Agregátny dopyt, agregátna ponuka

ekonomika/agregatny-dopyt-agregatna-ponuka/" class="wiki-link" title="Viac o: agregátny dopyt">Agregátny dopyt, agregátna ponuka Agregátny dopyt, agregátna ponuka a modely makroekonomickej rovnováhy Úvod Na to aby sme pochopili podstatu makroekonómie a problémy, ktoré v nej vznikajú a ktoré rieši, je potrebné porozumiet základným pojmom a velicinám bez ktorých to nieje možné. Medzi tieto veliciny nesporne patrí aj agregátny dopyt a agregátna ponuka. V minulosti vzniklo mnoho názorov na formovanie AS a AD, ktoré niesu jednotné ale každý ma svoju pravdu. To znamená že aj v oblasti modelovania makroekonomickej rovnováhy budeme vychádzat z rôznych názorov. Sú ovplyvnené dobou v ktorej jednotlivé teórie vznikli. Na nasledujúcich stranách sa vám budem snažit túto problematiku objasnit. Agregátny dopyt Agregátny dopyt vyjadruje objem tovarov a služieb, ktoré spotrebitelia, podniky, vlády a cudzinci dobrovolne spotrebujú v danom období. Meria teda celkové výdavky

rozdielnych ekonomických subjektov. Má 4 zložky. Ide o :

C - výdaje domácností na nákup spotrebných predmetov krátkodobej a dlhodobej spotreby I - výdaje podnikov na nákup investícií G - vládne nákupy tovarov a služieb X - v otvorenej ekonomike ešte cisté vývozy Krivka agregátneho dopytu vyjadruje vztah medzi celkovými výdavkami na všetky zložky produktu a všeobecnou cenovou hladinou. Medzi jednotlivými prúdmi ekonómov je zhoda v tvare krivky AD, ale sú rozdiely v dôraze, ktorý kladú na rozdielne sily ovplyvnujúce agregátny dopyt. Do polovice 30 - tych rokov dominovala KLASICKÁ TEÓRIA, podla ktorej krátkodobé zníženie celkového dopytu po statkoch je zaprícinené zmenami penažnej masy. Preto bola nevyhnutná stála politika primeraného zásobovania penažnou masou a zároven to bola dostacujúca podmienka pre celkovú hospodársku rovnováhu pri plnej zamestnanosti a plnom využití výrobných faktorov. Na túto koncepciu nadväzujú MONETARISTI (Friedman), ktorý sa pri analýze AD sústredujú na význam penažných faktorov, najmä ponuky penazí. Podla nich je ponuka penazí primárnym determinantom celkovej hodnoty výdavkov, vyjadrených v peniazoch. Ak stotožníme celkové výdavky s nominálnym HDP, potom bude nominálny HDP úmerný ponuke penazí. Rast množstva penazí posúva krivku AD v pravo. KEYNESOVCI zdôraznujú odlišné faktory. Keynes prišiel s koncepciou agregátneho dopytu, podla ktorej sú agregátne výdavky vyvolané spotrebou a investicnou funkciou. C - Spotreba Klúcovým nástrojom pri analýze spotreby je spotrebná funkcia, ktorá vyjadruje závislost medzi úrovnou bežného disponibilného dôchodku.

Mohli by sme ju napísat:

C=C(y) + Spotreba však nerastie rovnako ako dôchodok. Relácie medzi zmenou spotreby a zmenou dôchodku vyjadruje hranicný sklon k spotrebe MPC=dC/dY. Cast dôchodku ktorá sa nevydá na spotrebu, sa usporí. Úsporová funkcia krajiny vyjadruje vztah medzi úsporami a dôchodkom, s rastom dôchodkov rastie sklon k úsporám. Úsporovú

funkciu a hranicný sklon k úsporám by sme mohli vyjadrit:

S=S(y), MPS = dS/dY = hranicný sklon k úsporám I - Investície Ako druhá najväcšia zložka AD majú v makroekonómii dve základné úlohy:

• 1. Kedže sú velkou a nestálou zložkou výdavkov, prudké zmeny v investíciách majú

vplyv na AD a tým aj na output a zamestnanost.

• 2. Majú vplyv na AS - vedú k akumulácií kapitálu, pôsobia na tvorbu kapitálu a tým i na

zvýšenie potenciálneho produktu. Keynesova makroekonómia sa zaoberá najmä úlohou investícii v AD. Investície pozostávajú z obnovovacích a rozvojových investícii. Rozvojové investície zabezpecujú rast kapitálových statkov. Podnikatelia sa o investíciách rozhodujú na základe porovnania úrokovej miery a ocakávanej hranicnej produktivity kapitálu. Ak je ocakávaná hranicná produktivita kapitálu nižšia ako úroková miera, podnikatel investovat nebude, pretože sa mu viac oplatí investovat peniaze do banky. To isté platí aj opacne. I=I(i,r) -,+ Ako vyplýva z Keynesovej teórie, všeobecný vzorec agregátneho dopytu má nasledovný tvar: Y=C(y)+I(I,r) z toho zároven vyplýva, že ak je celkový efektívny dopyt nízky, môže ho štát zvýšit štátnymi výdavkami, znížením dani, resp. regulovaním úrokovej miery. Agregátna ponuka Vyjadruje ponuku všetkých statkov a služieb v ekonomike vytváranú podnikmi - teda súcasne vyjadruje výkon makroekonomického systému. A ten sa bežne meria makroekonomickým ukazovatelom ako je HDP. Môžeme ju vyjadrit len v penažnej podobe - je súhrnom penažnej hodnoty všetkých statkov a služieb ktoré ekonomika produkuje.

