Rastlinné populácie sú skupiny jedincov rovnakého druhu, ktoré žijú na určitom stanovišti a sú schopné prenášať genetickú informáciu. Populácie majú rôzne charakteristiky, ako veľkosť, hustotu, vekovú štruktúru a disperziu, a sú dynamické, neustále sa menia v závislosti od životného cyklu rastlín.
- Jedinci rovnakého druhu tvoria populáciu.
- Veľkosť populácie ovplyvňuje jej prežitie.
- Hustota populácie sa meria na jednotku plochy alebo objemu.
- Veková štruktúra populácie je dôležitá a znázorňuje sa vekovou pyramídou.
- Disperzia jedincov môže byť pravidelná, náhodná alebo zhlukovitá.
- Populácie sú dynamické a menia sa v priebehu času.
/p>
populácie">RASTLINNÉ POPULÁCIE
Živú prírodu tvoria jednotlivé živé organizmy, jedince (individuá). Za jedinca je obyčajne považovaný organizmus, ktorý je schopný samostatnej výživy. Navzájom podobné jedince patria do jedného druhu. Rastliny nerastú jednotlivo, podobne ako všetky živé organizmy, ale vytvárajú určité zoskupenia. Súbor jedincov toho istého druhu, medzi ktorými je možný prenos genetickej informácie a ktoré spoločne žijú na určitom stanovišti, nazývame populácia.
ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY POPULÁCIE
VEĽKOSŤ POPULÁCIE – celkový počet jedincov v populácii (napr. počet druhov púpavy lekárskej na lúke). Určuje schopnosť danej populácie prežiť. Malé populácie majú menšiu šancu vyrovnať sa s nepriaznivými faktormi prostredia. Pri veľkých populáciach by bolo veľmi zložité zistiť celkový počet jedincov a preto často stanovujeme hustotu populácie.
HUSTOTA POPULÁCIE – predstavuje počet jedincovna jednotku plochy (napr. počet druhu púpavy lekárskej na 1m2) alebo jednotku objemu (napr. počet rozsievok na 1 l). Jedince v rastlinnej populácii nie sú rovnako veľké, nie sú rovnakého veku, nie všetky kvitnú, prinášajú plody. Populácie nie sú rovnorodé, majú určitú štruktúru. Dôležitá je hlavne veková štruktúra.
VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA – vyjadruje zastúpenie jedincov v jednotlivých vekových triedach. Graficky sa znázorňuje buď vekovou pyramídov, alebo stĺpcovými diagramami.
Jedince rovnakého veku, ktoré vyklíčili v jednej populácii v krátkom časovom období, nazývame kohorta.
DISPERZIA (priestorová štruktúra) – rozmiestnenie jedincov v priestore. Rozlišujeme 3 základné typy : pravidelnú (rovnomernú), náhodnú a zhlukovitú (skupinovú). Časté sú kombinácie uvedených tipov. V prírode je pravidelná disperzia len občasná a je tzpická skôr pre kultúrne rastliny. Vo voľnej prírode rastú rastliny obyčajne v skupinách alebo zhlukoch.
fyzika/dynamika/" class="wiki-link" title="Viac o: dynamika">DYNAMIKA POPULÁCIE – populácia nie je stabilná sústava, ale neustále sa meniaca, dynamická. Základom pre pochopenie dynamiky populácie je poznanie priebehu životného cyklu jedincov, ktorí populáciu tvoria. cyklus/" class="wiki-link" title="Viac o: životný cyklus">Životný cyklus rastlín je sled rastovo vývojových fáy, ktoré prebiehajú od vzklíčenia výtrusu, semena rastlinz až po jej odumretie.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Čo je to rastlinná populácia?
Rastlinná populácia je súbor jedincov rovnakého druhu, ktorí žijú na určitom stanovišti a sú schopní prenášať genetickú informáciu.
Aké faktory ovplyvňujú veľkosť populácie?
Veľkosť populácie ovplyvňuje schopnosť prežiť a vyrovnať sa s nepriaznivými faktormi prostredia.
Aké typy disperzie existujú v rastlinných populáciách?
Existujú tri základné typy disperzie: pravidelná, náhodná a zhlukovitá.