Kozmonautika

Kozmonautika Kozmonaut alebo astronaut je clenom posádky kozmickej lode. Prvým kozmonautom bol J.A. Gagarin, ktorý uskutocnil 12. 4. 1961 oblet Zeme na kozmickej lodi. Prvou kozmonautkou sa stala V.V. Tereškovová. Termín astronaut sa zaužíval v západných krajinách. Všeobecne sa používa v súvislosti s medzihviezdnymi letmi. Kozmonautika alebo astronautika sú v podstate kozmické lety a súhrn oblastí vedy a techiky, ktoré zabezpecujú lety do kozmického priestoru pomocou kozmických rakiet, umelých družíc zeme (UDZ), kozmických sond, kozmických lodí, orbitálnych staníc a dalších zariadení riadených zo Zeme alebo pilotovaných. Zahrna aj problematiku teórie kozmických letov s výpoctami dráh, vedecko-technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, prenosu informácii, atd. Nie je totožná s výskumom kozmického priestoru ako kozmických telies, kedže tento oblasti/" class="wiki-link" title="Viac o: výskum">výskum sa uskutocnuje aj z povrchu Zeme pomocou teleskopov a iných technických zariadení. Pri každom experimente kozmonautiky ide o kozmický let. Teleso vypustené do kozmického priestoru sa nazýva umelé kozmické teleso, podla svojej dráhy umelá družica Zeme alebo umelá obežnica Slnka. Teória kozmických letov zahrna riešenia kozmických parametrov, dosahovanie kozmických rýchlostí, lety mimo slnecnej sústavy, atd. K technike kozmických letov patrí napríklad vývoj raketových motorov a palív, volba maximálneho pretaženia, spôsoby navedenia na dráhu, zabezpecenie spojenia a kontroly prístrojov družice a vývoj konštrukných prvkov. Prítomnost cloveka v kozmickom priestore vyžaduje prispôsobenie konštrukcie kozmickej lode i všetkých etáp kozmického letu od štartu, cez zvýšené nároky na stabilitu až po etapu návratu s dostatocne mäkkým pristátim. Zložitú technickú procedúru vyžadujú automatické medziplanetárne sondy s navedením na dráhu okolo Mesiaca ci planéty, s pristátim na inom kozmickom telese, s riadením cinnosti aparatúr na inom telese a s návratom z iného telesa. Konštruktérom prvých sovietských rakiet vrátane programu prvých letov s ludskou posádkou bol S.P. Korolov, hlavným konštruktérom rakiet pre americké programy vrátane letov na Mesiac bol W. von Braun. V histórii kozmonautiky je vela významných medzníkov, za najväcšie úspechy sa pokladá štart prvej UDZ 4.10.1957, štart prvého cloveka na obežnú dráhu okolo Zeme 12.4.1961 a pristátie prvých ludí na Mesiaci 20.7.1969. Kozmonautika postupne prerástla do mnohých odvetví vedy aj hospodárskeho života. Podla úcelu, ktorý sa družicou alebo iným kozmickým priestorom ci systémom družíc sleduje, sa oznacujú kozmické programi za vedecké, meteorologické, komunikacné a iné vedecké programi a výsledky. Výskum Zeme ako kozmického priestoru sa zaradil do plánu práce kozmonautov v kozmických lodiach-Sojuz. Na vedeckých experimentoch v orbitálnej stanici sa zúcastnil ceskoslovenský kozmonaut V. Remek ako prvý kozmonaut tretej krajiny po ZSSR a USA. Nesmierny vedecko-technický význam má dlhodobý pobyt kozmonautov v orbitálnych staniciach pri príprave letov k planétam, predovšetkým na Mars. V rámci programu mierovej spolupráce v kozmickom priestore sa uskutocnil spolocný kozmický experimeny - Apollo-Sojuz r. 1975, pri ktorom sa kozmické lode Sojuz a Apollo spojili a kozmonauti prešli z jednej lode do druhej. V súcasnosti sa technika kozmických letov v USA sústredila na stavbu raketoplánov s návratom z obežnej dráhy. Výskum planét Mesiaca, Venuši, Marsu, Jupiterna, Saturna a Uránu pokracuje aj v súcasnej dobe.