Rozlišujeme u nej casový faktor a to z dvoch hladísk :

• 1. z dlhodobého hladiska (agregátna ponuka je determinovaná potenciálnym

produktom)

• 2. z krátkodobého hladiska

K AS pristupujeme ako k agregátnej velicine , ktorá má dve zložky, a to spotrebu a úspory, potom môžeme napísat funkciu makroekonomickej ponuky: Y=C(y)+S(y) podla Keynesa + + Y=C(i)+S(i) podla Neoklasikov

• +

Medzi ekonómami je pomerná zhoda v tvare krivky AD , táto zhoda neexistuje v urcení presného tvaru krivky AS v krátkom a dlhom období ako aj v samotnom vymedzení krátkeho a dlhého obdobia. Klasicko - neoklasický model AS Vychádza z pružných cien a miezd, co zabezpecuje plné využitie výrobných zdrojov. V spolocnosti neexistujú nevyužité výrobné zdroje a nedobrovolná nezamestnanost. Ak sa zvýši dopyt po tovare, zvýšia sa ceny, to sa premietne do zvýšenia cien výrobných faktorov a rovnováha sa nastolí pri vyššej cenovej úrovni. Preto je krátke obdobie zanedbatelné. To vedie k situácii, že agregátna ponuka nezávisí od všeobecnej hladiny cien, a preto krivka AS je vertikálna. Z dlhodobého hladiska je AS urcená potenciálnym produktom, ekonomika funguje pri plnej zamestnanosti alebo pri potenciálnej výške produktu. Monetaristi Tvrdia, že krátkodobá krivka AS je takmer strmá, hoci pravdepodobne nie vertikálna. Keynesov prístup k AS Keynes vychádzal z tézy, že ceny a mzdy sú nepružné, takže už analyzovaná vertikálna krivka z klasickej historia-ekonomie/" class="wiki-link" title="Viac o: ekonómie">ekonómie by mala byt nahradená horizontálnou alebo mierne rastúcou krivkou AS. Tvrdí, že krátke obdobie môže trvat roky, ba dokonca desatrocia.

Zdôvodnuje, že k nepružnosti cien a miezd prispievajú:

• nepružnosti miezd smerom nadol bránia odbory
• rad cien reguluje štát
• velké korporácie, ktoré majú tendenciu udržiavat ceny pomerne dlhú dobu na

stabilnej úrovni Neokeynesovský model Predstavuje syntézu medzi keynesovským a klasickým urcením AS. Vychádza z toho, že krivka AS je horizontálna, resp. mierne stúpajúca až po dosiahnutie potenciálneho produktu, potom má tvar vertikály. Podla neokeynesovcov v relatívne krátkom období (1-2 roky), pri nízkej úrovni outputu budú firmy reagovat na vyšší dopyt zvýšením outputu, prípadne miernym zvýšením cien. V dlhom období ( 10 a viac rokov) prestávajú platit pružné prvky nákladov a znova sa dojednávajú mzdy, nájomné, zacínajú sa upravovat podla vyšších cien. Makroekonomická rovnováha Existujú v podstate dva prístupy k urcovaniu krátkodobej makroekonomickej rovnováhy

:

• 1. Prvý vychádza zo strany AD a jeho jednotlivých zložiek. Na základe toho vznikol

