POLOHA: geografia/svajciarsko-lichtenstajnsko/" class="wiki-link" title="Viac o: švajčiarsko">Švajčiarsko je vnútrozemský štát v juhozápadnej časti strednej Európy. Väčšina jeho územia sa rozkladá v Alpách a ich podhoria.

ROZLOHA: 41 293 km, zaraďuje sa medzi malé Európske štáty.

HRANICE: Na severe hraničí s Nemeckom, na západe s Francúzskom, na juhu a juhovýchode s Talianskom, na severovýchode s Rakúskom a Lichtenštajskom. Celková dĺžka hraníc je 1858 km. Najdlhšiu hranicu má s Talianskom – 741 km a s Francúzskom – 571 km. Hranice s Nemeckom merajú 362, s Rakúskom 165 a s Lichtenštajskom 41 km.

Švajčiarsko má povrch najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Vyznačuje sa veľkými rozdielmi v nadmorských výškach. Je tvorené tromi veľkými geologickými útvarmi presahujúcimi hranice štátu: Alpy zaberajú 60 % povrchu, severne od nich medzi Bodamským a Ženevským jazerom sa rozkladá Švajčiarska plošina a zaberá 30% a 10 % zaberá vrásové pohorie Švajčiarska Jura. Na území štátu nie sú nížiny.

Švajčiarske Alpy sa rozkladajú na ploche 24 500 km, tektonicky a morfologicky patria k Západným Alpám. Pozostatkom opakovaných zaľadnení sú ostré vrcholové formy, strmé svahy, široké dná dolín a početné jazerá. Ľadové polia sa zachovali len vo vysokohorských oblastiach a zaberajú asi 1950 km. Najväčší je Aletschský ľadovec o dĺžke 24 km. Švajč. Alpy sa delia na dve základné časti oddelené od seba údoliami Rhôny a Rýnu: Švajč. Sev. Alpy a Švajč. Juž. Alpy.

K Švajč. Juž. Alpám patria Penninské Alpy s mnohými štítmi nad 4000 m n. m. (Dufourspitze 4634 m v skupine Monte Rosa), Lepontské Alpy (Monte Leone 3553 m), k nim priliehajú vápencové Luganské Alpy, na východ sa tiahnu Rétske Alpy.

Švajč. Sev. Alpy tvoria Bernské, Urijské a Glarnské Alpy.

Švajčiarska plošina - Mitteland (priem. 450 – 600 m) má mnoho jazier ľadovcového pôvodu: napr. Ženevské, Bodamské, Neuchatelské, Zurišské. Tu sa sústreďuje väčšina populácie.

Zo SZ k Švajč. Plošine prilieha vápencové pohorie Jura (Mont Tendre 1683 m) rozčlenené hlbokými, až kaňonovitými údoliami riek. Rieky sú dôležitým zdrojom energie. Vyvinuté sú krasové javy.

PODNEBIE: mierne, na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym Silne ovplyvňované výškou. Pre Alpy je charakteristický suchý a teplý vietor fohn, ktorý na jar urýchľuje topenie snehu a na jeseň dozrievanie viniča. V Alpách je 1000 až 3000 mm zrážok ročne, najviac na západných svahoch, vnútorné doliny, ako je Valais a Engadin, sú suché. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade. Čistý vzduch a veľa slnečného žiarenia využíva mnoho svetoznámych klimatických kúpeľov.

VODSTVO: Najdlhšie rieky: Rýn a jej prítok Aare (odvodňujú 70% Švajč. Do Sev. mora). Ľadovcová Rhôna odvodňuje 16% územia do Stredozemného mora.

Najväčšie jazerá: hraničné Ženevské, Bodamské, Lago Mggiore (ktoré je zároveň aj najnižším bodom – 195 m), Neuchatelské, Vierwaldstattské a Zurišské. Švajčiarsko má vyše 2000 jazier.

FAUNA A FLÓRA: Odlesneniea dlhodobé spásanie v minulosti poškodili pôvodnú horskú vegetáciu. Napriek tomu švajčiarska horská flóra patrí k najbohatším v Európe. Lesy (v nižších polohách listnaté a na horách prevažne ihličnaté) pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia a sú chránené zákonom. V južných údoliach sa nachádzajú cyprusy a figovníky.

Typické alpské zvieratá sú kamzík, kozorožec, hraboš, medveď a svišť. Mnoho druhov vtákov a v riekach značné množstvo rýb, najčastejšie pstruh. NP: Engadin.

DEJINY: Už v roku 58p.n.l. mali Rimania v alpských priesmykoch stále vojenské tábory. V tejto dobe sa územie švajčiarskych kmeňov Helvétov a Rétov stalo súčasťou rímskych provincií. Verdunskou zmluvou r. 843 bola časť zeme pripojená k Východofranskej ríši. R. 1033 sa stalo Švajčiarsko súčasťou Svätej ríše rímskej a bolo ovládané Habsburgovcami. V 13.st. v bojoch proti nim vytvorili centrálne kantóny Schwyz, Uri a Unterwalden Večný spolok, ktorý bol počiatkom Švajčiarskeho štátu. V roku 1388 bola konfederácia definitívne potvrdená. V 15.st stratili Habsburgovci posledné državy. Vestfálsky mier 1648 uznal suverenitu štátu a slobodu kantónov. R. 1848 vznikla ústava spolkového štátu podľa vzoru USA, hlavným mestom sa stal Bern. R. 1920 vstup do Spoločenstva národov, Ženeva sa stala sídlom tejto byrokracia/" class="wiki-link" title="Viac o: organizácie">organizácie. R. 1963 vstup do Európskej rady. R. 1986 Švajčiari odmietli členstvo v OSN, ako ohrozenie jeho neutrality.

