Dedičnosť je základná vlastnosť živých organizmov, ktorá určuje podobnosť potomkov s rodičmi. Premenlivosť, ktorá sa prejavuje v morfologických a funkčných znakoch, je neoddeliteľne spojená s dedičnosťou. Genetika, ako veda o dedičnosti, skúma tieto javy a jej zakladateľom je Johann Gregor Mendel. Základnou jednotkou dedičnosti je gén, ktorý určuje vlastnosti organizmov prostredníctvom bielkovín.
- Dedičnosť a premenlivosť sú kľúčové vlastnosti živých organizmov.
- Gény sú uložené v jadrách buniek a kódujú genetickú informáciu.
- Genotyp a fenotyp sú dva základné pojmy v genetike, pričom genotyp je súbor génov a fenotyp súbor znakov organizmu.
- Mendelove pokusy s hrachom objasnili vzťah medzi génmi a ich prejavom v fenotype.
Potomkovia všetkých živých organizmov sa podobajú na svojich rodičov. Túto základnú vlastnosť všetkého živého označujeme ako dedičnosť. Podobnosť potomkov s rodičmi nie je však úplná. Môžu sa líšiť v morfologických i funkčných znakoch. Táto vlastnosť sa označuje ako premenlivosť(variabilita). Dedičnosť a premenlivosť sú dve neoddeliteľné vlastnosti toho istého javu a študuje ich veda o dedičnosti - genetika. Zakladateľom genetiky je osobnosti-zivotopisy/johann-gregor-mendel/" class="wiki-link" title="Viac o: johann gregor mendel">Johann Gregor Mendel (1822 -1884), opát kláštora v Brne, ktorý prvý opísal zákonitosti premeny dedičných vlôh.
Základnou jednotkou dedičnosti je dedičná vloha -gén. Gény sú uložené v jadrách buniek. Gén je vlastne úsek molekuly DNA, určitá časť chromozómu. Genetická informácia je kódovaná poradím zložiek DNA -nukleotidoy (obr. 15). Gén, t. j. poradie nukleotidov, určuje poradie aminokyselín v bielkovine, ktorú bunka tvorí, a tým i jej vlastnosti. Bielkoviny sa stávajú súčasťou ekonomika/organizacne-struktury/" class="wiki-link" title="Viac o: štruktúry">štruktúry bunky či organizmu. (morfologické znaky), alebo ako transportné bielkoviny či enzýmy ovplyvňujú výmenu a premenu látok a energií (funkčné znaky). Súbor génov bunky (organizmu) označujeme názvom genotyp. Genotyp najmenších vírusov obsahuje niekoľko génov, kým v genotype vyšších organizmov sú ich státisíce. Súbor znakov organizmu (tvar, stavba, funkcia) označujeme názvomfenotyp. Ovplyvňuje ho pôsobenie génov i prostredia. Napríklad malý vzrast môže byť podmienený dedične, alebo je spôsobený nedostatkom potravy. Obidva vplyvy sa môžu uplatniť aj súčasne.
Chromozómy vyšších organizmov sú zastúpené v jadre párovo. Preto sú aj gény pre každý znak párové. Jedinec, ktorý má pre určitý znak na obidvoch chromozómoch rovnaké gény (alely), je homozygotný (homozygot). Príkladom sú osoby krvnej skupiny O (gény O, O). Ak má jedinec pre znak rôzne gény, nazýva sa heterozygotný (heterozygot). Príkladom môžu byť osoby krvnej skupiny AB (gény A, B). Vzťah génov v pároch objasnil vo svojich pokusoch Mendel. Mendel krížil hrachy s rozličnou farbou kvetov. Východiskové rodičovské rastliny boli homozygotné. Krížením červenokvetých a bielokvetých rastlín získal červenokveté rastliny. Vloha pre červenú farbu vo fenotype prevládla, všetky rastliny mali rovnaké kvety. Tento poznatok je formulovaný ako pravidlo o uniformite kríženco v a má všeobecnú platnosť. VIohu, ktorá prevládla, označujeme ako dominantnú. Vloha, ktorej fenotypový prejav bol potlačený, sa nazýva recidíva. V príklade krvných skupín sú gény A a B dominantné, gén O je recesívny.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kto je zakladateľom genetiky?
Zakladateľom genetiky je Johann Gregor Mendel.
Čo je gén a akú má funkciu?
Gén je úsek molekuly DNA, ktorý určuje poradie aminokyselín v bielkovine a tým aj vlastnosti organizmu.
Aký je rozdiel medzi homozygotom a heterozygotom?
Homozygot je jedinec, ktorý má pre určitý znak na obidvoch chromozómoch rovnaké gény, zatiaľ čo heterozygot má pre znak rôzne gény.