Referát sa zaoberá vzťahom medzi výstupom a úrokovou mierou v otvorenej ekonomike, pričom sa zameriava na platobnú bilanciu a jej rovnováhu. Diskutuje o vplyve kapitálového účtu, exportu, devalvácii a rôznych politikách na vnútornú a vonkajšiu rovnováhu ekonomiky.
- V otvorenej ekonomike sa zohľadňuje presun kapitálu v kapitálovom účte platobnej bilancie.
- Zvýšenie úrokovej miery spôsobuje prílev kapitálu a pokles bežného účtu platobnej bilancie.
- Hranica external balance sa môže posunúť v dôsledku zvýšeného exportu, nárastu Y* a devalvácií.
V otvorenej ekonomike sa okrem exportu a importu berie ohľad aj na presun kapitálu, zahrnutý v kapitálovom účte platobnej bilancie. Vzťah výstupu v ekonomike a úrokovej miery je vyjadrený hranicou ekonomika/external-balance/" class="wiki-link" title="Viac o: „external balance“">„external balance“ (figure V-3). Naľavo od hranice sa nachádzajú také kombinácie výstupu a úrokovej miery, ktoré znázorňujú surplus a napravo deficit platobnej bilancie. Na hranici je v podstate znázornená rovnováha platobnej bilancie, ktorá môže byť daná aj zápisom:
BP=x(P-,e+,Y*+)-m(P+,e-,Y+)+F(r+).
Zvýšenie úrokovej miery r spôsobí prílev kapitálu. Bežný účet platobnej bilancie preto musí klesnúť, aby sa dosiahla external balance a to tak, že vzrastie domáci výstup. Medzi úrokovou mierou r a výstupom Y existuje pozitívna závislosť.
Hranica external balance sa môže posunúť doprava z nasledujúcich príčin
1. Zvýšený export (x)
2. Nárast Y*
3. Devalvácia, resp. zvýšenie výmenného kurzu
Ak by sme krivku EE predstavujúcu rovnováhu platobnej bilancie premietli do modelu IS-LM ako vo (figure V-4), získame kombinácie výstupu a úrokovej miery, ktoré udávajú domácu a zahraničnú rovnováhu pod úrovňou plnej zamestnanosti. Dosiahneme tak external balance ale internal balance chýba.
Vnútorná a vonkajšia nerovnováha – konzistentná situácia
Obr. V-5 zobrazuje konzistentnú situáciu, kde však neexistuje ani vnútorná, ani vonkajšia rovnováha. Domáce equilibrium (bod A) sa nachádza v oblasti externého surplusu (naľavo od EE krivky) a domácej nezamestnanosti (naľavo od YF.E. krivky zobrazujúcej income krajiny pri plnej zamestnanosti). Vnútorná aj vonkajšia rovnováha sa dosiahne pomocou vhodnej kombinácie fiškálnej a monetárnej funkcie-prava-vztahu-prava-a-moralky-politiky/" class="wiki-link" title="Viac o: politiky">politiky, t.j. posúvaním IS a LM kriviek do bodu H.
Vnútorná a vonkajšia nerovnováha – nekonzistentná situácia
Naopak obr. V-6 zobrazuje nekonzistentnú situáciu s externým deficitom (napravo od EE krivky) a internou nezamestnanosťou (keby sa bod A nachádzal vpravo od YF.E. krivky, situácia by sa zmenila na infláciu a deficit, čo je už konsistentná situácia). Bod A zobrazuje domáce equilibrium. Vonkajšia rovnováha sa môže dosiahnuť reštriktívnou monetárnou politikou (posunutím LM krivky do bodu B), alebo reštriktívnou fiškálnou politikou (posunutím IS krivky do bodu C). Avšak monetárna politika znamená v tomto prípade nižšiu stratu reálneho príjmu a zvýšenú úrokovú mieru, ktorá zlepšuje platobnú bilanciu. Fiškálna politika by znížila reálny príjem o väčšiu časť a úroková miera by sa taktiež znížila, čo je nevýhodné pre platobnú bilanciu. Ak je cieľom plná zamestnanosť, dosiahne sa pomocou expanzívnej monetárnej politiky (posunutím LM krivky do bodu D), alebo expanzívnej fiškálnej politiky (posunutím IS krivky do bodu G). Monetárna politika však spôsobí väčší externý deficit, pretože sa nám zníži úroková miera. Fiškálna politika je preto vhodnejšia. Vonkajšia aj vnútorná rovnováha sa dosiahne pomocou vhodnej kombinácie expanzívnej fiškálnej a reštriktívnej monetárnej politiky (bod H).
Doteraz sme predpokladali fixný výmenný kurz. Ak by nastala devalvácia, tak:
- EE krivka by sa posunula dole/doprava, t.j. krajina by sa stala viac konkurencieschopná a oblasť deficitu by sa zmenšila,
- pri lepšej konkurencieschopnosti krajina začne viac vyvážať a zvýši sa príjem (output), t.j. IS krivka sa posunie hore/doprava,
- pri zvýšenom outpute klesá nezamestnanosť, mzdy rastú, zvyšujú sa vysledok-hospodarenia-cvicenie/" class="wiki-link" title="Viac o: náklady">náklady, a tým rastú aj ceny. Reálna ponuka peňazí klesá a LM krivka sa posúva hore/doľava.
.DOC <a href="http://download.hladas.sk/eko/vo17-01.doc">http://download.hladas.sk /eko/vo17-01.doc</a>
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aký je vzťah medzi úrokovou mierou a výstupom v otvorenej ekonomike?
Existuje pozitívna závislosť medzi úrokovou mierou a výstupom, pričom zvýšenie úrokovej miery vedie k prílevu kapitálu a poklesu bežného účtu platobnej bilancie.
Čo sa stane pri devalvácii meny?
Devalvácia posúva EE krivku doprava, zvyšuje konkurencieschopnosť krajiny, čo vedie k vyššiemu exportu a nárastu príjmu.
Aké politiky môžu dosiahnuť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu?
Vnútorná a vonkajšia rovnováha sa dosiahne kombináciou expanzívnej fiškálnej a reštriktívnej monetárnej politiky.