multiplikacný prístup (dôchodkovo - výdavkový model) k urceniu krátkodobej rovnováhy. 2. Druhý prístup je prístup z pozície AD a AS, urcovanie rovnováhy prienikom kriviek AS a AD. Pri tomto prístupe vznikajú odlišné názory u klasikov a Keynesovcov, podmienené ich rôznymi predstavami o krivke AS. Multiplikacný prístup urcenia krátkodobej rovnováhy (dôchodkovo–výdavkový model) Východiskom multiplikacného prístupu sú prvé dva komponenty AD - spotreba a investície. Ked výdavky na spotrebu a investície budú rást, output ako celok bude tiež rást. Celkový output v krátkom období je teda významne ovplyvnený vzájomným pôsobením spotreby a investícií. Model multiplikátora dalej predpokladá, že ceny a mzdy sú nepružné, investície sú fixné a existujú nevyužité výrobné kapacity a nedobrovolná nezamestnanost. Ekonomika je v rovnováhe bode, kde krivka C + I pretína priamku zvierajúcu 45° uhol. Na tejto úrovni sa želané spotrebné výdavky a želané investície presne rovnajú výške celkového produktu. Ak by bol vytvorený dôchodok väcší ako plánované výdavky na spotrebu a investície, vzniká tzv. DOPYTOVÁ MEDZERA. Alternatívne znázornenie dôchodkovo–výdavkového modelu dostaneme z podmienok makroekonomickej rovnováhy. K rovnováhe dochádza vtedy ked sa makroekonomický dopyt rovná makroekonomickej ponuke. Agregátny dopyt Y=C(y)+I(i,r) podla Keynesa + -+ Agregátna ponuka Y=C(y)+S(y) podla tejto teórie + + Rovnováha C(y)+I(i,r) = C(y)+S(y) Výsledok I(i,r) = S(y) Grafické znázornenie Pre zjednodušenie predpokladajme, že investície sú rovnaké (fixne) bez ohladu na výšku dôchodku. Ak do grafu zakreslíme úsporovú funkciu, v priesecníku priamky investícií a úspor je bod makroekonomickej rovnováhy ( S=I ) a kolmica spustená na os x nám urcuje rovnovážnu úroven HDP Urcovanie outputu a krátkodobej rovnováhy interakciou AD a AS Z poznatku, že makroekonomická rovnováha je daná interakciou AS a AD, vyplýva, že bod kde sa krivky AS a AD pretínajú, je bodom makroekonomickej rovnováhy. Národný produkt, cenová hladina a celková zamestnanost sa ustália na úrovni odzrkadlujúcej celkové množstva, ktoré sú podniky ochotné predat kupujúcim ochotným kúpit. Medzi dvoma hlavnými prúdmi je spor o fungovaní trhov. Rozchádzajú sa v tom, ako rýchlo ceny výrobkov, služieb a výrobných cinitelov reagujú na zmeny dopytu a ponuky po nich a ako rýchlo sa vytvára na týchto troch trhoch rovnováha. Klúcovým prvkom medzi rôznymi názormi je ich postoj ku krivke AS. Názory na makroekonomickú rovnováhu Klasicko – neoklasická analýza rovnováhy Vysvetluje rovnováhu na trhoch produktov a výrobných cinitelov za predpokladu pružných (flexibilných) cien. Ich zmeny automaticky odstranujú nadbytocný dopyt alebo ponuku zvyšovaním alebo znižovaním ceny vstupu a výstupu. Dostatocné pružné mzdy a ceny spôsobujú, že trhy sa velmi rýchlo vycistia a dospejú k rovnováhe. Krivka AS je vertikálna. Bez ohladu na zmeny cien firmy dodávajú potenciálny output. Ekonomika funguje pri plnom využití zdrojov – alebo pri

potenciálnej výške produktu. Dôsledky:

– Nikdy nedochádza k stratám vyplývajúcim z nevyužitých zdrojov. Output je vždy na úrovni potenciálneho produktu a ludia, ktorí chcú pracovat pri danej mzdovej sadzbe, môžu nájst prácu. – Makroekonomická politika zameraná na stimulovanie AD nemôže ovplyvnit výšku outputu a nezamestnanosti, môže ovplyvnit iba cenovú hladinu v ekonomike a zloženie HDP Keynesovo urcenie rovnováhy AS a AD Vychádza z toho, že ceny a mzdy sú nepružné. Z toho mu vyplynula horizontálna alebo mierne rastúca krivka AS. S tým súvisí i existencia nevyužitých zdrojov ( neúplné využitie výrobných kapacít, nedobrovolná nezamestnanost), ktoré je tým väcšie, cím viac je reálny produkt vzdialený od potenciálneho produktu. Ak existujú nevyužité zdroje, produkt bude rást pri zvýšení AD.

Dôsledky:

– Trhový mechanizmus zaistí rovnováhu ekonomiky, nemusí to však byt pri plnom využití zdrojov, môže byt dokonca pri masovej nezamestnanosti. V dôsledku nepružnosti miezd a cien nejestvuje ekonomická sila , ktorá by hospodárstvo rýchlo priviedla na úroven potenciálneho produktu. – Pomocou monetárnej alebo fiškálnej politiky môže štát regulovaním AD pomôct trhovému mechanizmu, aby sa dosiahla rovnováha pri plnom využití zdrojov Neokeynesovský model rovnováhy Tento model spája prvky Keynesovho a klasického modelu. Jeho predstavitelia sa domnievajú, že oba predchádzajúce modely vychádzali z rôzneho casového horizontu pri posudzovaní krivky AS. Sústredujú sa preto na stredné obdobie a krivku AS rozdelujú na krátkodobú a dlhodobú. Záver Je velmi dôležité aby sa ekonómovia nepozerali na problematiku agregátneho dopytu, agregátnej ponuky a makroekonomickej rovnováhy len z jedného aspektu, ale aby dôkladne pochopili všetky teórie. Pritom si treba uvedomit obdobia ich vzniku. Osvojenie si týchto poznatkov nám môže byt prospešné aj v súcasnosti pri formovaní hospodárskej politiky.