Dnes je Švajč. sídlom mnohých inštitúcií, ako je Červený kríž, Liga národov, Svetová zdravotnícka organizácia WHO.

OBYVATEĽSTVO: Počet obyv. z roku 1998 je 7,3 mil. Hustota zaľudnenia 177 ob./km. Národnostná štruktúra: nemecká nár. 65%, francúzska 18%, talianská 10%, rétorománska 1%, ostatné 6%. Religiózna štruktúra: rímskokatolíci 46%, protestanti 40%, ateisti 9%, moslimovia 1,5%, židia 0,3%. Slobodu náboženského vyznania zaručuje ústava. Prirodzený prírastok zaznamenáva trvalý pokles. To sa odráža na vekovom zložení obyv., klesá počet mladých ľudí. Priemerná dĺžka života je u mužov 74 rokov a u žien 81 rokov. ekonomika/nezamestnanost-uvod-do-ekonometrie/" class="wiki-link" title="Viac o: nezamestnanosť">Nezamestnanosť vo Švajč. je iba takmer 5% (z r. 1997).

SÍDLA: Najväčšie mestá: Zurich 855 tis., Ženeva 405 tis., Basel 365 tis., Bern 310 tis., Lausanne 260 tis..

POĽNOHOSPODÁRSTVO: má po priemysle druhoradý význam a nestačí kryť potreby obyv. v zásobovaní potravinami (napr. pšenicou kryje len 50%). Najdôležitejším odvetvím je živočíšna výroba – chov jatočného dobytka a produkcia mliečnych výrobkov. Pre zásobovanie krmivom majú veľký význam pasienky a horské lúky. Napriek tomu sa musí veľké množstvo krmovín dovážať. Prír. podmienky (najmä v horských oblastiach) nie sú pre poľnohospodárstvo vyhovujúce. Orná pôda predstavuje pribl. 8% celkovej plochy Š.. 25% zaberajú lesy, asi 22% pripadá na lúky a krmovinové plodiny, asi 21% na pasienky a alpínske lúky a pribl. 27% tvorí neproduktívna pôda. Obilniny a zemiaky sa pestujú najmä na Švajč. plošine , zeleninárstvo a ovocinárstvo je rozvinuté v doline Rhôny a Ticina.

PRIEMYSEL: Š. je vysoko rozvinutý priemyselný a obchodný štát. Najdôležitejším odvetvím je spracovateľský priem., strojárstvo – Zurich, Winterthur, Bazilej (výroba rozličných prístrojov, elektrotechnika, obrábacie a poľnohospodárske stroje), výroba motorov, turbín, meracích prístrojov, lokomotív a vozňov, ďalej chemický - Bazilej, farmaceutický, textilný a potravinársky priem. A výroba pochutín. Svetoznámy je švajčiarsky hodinársky priem., ktorý kryje 45% svetového vývozu hodiniek. Švajčiarsko je stredisko bánk svetového významu. Priemysel je silne monopolizovaný. Zahraničné zadlženie je 0%. HDP na 1 obyvateľa 36 230 USD. Švajč. takmer nemá vlastné surovinové zdroje, hospodárstvo je založené na importovaných surovinách. Ťaží sa iba kamenná soľ, bauxit, trocha železných rúd a mangán. Tiež suroviny na výrobu stavebných materiálov, ako vápenec, slieň, krieda, kameň.

Najväčšie podniky sú Nestlé, Ciba-Geigy, Brown Boveri a Migros.

DOPRAVA: Najväčší význam majú železnice (okolo 5000 km), všetky sú elektrifikované. Využívajú asi 5000 mostov a vyše 600 tunelov (najdlhší je Simplonský 20km).

Š. má približne 18 tis. km hlavných ciest, pribl. 1000 km diaľnic. Námorné loďstvo má prístavy v iných štátoch. Pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom je dôležitá rieka Rýn. Letecká spoločnosť Swissair patrí medzi najväčšie v Európe.

CESTOVNÝ RUCH: Moderná doprava a vysoká úroveň služieb vytvárajú výborné podmienky na cest. ruch. Príjmy z cudzineckého ruchu sú dôležitou položkou v švajčiarskej platobnej bilancii. Hlavný prílev turistov je z Nemecka, VB, Franc. a USA.

ŠTÁTNE ZRIADENIE: Švajčiarsko je federatívna republika, ktorú tvorí 20 plnoprávnych kantónov a 6 polokantónov. Každý kantón má vlastnú ústavu, parlament i vládu. Najvyššiu zákonodarnú moc má dvojkomorové Spolkové zhromaždenie.

Úradnými jazykmi sú nemčina (64%), francúština (19%), taliančina (8%), rétorománština (0,8%).

Hlava štátu sa mení každoročne a prezident je súčasne predseda vlády.

Mena je švajčiarsky frank – 100 rappov.