Referát sa zaoberá vývojom biológie a významnými osobnosťami, ktoré prispeli k jej rozvoju od 19. storočia. Zameriava sa na objavy a teórie, ktoré formovali naše chápanie života a biologických procesov.
- Biológia informuje o biologickej minulosti človeka.
- M. J. Schleiden a T. Schwann sú zakladatelia bunkovej teórie.
- J. G. Mendel formuloval zákony dedičnosti a je zakladateľom genetiky.
- L. Pasteur založil mikrobiológiu a vyvinul očkovanie proti infekčným chorobám.
- R. Koch objavil pôvodcov závažných ochorení ako tuberkulóza a cholera.
Na našej planéte sa vyvíjal život po množstvo rokov. Keďže človek je tvor zvedavý a učenlivý rozhodol sa, že odhalí tajomstvá vývoja života. Všetky poznatky, ktoré pri tomto poznávaní zistil si starostlivo uchoval a zaznamenal. Práve biológia je veda, ktorej jednou z jej mnohých povinností je informovať a učiť nás - ľudí o našej „biologickej“ minulosti. Celé ľudské obdobia sú bohaté na výborných biológov. Novodobá biológia (t.j obdobie od r.1800) len toto tvrdenie potvrdzuje. M. J. Schleiden (1804-1881) nemecký botanik, jeden zo zakla-dateľov bunkovej teórie, ktorý ju vo svojej podobe formuloval v r.1838. Bol zároveň objaviteľom jadierka. Podal vedecký základ pre rozvoj cytológie. T. Schwann (1810-1882) nemecký prírodovedec, zoológ a fyziológ. Spoluzakladateľ bunkovej teórie. Študoval hlavné procesy trávenia a objavil pepsín. Popísal nervové vlákna a ich obal, ktorý bol po ňom pomenovaný Schwannova pochva. Taktiež podal vedecký základ pre rozvoj cytológie. J. G. Mendel (1822-1884) rakúsky prírodovedec a biológ, zakladateľ genetiky, opát kláštora augustiánov v Brne. V r.1866 formuloval základné zákony dedičnosti. Krížil rastliny hrachu a pozoroval ako sa odovzdávajú rodičovské črty potomstvu. Zistil, že vlastnosti ako farba alebo výška sa neodovzdávajú z generácie na generáciu ako zmes vlastností oboch rodičovských rastlín, ale že vlastnosti jedného z rodičov sú dominantné. Tieto jeho zistenia však na určitú dobu zapadli a boli znovu objavené až okolo r.1900 vedcom de Vresom, Tschermakom a Corrensom. Stali sa základom a východiskom klasickej genetiky a moderného šľachtiteľstva.
osobnosti-zivotopisy/louis-pasteur-zivotopis-2050/" class="wiki-link" title="Viac o: l. pasteur">L. Pasteur (1822-1895) chemik, biológ, mikrobiológ, národnosťou Francúz. Jeden zo zakladateľov mikrobiológie ako vednej disciplíny. Vytvoril základ preventívneho očkovania proti infekčným chorobám a tým aj základy imunológie. Vybudoval stredisko pre vývoj očkovacích látok proti besnote(r.1888). Celý svoj život zasvätil skúmaniu jednobunkových foriem života - mikroorganizmom. Bol to on, kto zistil, že pôvodcami ochorení sú baktérie a odhalil biologickú podstatu kvasných procesov. Vynašiel taktiež metódu usmrcovania mikróbov v tekutinách (napr. v mlieku), ktorá bola po ňom nazvaná pasterizácia.
R. Koch (1843-1910) nemecký lekár. Spoluzakladateľ mikrobiológie. Objavil pôvodcu antraxu(r.1872-76), tuberkulózy(r.1882,tzv.Kochov bacil) a cholery(r.1883). Nobelova cena za objavy týkajúce sa tuberkulózy(r.1905). D. I.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kto je považovaný za zakladateľa genetiky?
J. G. Mendel je považovaný za zakladateľa genetiky.
Čo je bunková teória a kto ju založil?
Bunková teória hovorí, že všetky živé organizmy sú zložené z buniek a bola založená M. J. Schleidena a T. Schwannom.
Aké objavy urobil L. Pasteur?
L. Pasteur vytvoril základy preventívneho očkovania a objavil metódu pasterizácie.