Rýchle zhrnutie referátu

Referát sa zaoberá rôznymi druhmi článkonožcov, konkrétne pavúkovcami a hmyzom, pričom sa zameriava na kliešťa obyčajného, švábika hôrneho a zlatoočku obyčajnú. Popisuje ich biotopy, spôsob života, rozmnožovanie a význam pre ekosystém.

  • Kliešť obyčajný sa žije v lesoch a jeho vývinové štádia sa živia krvou.
  • Kliešte môžu prenášať nebezpečné patogény a spôsobovať vážne ochorenia.
  • Švábik hôrny je všežravý a žije na zemi, v pôdnej hrabanke a na vegetácii.
  • Dvorenie a párenie švábikov zahŕňa špecifické správanie a výmenu spermatofóru.
  • Zlatoočka obyčajná sa vyskytuje v lesoch, záhradách a na lúkach.

Kmeň: článkonožce – Arthropoda Trieda: pavúkovce – Arachnoidea Rad: roztoče – Acarina

  • 1. kliešť obyčajný">kliešť obyčajný – Ixodes ricinus (čeľaď Ixodidae – kliešťovité)
Kliešť je obyvateľom lesov a ich okrajov, najčastejšie ho nájdeme pri chodníčkoch lesnej zveri a ľudí. Všetky vývinové štádia (s výnimkou vajíčok) kliešťa sa živia krvou. Larvy s troma a nymfy so štyrmi pármi nôh cicajú krv na plazoch, drobných zemných cicavcoch a spevavcoch. Dospelé jedince napádajú väčšie druhy cicavcov (najmä srnčiu zver). Pri cicaní najprv narežú pokožku hostiteľa chelicerami (chelicery sú súčasťou ústnych orgánov), vsunú do ranky cuciak, ktorý má protiháčiky a živočích veľkosti max. 4 mm zväčší svoju váhu až dvestokrát. Prv ako začne cicať, vypustí do rany sliny, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi a trochu tlmia bolesť, ktorú spôsobilo porušenie pokožky. Oplodnenie prebieha na tele hostiteľa. Po nacicaní samička opustí hostiteľa a po čase kladie asi 1000 vajíčok. Kliešte môžu prenášať nebezpečné patogény (choroboplodné zárodky ako vírusy, leptospiry, ricketsie, zimnicovce) a spôsobovať tak vážne ochorenia človeka (infekčný zápal mozgových blán, lymská borelióza) a hospodárskych zvierat.

Trieda: hmyz – Insecta Rad: šváby – Blattaria

  • 2. švábik hôrny – Ectobius sylvestris (čeľaď Ectobiidae – švábikovité)
Švábik obýva svetlé listnaté aj ihličnaté lesy, ich okraje a krovinaté lesostepi. Obe pohlavia ako aj nedospelé štádiá – nymfy sa zdržiavajú na zemi, v pôdnej hrabanke, ale aj na vegetácii či dokonca v korunách stromov. Švábiky sú všežravé a ich najčastejšou potravou je detrit, zdochliny a peľ kvetov. Dospelé švábiky sa vyskytujú od apríla do októbra. Pred samotným párením dochádza ku dvoreniu samčeka (šermovanie tykadlami, zdvíhanie prvého páru kožovitých krídel a tým odkrývanie feromónovej žľazy). Pri pohlavnom spojení odovzdáva samček proteínovú kapsulu obsahujúcu spermie – spermatofór do samičej kopulačnej komôrky. Oplodnené vajíčka sú obaľované sekrétom z tmelových žliaz, pričom sa vytvorí pevný vaječný obal – ootéka. Túto kladie samička do pôdy či hrabanky. Časť nýmf sa liahne ešte v ten istý rok a tie zimujú ako nymfy 3-4 instaru (po 2-3 zvliekaniach) a časť sa liahne až na budúci rok. Spolu majú 5-6 štádií – instarov nýmf. Dospelé švábiky neprezimujú. Rad: sieťokrídlovce – Neuroptera (=Planipennia)

  • 3. zlatoočka obyčajná – Chrysopa carnea (=Ch. vulgaris) (čeľaď Chrysopidae – zlatoočkovité)
Vyskytuje sa hojne v lesoch, záhradách, na lúkach a poliach.

🤔 Najčastejšie otázky k téme

Aké ochorenia môže prenášať kliešť obyčajný?

Kliešť obyčajný môže prenášať vírusy, leptospiry, ricketsie a zimnicovce, čo môže viesť k ochoreniam ako je infekčný zápal mozgových blán a lymská borelióza.

Kde sa najčastejšie vyskytuje švábik hôrny?

Švábik hôrny obýva svetlé listnaté aj ihličnaté lesy, ich okraje a krovinaté lesostepi.

Aký je význam zlatoočky obyčajnej v ekosystéme?

Zlatoočka obyčajná je dôležitá pre ekosystém, pretože sa vyskytuje v rôznych biotopoch a môže prispievať k biologickej kontrole škodcov.