Referát popisuje vedeckú expedíciu ruských a amerických oceanografov, ktorí sa zúčastnili na výskume morských hlbín pomocou ponoriek Mir. Expedícia sa zamerala na štúdium rýb a iných morských živočíchov v hlbokom Indickom oceáne a objavovanie vraku ruského atómového ponorky KOMSOMOLETS.
- Spolupráca ruských a amerických vedcov v roku 1991.
- Ponoriek Mir 1 a Mir 2 schopných ponoriť sa do hĺbky 6000 m.
- Objav vraku ponorky KOMSOMOLETS a jeho následná expedícia.
- Pozorovanie neobvyklých morských živočíchov pri Bermudách.
- Výsledky expedície zaradené do štúdie o hlbokooceánskom živote.
geografia/national-geographic/" class="wiki-link" title="Viac o: national geographic">National Geographic Spojenci v hlbinách Spojené vlajky na prilbe sovietskeho clena posádky-to je symbol spolupráce z roku 1991. Velitel ruskej posádky vydal správu o vedeckej výprave s americanmi , vrátane zostupu na štúdium rýb v hlbke 6,000 stôp v Indickom oceáne.
Ruská ponorka:
Posádka strávila 12 sloh/rozvrh-hodin/" class="wiki-link" title="Viac o: hodín">hodín natlacená v kovovej guli 5 kilometrov pod hladinou.Napriek tomu si vonkajšie prostredie udržalo ich pozornost. Boli tam zástupcovia východu i západu no to nic neznamenalo. Medzi oceanografmi existuje urcité bratstvo, obzvlášt madzi tými ,ktorí sú práve na ceste do morských hlbín.Vedúci Laboratótií posádkových ponoriek poskytol Moskowskému inštitútu oceanologie najväcšiu flotilu na svete. Presne štyri plavidlá, z toho dve fyzika/vojenske-ponorky/" class="wiki-link" title="Viac o: ponorky">ponorky Mir 1 a Mir 2 schopné ponorit sa až do hlbky 6000 m ,co mohli už len tri dalšie na svete. Už 10 rokov plánoval ruský vedec Anatol Sagalevic spojit ich ponorky so schopnostami podmorského fotografa Emoryho Kristofa z casopisu National Geographic. Až v lete 1989 sa to podarilo a so záchrannou lodou Akademik Mstislav Keldysh s ponorkami v podpalubí sa vydali na more. Plavidlá Mir sú 7,5 m dlhé, vyrobené zo 4 ocelovo-niklových vrstiev. Môžu plávat rýchlostou 5 uzlov ,alebo sa vznášat v hocijakej hlbke. Farebná kamera je vedená priamo do kabíny. Energiu dodávajú batérie.Vytahovanie a spúštanie zabespecuje jednolanový žeriav. Posádky sa zoznámili s ponorkami na skušobnej záchrannej misii, kde bolo cielom jednej nájst v morských hlbinách druhú. Vdaka moderným navigacným systémom a hydro akustickým radarom sa po 3 hodinách hladania obe trojclenné posádky úspešne
stretli. Temný hrob nukleárnej ponorky:
Neštastná ruská atómová vojnová ponorka KOMSOMOLETS s množstvo titánia na palube sa potopila 7. Aprila 1989. Po požiari klesla spolu so 42 mužmi zo 69-clennej posádky. O niekolko týždnov neskôr,ked bola unikajúca radiácia takmer nulová, vyrazila odvážna ruská posádka v ponorke Mir 1 nájst zvyšky Komsomolets.Pre silné prúdenie však ani po 9 hod. nenašli nic. Až na druhý pokus ,po istom case sa navigacnému systému podarilo vrak nájst v hlbke 1700 m. Uspokojení objavom si potvrdili normálnu radiáciu a vrátili sa na materskú lod. Tam na pocest obetí spustili veniec cervených klincekov.
Súboje titánov v hlbocine:
Dalšia výprava Miru 1 smerovala k Bermudám.1200m pod hladinou,na okraji morského útesu, pozorovala posádka množstvo neobvyklých stvorení,medzi inými aj 2 štvormetrové žraloky.Na takéto okamihy boli pripravení. Aby ich prilákali vopred si pripravili velké koše plné krvi a návnad.Oba žraloky zacali rýchlo krúžit okolo návnady a navedomky pritom vrážali do seba.Onedlho sa objavili aj dalšie,niektoré velmi zriedka pozorované v plytkých vodách.Spolu ich bolo 21 zo 6 druhov.Návnada tiež prilákala množstvo krabov, rýb, krakov a dokonca aj neobvyklého cierneho úhora, spomínaného v starých knihách o morských príšerách.Všetky tieto živocíchy prežijú celý svoj život v hlbinách oceánu. Výsledky tejto výpravy Emory Kristof zaradil do svojej velkej štúdie o hlbokooceánskom živote nazvanej Projekt Beebe. Z anglického originálu (asi jún ´93) preložil Milan Holúbek, pigeon@post.sk. _____________ _________
Zdroje:
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké ponorky sa zúčastnili expedície?
Na expedícii sa zúčastnili ponorky Mir 1 a Mir 2, ktoré sú schopné ponoriť sa do hĺbky 6000 m.
Čo bolo cieľom expedície?
Cieľom expedície bolo študovať morské živočíchy v hlbinách oceánu a objaviť vrak ruského atómového ponorky KOMSOMOLETS.
Kto bol vedúcim expedície?
Vedúcim expedície bol ruský vedec Anatol Sagalevic, ktorý plánoval spojenie ponoriek s podmorským fotografom Emorym Kristofom.