Fiškálna politika, reprezentovaná štátnym rozpočtom, je kľúčovým nástrojom vlády na reguláciu ekonomiky. Rozdeľuje sa na verejné financie, ktoré zahŕňajú štátny rozpočet, rozpočty miestnych samospráv a špeciálne fondy. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia zamestnanosti a cenovej hladiny prostredníctvom regulácie agregátneho dopytu.
- Fiškálna politika je zameraná na štátny rozpočet a verejné financie.
- Príjmy štátneho rozpočtu sú prevažne z daní, najmä z dane z pridanej hodnoty.
- Deficit štátneho rozpočtu je krytý pôžičkami, čo vedie k narastaniu štátneho dlhu.
- Fiškálna politika môže byť expanzívna (zvyšuje agregátny dopyt) alebo reštriktívna (znižuje agregátny dopyt).
- Krátkodobé a dlhodobé účinky fiškálnej politiky sa líšia, pričom expanzívna politika môže viesť k inflácii a reštriktívna politika stabilizuje cenovú hladinu.
Fiškálna politika – rozpočtová politika – zosobňuje vládu, vláda rozhoduje o štátnom rozpočte.
- rozdeľuje sa na verejné financie, ekonomika/statny-rozpocet/" class="wiki-link" title="Viac o: štátny rozpočet">štátny rozpočet je verejný.
Verejné financie delíme na:
a) štátny rozpočet (centrálny peňažný fond, ktorý je rozdeľovaný a vytvárajú sa z neho zdroje) b) rozpočet miestnych samospráv (rozpočty orgánov miestnej samosprávy) c) špeciálne fondy s presne určeným vymedzeným cieľom (na podporu obetí zemetrasenia) d) financie štátnych podnikov
Štátny rozpočet – tendencia je momentálna taká, že viac peňazí by malo ostať v orgánoch miestnych samospráv. Základná forma príjmov ŠR sú dane = povinná platba, ktorú subjekt musí v určitom termíne uhradiť. Najväčší príjem je z dane z pridanej hodnoty. Dane sa vo všeobecnosti podieľajú na príjmoch ŠR vo výške až nad 90%. Ak sú príjmy so ŠR nižšie, ako sú výdavky, vzniká tzv. deficit ŠR a ten musíme kryť: a) pôžičkami (emitujú sa cenné papiere a predajú sa 3-tím subjektom)
Ak sa deficity št.rozpočtu opakujú, narastá štátny dlh a spolu s dlhmi miestnych samospráv a dlhmi štátnych podnikov tvoria tzv. verejný dlh.
Výdaje zo ŠR –
Nástroje fiškálnej politiky
- 1. sú vstavené stabilizátory – dlhodobo platné pravidlá
Cieľom fiš.politiky je stabilizácia zamestnanosti a cenovej hladiny prostredníctvom regulovania agregátneho dopytu cez príjmovú a výdavkovú stránku (politiku) štátneho rozpočtu . Expanzívna – zvyšuje sa agregátny dopyt, resp. smeruje k tomu, aby sa zvyšoval Reštriktívna – agregátny dopyt sa znižuje
Účinky fiškálnej politiky
Z krátkodobého hľadiska Z dlhodobého hľadiska
Expanzívna politika z krátkodobého pohľadu
- má pozitíva na agregátny dopyt na zamestnanosť, na využitie výrobných kapacít, z čoho vyplýva, že sa zvyšuje aj reálny produkt
- AD – C + G v Ig + Nx
Dlhodobé hľadisko expanzívnej politiky
- priaznivý vplyv na zamestnanosť a na reálny produkt zaniká, dokonca je tu nepriaznivý dopad na úrokovú mieru a cenovú hladinu (zvyšujú sa ceny a zvyšuje sa inflácia)
Reštriktívne účinky fiškálnej politiky Reštrikcia = znižovanie agregátneho dopytu
- využíva sa v prípade, že v krajine je vysoká inflácia,
z krátkodobého hľadiska môžeme sledovať účinky:
- znižuje sa zamestnanosť
- Znižuje sa cenová hladina (stabilizuje cenovú hladinu)
- Znižuje sa reálny produkt
Z dlhodobého hľadiska reštriktívna fiš.politika
- má badateľný vplyv na znižovanie cenovej hladiny
- má dopad na úrokovú mieru (znižuje sa)
- nemá vplyv na zamestnanosť ani na výšku reálneho produktu
cyklický deficit, štrukturálny deficit štátneho rozpočtu (naštudovať z knihy)
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Čo je fiškálna politika?
Fiškálna politika je súbor opatrení vlády, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu a regulácie verejných financií.
Aké sú hlavné príjmy štátneho rozpočtu?
Hlavnými príjmami štátneho rozpočtu sú dane, pričom najväčší podiel tvoria dane z pridanej hodnoty.
Aké sú účinky expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky?
Expanzívna politika zvyšuje agregátny dopyt a zamestnanosť, ale môže viesť k inflácii. Reštriktívna politika znižuje agregátny dopyt a stabilizuje cenovú hladinu, ale môže znižovať zamestnanosť.