Rusko

Najrozľahlejšia krajina na Zemi je 1,5-krát väčšia ako Európa. Leží na svetadieloch Európa a Ázia. Európsku časť zaberá Východoeurópska nížina rozčlenená pahorkatinami. Na juhu ju ohraničuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie Ural oddeľuje od Západosibírskej nížiny. Medzi Jenisejom a Lenou sa dvíha riečnymi dolinami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa od juhu pripájajú pásma Altaja a Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy, nížiny a doliny oddeľujú jednotlivé východosibírske pohoria. Kamčatka so svojimi činnými sopkami už patrí k tichooceánskemu vrásovému systému. Najvyšší vrch krajiny sa týči v Kaukaze. Rusko je najrozľahlejším nástupníckym štátom rozpadnutého ZSSR. Na jeho území sa nachádza 21 autonómnych republík (Adygejská, Altajská, Baškirská, Buriatska, Čečenská, Čuvašská, Dagestanská, Chakaská, Ingušská, Jakutská, Kabardsko-balkarská, Kalmycká, Karačajsko-čerkeská, Karelská, Komijská, Marijská, Mordvianska, Severoosetská, Tatárska, Tuvianska, Udmurtská), jedna autonómna oblasť (Židovská autonómna oblasť), 10 autonómnych okruhov (Agský buriatsky, Čukotský, Evenkovský, Chantyjsko-mansijský, Jamalskonenecký, Komijsko-permský, Koriacky, Nenecký, Tajmýrsky, Usťordský buriatsky). Krajina má temer všetky dôležité nerastné a energetické suroviny, ale v z mnohých nálezísk sa pre nepriaznivé prírodné podmienky neťaží. Elektrickú energiu vyrábajú najmä elektrárne">tepelné elektrárne. Významný je aj podiel vodných elektrární. Veľké závody, vystavané počas sovietskej vlády, sa ťažko prispôsobujú súčasnému trhovému systému, preto ich priemyselná produkcia značne poklesla, narástla inflácia a ekonomika/nezamestnanost-uvod-do-ekonometrie/" class="wiki-link" title="Viac o: nezamestnanosť">nezamestnanosť. Významnejšie priemyselné odvetvia sú hutníctvo železa, hliníka, farebných kovov, výroba ocele, strojov, spracovanie ropy, výroba dopravných prostriedkov, chemikálií, stavebnín, papiera, textilu, potravín a drevovýroba. Na väčšine územia nie sú vhodné klimatické podmienky na rastlinnú výrobu, preto sa poľnohospodárstvo sústreďuje predovšetkým v európskej časti. Pestujú sa predovšetkým pšenica, jačmeň, raž, zemiaky, cukrová repa, kukurica, ryža, proso, sója, ovocie a i. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, soby, kone, hydina, kožušinové zvieratá. Krajina je odkázaná na značný dovoz potravín.

Geografia a fakty

Rusko

RUSKÁ FEDERÁCIA

Rossijskaja Federacija

ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika Administratívne usporiadanie: 21 autonómnych republík, 1 autonómna oblasť, 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 49 oblastí, 2 mestá s právomocami oblastí (Moskava, Petrohrad) ROZLOHA: 17 075 400 km štvorc. POČET OBYVATEĽO.: 147 200 000 (1999) HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 8,6 obyv./km štvorc. HLAVNÉ MESTO: Moskva, 8 718 000 obyv., s aglomeráciami 12 410 000 obyv. Iné významnejšie sídla: Petrohrad 4 458 000 obyv., Novosibirsk 1 443 000 obyv. Nižnyj Novgorod 1 446 000 obyv., Jekaterinburg 1 330 000 obyv., Najvyšší bod: Elbrus, 5642 m Najvýznamnejšie rieky: Ob, Irtyš, Jenisej, Lena, Amur, Ural, Volga, Don ÚRADNÝ JAZYK: ruština MENA: ruský rubeľ (1 rubeľ = 100 kopejok) ŠTÁTNY SVIATOK: 12. jún (nezávislosti">Deň nezávislosti) RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Rusi (82 %), Tatári (4 %), Ukrajinci (3%), Čuvaši (1 %), Baškirci (1 %), iné (9 %) NÁBOŽENSTVO: parvoslávne (55 %), islam (18 %), židovské (5 %), katolícke (7 %), iné (5 %) URBANIZÁCIA: 76 % PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: muži 64 rokov, ženy 74 rokov DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 25 ‰ ANALFABETI: 2 % NEZAMESTNANOSŤ: 9,5 % Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 7 %, priemysel 39 %, služby 54 % HDP: 2680 USD/obyv.

Najrozľahlejšia krajina na Zemi je 1,5-krát väčšia ako Európa. Leží na svetadieloch Európa a Ázia. Európsku časť zaberá Východoeurópska nížina rozčlenená pahorkatinami. Na juhu ju ohraničuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie Ural oddeľuje od Západosibírskej nížiny. Medzi Jenisejom a Lenou sa dvíha riečnymi dolinami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa od juhu pripájajú pásma Altaja a Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy, nížiny a doliny oddeľujú jednotlivé východosibírske pohoria. Kamčatka so svojimi činnými sopkami už patrí k tichooceánskemu vrásovému systému. Najvyšší vrch krajiny sa týči v Kaukaze. Rusko je najrozľahlejším nástupníckym štátom rozpadnutého ZSSR. Na jeho území sa nachádza 21 autonómnych republík (Adygejská, Altajská, Baškirská, Buriatska, Čečenská, Čuvašská, Dagestanská, Chakaská, Ingušská, Jakutská, Kabardsko-balkarská, Kalmycká, Karačajsko-čerkeská, Karelská, Komijská, Marijská, Mordvianska, Severoosetská, Tatárska, Tuvianska, Udmurtská), jedna autonómna oblasť (Židovská autonómna oblasť), 10 autonómnych okruhov (Agský buriatsky, Čukotský, Evenkovský, Chantyjsko-mansijský, Jamalskonenecký, Komijsko-permský, Koriacky, Nenecký, Tajmýrsky, Usťordský buriatsky). Krajina má temer všetky dôležité nerastné a energetické suroviny, ale v z mnohých nálezísk sa pre nepriaznivé prírodné podmienky neťaží. Elektrickú energiu vyrábajú najmä tepelné elektrárne. Významný je aj podiel vodných elektrární. Veľké závody, vystavané počas sovietskej vlády, sa ťažko prispôsobujú súčasnému trhovému systému, preto ich priemyselná produkcia značne poklesla, narástla inflácia a nezamestnanosť. Významnejšie priemyselné odvetvia sú hutníctvo železa, hliníka, farebných kovov, výroba ocele, strojov, spracovanie ropy, výroba dopravných prostriedkov, chemikálií, stavebnín, papiera, textilu, potravín a drevovýroba. Na väčšine územia nie sú vhodné klimatické podmienky na rastlinnú výrobu, preto sa poľnohospodárstvo sústreďuje predovšetkým v európskej časti. Pestujú sa predovšetkým pšenica, jačmeň, raž, zemiaky, cukrová repa, kukurica, ryža, proso, sója, ovocie a i. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, soby, kone, hydina, kožušinové zvieratá. Krajina je odkázaná na značný dovoz potravín.