Švajciarsko POLOHA: Švajciarsko je vnútrozemský štát v juhozápadnej casti strednej Európy. Väcšina jeho územia sa rozkladá v Alpách a ich podhoria. ROZLOHA: 41 293 km, zaraduje sa medzi malé Európske štáty. HRANICE: Na severe hranicí s Nemeckom, na západe s Francúzskom, na juhu a juhovýchode s Talianskom, na severovýchode s Rakúskom a Lichtenštajskom. Celková dlžka hraníc je 1858 km. Najdlhšiu hranicu má s Talianskom 741 km a s Francúzskom 571 km. Hranice s Nemeckom merajú 362, s Rakúskom 165 a s Lichtenštajskom 41 km. Švajciarsko má povrch najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Vyznacuje sa velkými rozdielmi v nadmorských výškach. Je tvorené tromi velkými geologickými útvarmi presahujúcimi hranice štátu: Alpy zaberajú 60 % povrchu, severne od nich medzi Bodamským a Ženevským jazerom sa rozkladá Švajciarska plošina a zaberá 30% a 10 % zaberá vrásové pohorie Švajciarska Jura. Na území štátu nie sú nížiny. Švajciarske Alpy sa rozkladajú na ploche 24 500 km, tektonicky a morfologicky patria k Západným Alpám. Pozostatkom opakovaných zaladnení sú ostré vrcholové formy, strmé svahy, široké dná dolín a pocetné jazerá. Ladové polia sa zachovali len vo vysokohorských oblastiach a zaberajú asi 1950 km. Najväcší je Aletschský ladovec o dlžke 24 km. Švajc. Alpy sa delia na dve základné casti oddelené od seba údoliami Rhôny a Rýnu: Švajc. Sev. Alpy a Švajc. Juž. Alpy. K Švajc. Juž. Alpám patria Penninské Alpy s mnohými štítmi nad 4000 m n. m. (Dufourspitze 4634 m v skupine Monte Rosa), Lepontské Alpy (Monte Leone 3553 m), k nim priliehajú vápencové Luganské Alpy, na východ sa tiahnu Rétske Alpy. Švajc. Sev. Alpy tvoria Bernské, Urijské a Glarnské Alpy. Švajciarska plošina - Mitteland (priem. 450 600 m) má mnoho jazier ladovcového pôvodu: napr. Ženevské, Bodamské, Neuchatelské, Zurišské. Tu sa sústreduje väcšina populácie. Zo SZ k Švajc. Plošine prilieha vápencové pohorie Jura (Mont Tendre 1683 m) rozclenené hlbokými, až kanonovitými údoliami riek. Rieky sú dôležitým zdrojom energie. Vyvinuté sú krasové javy. PODNEBIE: mierne, na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym Silne ovplyvnované výškou. Pre Alpy je charakteristický suchý a teplý vietor fohn, ktorý na jar urýchluje topenie snehu a na jesen dozrievanie vinica. V Alpách je 1000 až 3000 mm zrážok rocne, najviac na západných svahoch, vnútorné doliny, ako je Valais a Engadin, sú suché. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade. Cistý vzduch a vela slnecného žiarenia využíva mnoho svetoznámych klimatických kúpelov. VODSTVO: Najdlhšie rieky: Rýn a jej prítok Aare (odvodnujú 70% Švajc. Do Sev. mora). Ladovcová Rhôna odvodnuje 16% územia do Stredozemného mora. Najväcšie jazerá: hranicné Ženevské, Bodamské, Lago Mggiore (ktoré je zároven aj najnižším bodom 195 m), Neuchatelské, Vierwaldstattské a Zurišské. Švajciarsko má vyše 2000 jazier. FAUNA A FLÓRA: Odlesnenie a dlhodobé spásanie v minulosti poškodili pôvodnú horskú vegetáciu. Napriek tomu švajciarska horská flóra patrí k najbohatším v Európe. Lesy (v nižších polohách listnaté a na horách prevažne ihlicnaté) pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia a sú chránené zákonom. V južných údoliach sa nachádzajú cyprusy a figovníky. Typické alpské zvieratá sú kamzík, kozorožec, hraboš, medved a svišt. Mnoho druhov vtákov a v riekach znacné množstvo rýb, najcastejšie pstruh. NP: Engadin. DEJINY: Už v roku 58 p.n.l. mali Rimania v alpských priesmykoch stále vojenské tábory. V tejto dobe sa územie švajciarskych kmenov Helvétov a Rétov stalo súcastou rímskych provincií. Verdunskou zmluvou r. 843 bola cast zeme pripojená k Východofranskej ríši. R. 1033 sa stalo Švajciarsko súcastou Svätej ríše rímskej a bolo ovládané Habsburgovcami. V 13.st. v bojoch proti nim vytvorili centrálne kantóny Schwyz, Uri a Unterwalden Vecný spolok, ktorý bol pociatkom Švajciarskeho štátu. V roku 1388 bola konfederácia definitívne potvrdená. V 15.st stratili Habsburgovci posledné državy. Vestfálsky mier 1648 uznal suverenitu štátu a slobodu kantónov. R. 