Referát sa zaoberá organizačnými formami výučby (OFV), ich historickým vývojom a variabilným systémom, pričom sa zameriava na hromadné, skupinové a individuálne formy vyučovania. Popisuje, ako sa vyučovanie vyvíjalo od individuálnych metód v staroveku a stredoveku cez triednohodinový systém J. A. Komenského až po moderné prístupy ako otvorené a skupinové vyučovanie.
- Organizačná forma vyučovania je usporiadanie podmienok vyučovania.
- Historický vývoj OFV od individuálneho vyučovania po skupinové a otvorené vyučovanie.
- Rôzne kritériá delenia OFV: podľa miesta realizácie a stupňa samostatnosti žiakov.
- Typy OFV: individuálna práca, frontálna práca, skupinová práca.
- Skupinová práca môže byť diferencovaná alebo nediferencovaná.
18/ Organizačné formy výučby, ich vývoj a variabilný systém (hromadné, skupinové a individuálne OFV – kooperatívna, otvorená, globálna, integrovaná výučba).
Organizačná forma vyučovania je organizačné usporiadanie podmienok vyučovania na realizovanie obsahu vyučovania pri uplatňovaní jednej alebo viacerých metód vyučovania a pri rešpektovaní didaktických princípov.
OF myjú dlhú históriu:
V starovekom a stredovekom vyučovaní prevládal individuálny systém. S rozvojom obchodu, výroby, vedy, vznikala potreba poskytovať elementárne vzdelávanie širšiemu okruhu populácie. Týmto tendenciám odpovedá systém vyučovania, ktorý v 17. storočí rozpracoval J. A. Komenský vo svojom diele Veľká didaktika. Zaviedol triednohodinový systém. V triedach sa spájali žiaci približne rovnakého veku a úrovne pripravenosti. Látka bola rozdelená do jednotlivých hodín, každá hodina mala určitý didaktický cieľ. Vplyvom herbartizmu sa frontálny systém vyučovania stal sformalizovanou šablónou, mechanicky používanou bez ohľadu na charakter látky či potreby, záujmy žiakov a pod. naproti tomu celý rad význmaných pedagógov 19. storočia (Diesterweg, Ušinskij) zdôrazňoval význam samostatnej práce žikaov a rozvíjajúci význam vyučovacích hodín (potreba učiť deti učiť sa). Na začiatku 20. storočia prerástla kritika frontálneho vyučovania k vypracovaniu rôznych foriem vyučovania, napr. ako bolo skupinové a individualizované yvučovanie. V USA sa uplatňovala tzv. winetská sústava a daltonský plán. Z hnutia tzv. pracovných škôl vzišlo skupinové vyučovanie, ktoré sa uplatňovalo napr. v jenskom pláne. V druhej polovici 20. storočia sa OF ďalej obohacovali (otvorené vyučovanie, waldorfské školy a pod.).
V súčasnosti sa OFV sa zvyknú deliť podľa rôznych kritérií:
1. Podľa miesta realizácie vyučovacieho procesu:
- školské (v triede, v laboratóriu, dielni ...),
- mimoškolské (domáca príprava žiakov, exkurzia ...),
- 2. Podľa stupňa samostatnosti práce žiakov vo vyučovacom procese, tzv. sociálnych foriem:
- individuálna práca žiakov,
- skupinová práca žiakov,
- frontálna (hromadná) práca žiakov,
- kombinované formy.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné organizačné formy vyučovania?
Hlavné organizačné formy vyučovania sú individuálna práca, frontálna práca a skupinová práca.
Kto prispel k rozvoju triednohodinového systému?
Triednohodinový systém rozpracoval J. A. Komenský vo svojom diele Veľká didaktika.
Aké sú výhody skupinového vyučovania?
Skupinové vyučovanie podporuje spoluprácu medzi žiakmi, umožňuje diferencované úlohy a rozvíja samostatnosť a tímovú prácu.