Referát sa zaoberá vývojom názvu mesta Lučenec, ktorého pôvod je nejasný. Názov sa v priebehu dejín menil a bol zaznamenaný v rôznych formách v historických dokumentoch. Historici predpokladajú, že mesto mohlo vzniknúť na základe slovanského osídlenia a názvu potoka Lucenec.
- Pôvod názvu Lučenec je nejasný a historici uvádzajú rôzne teórie.
- Najstarší doklad názvu pochádza z listiny kráľa Bela IV. z roku 1247.
- Názov mesta sa v priebehu dejín menil a bol zaznamenaný v rôznych tvaroch, ako napríklad Luchunch, Losunc, Lusunch a iné.
geografia/mesto-lucenec/" class="wiki-link" title="Viac o: mesto lucenec">Mesto Lucenec Vývoj názvu Mesta Lucenec Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja), avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny): Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786), Lucsenecz (1837) Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch! V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lucenec (od roku 1945 už definitívne).Vývoj názvu Mesta Lucenec Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja), avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych
tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786), Lucsenecz (1837) Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch! V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lucenec (od roku 1945 už definitívne). Vývoj názvu Mesta Lucenec Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja), avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v
zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786), Lucsenecz (1837) Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch! V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lucenec (od roku 1945 už definitívne). Vývoj názvu Mesta Lucenec Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja), avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny): Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786), Lucsenecz (1837) Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch! V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lucenec (od roku 1945 už definitívne).Vývoj názvu Mesta Lucenec Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja), avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny): Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786), Lucsenecz (1837) Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch! V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lucenec (od roku 1945 už definitívne). Vývoj názvu Mesta Lucenec Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja), avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny): Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786), Lucsenecz (1837) Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch! V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lucenec (od roku 1945 už definitívne). Vývoj názvu Mesta Lucenec Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja), avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny): Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786), Lucsenecz (1837) Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch! V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lucenec (od roku 1945 už definitívne). Vývoj názvu Mesta Lucenec Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja), avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny): Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786), Lucsenecz (1837) Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch! V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lucenec (od roku 1945 už definitívne). Vývoj názvu Mesta Lucenec Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja), avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych
tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786), Lucsenecz (1837) Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch! V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lucenec (od roku 1945 už definitívne). Vývoj názvu Mesta Lucenec Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja), avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v
zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786), Lucsenecz (1837) Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch! V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lucenec (od roku 1945 už definitívne). Vývoj názvu Mesta Lucenec Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja), avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny): Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275, 1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332), Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch (1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench (1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch (1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch (1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz (1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786), Lucsenecz (1837) Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku (napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch! V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lucenec (od roku 1945 už definitívne).
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aký je pôvod názvu mesta Lučenec?
Pôvod názvu Lučenec je nejasný, niektorí historici predpokladajú, že vznikol na základe osídlenia slovanských osád a názvu potoka Lucenec.
Kedy bol najstarší zaznamenaný názov mesta Lučenec?
Najstarší zaznamenaný názov mesta Lučenec je Luchunch, ktorý sa objavil v listine kráľa Bela IV. v roku 1247.
Prečo sa názov mesta Lučenec menil v priebehu dejín?
Názov mesta Lučenec sa menil v priebehu dejín kvôli rôznym jazykovým a administratívnym zmenám, ako aj vplyvu rôznych kultúr a jazykov.