slovom, celkom mi zaujala myseľ.    Taká čistá duša a taký um, toľká dobrota a taká rozhodnosť a taká vyrovnanosť v každodennom živote a v práci!   To všetko, čo Ti tu o nej vravím, sú nesmierne, hlúpe táraniny, úbohé abstraktnosti, ktoré nevystihujú ani jedinú črtu jej bytosti. Nabudúce… Nie nabudúce, hneď teraz Ti to chcem vyrozprávať. Ak to nespravím teraz, nestane sa to nikdy. Lebo, medzi nami, odvtedy, čo som začal písať, chcel som už tri razy položiť pero, dať si osedlať koňa a rozbehnúť sa za ňou. A hoci som sa dnes ráno zaprisahal, že k nej nepôjdem, podchvíľou pristupujem k obloku, aby som pozrel, ako vysoko je ešte slnce.