1848 vznikla ústava spolkového štátu podla vzoru USA, hlavným mestom sa stal Bern. R. 1920 vstup do Spolocenstva národov, Ženeva sa stala sídlom tejto byrokracia/" class="wiki-link" title="Viac o: organizácie">organizácie. R. 1963 vstup do Európskej rady. R. 1986 Švajciari odmietli clenstvo v OSN, ako ohrozenie jeho neutrality. Dnes je Švajc. sídlom mnohých inštitúcií, ako je Cervený kríž, Liga národov, Svetová zdravotnícka organizácia WHO. geografia/obyvatelstvo/" class="wiki-link" title="Viac o: obyvatelstvo">OBYVATELSTVO: Pocet obyv. z roku 1998 je 7,3 mil. Hustota zaludnenia 177 ob./km. Národnostná štruktúra: nemecká nár. 65%, francúzska 18%, talianská 10%, rétorománska 1%, ostatné 6%. Religiózna štruktúra: rímskokatolíci 46%, protestanti 40%, ateisti 9%, moslimovia 1,5%, židia 0,3%. Slobodu náboženského vyznania zarucuje ústava. Prirodzený prírastok zaznamenáva trvalý pokles. To sa odráža na vekovom zložení obyv., klesá pocet mladých ludí. Priemerná dlžka života je u mužov 74 rokov a u žien 81 rokov. Nezamestnanost vo Švajc. je iba takmer 5% (z r. 1997). SÍDLA: Najväcšie mestá: Zurich 855 tis., Ženeva 405 tis., Basel 365 tis., Bern 310 tis., Lausanne 260 tis. POLNOHOSPODÁRSTVO: má po priemysle druhoradý význam a nestací kryt potreby obyv. v zásobovaní potravinami (napr. pšenicou kryje len 50%). Najdôležitejším odvetvím je živocíšna výroba chov jatocného dobytka a produkcia mliecnych výrobkov. Pre zásobovanie krmivom majú velký význam pasienky a horské lúky. Napriek tomu sa musí velké množstvo krmovín dovážat. Prír. podmienky (najmä v horských oblastiach) nie sú pre polnohospodárstvo vyhovujúce. Orná pôda predstavuje pribl. 8% celkovej plochy Š. 25% zaberajú lesy, asi 22% pripadá na lúky a krmovinové plodiny, asi 21% na pasienky a alpínske lúky a pribl. 27% tvorí neproduktívna pôda. Obilniny a zemiaky sa pestujú najmä na Švajc. plošine , zeleninárstvo a ovocinárstvo je rozvinuté v doline Rhôny a Ticina. PRIEMYSEL: Š. je vysoko rozvinutý priemyselný a obchodný štát. Najdôležitejším odvetvím je spracovatelský priem., strojárstvo Zurich, Winterthur, Bazilej (výroba rozlicných prístrojov, elektrotechnika, obrábacie a polnohospodárske stroje), výroba motorov, turbín, meracích prístrojov, lokomotív a voznov, dalej chemický - Bazilej, farmaceutický, textilný a potravinársky priem. A výroba pochutín. Svetoznámy je švajciarsky hodinársky priem., ktorý kryje 45% svetového vývozu hodiniek. Švajciarsko je stredisko bánk svetového významu. Priemysel je silne monopolizovaný. Zahranicné zadlženie je 0%. HDP na 1 obyvatela 36 230 USD. Švajc. takmer nemá vlastné surovinové zdroje, ekonomika/podnikova-hospodarstvo/" class="wiki-link" title="Viac o: hospodárstvo">hospodárstvo je založené na importovaných surovinách. Taží sa iba kamenná sol, bauxit, trocha železných rúd a mangán. Tiež suroviny na výrobu stavebných materiálov, ako vápenec, slien, krieda, kamen. Najväcšie podniky sú Nestlé, Ciba-Geigy, Brown Boveri a Migros. DOPRAVA: Najväcší význam majú železnice (okolo 5000 km), všetky sú elektrifikované. Využívajú asi 5000 mostov a vyše 600 tunelov (najdlhší je Simplonský 20km). Š. má približne 18 tis. km hlavných ciest, pribl. 1000 km dialnic. Námorné lodstvo má prístavy v iných štátoch. Pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom je dôležitá rieka Rýn. Letecká spolocnost Swissair patrí medzi najväcšie v Európe. CESTOVNÝ RUCH: Moderná doprava a vysoká úroven služieb vytvárajú výborné podmienky na cest. ruch. Príjmy z cudzineckého ruchu sú dôležitou položkou v švajciarskej platobnej bilancii. Hlavný prílev turistov je z Nemecka, VB, Franc. a USA. ŠTÁTNE ZRIADENIE: Švajciarsko je federatívna republika, ktorú tvorí 20 plnoprávnych kantónov a 6 polokantónov. Každý kantón má vlastnú ústavu, parlament i vládu. Najvyššiu zákonodarnú moc má dvojkomorové Spolkové zhromaždenie. Úradnými jazykmi sú nemcina (64%), francúština (19%), taliancina (8%), rétorománština (0,8%). Hlava štátu sa mení každorocne a prezident je súcasne predseda vlády. Mena je švajciarsky frank 100 rappov.