Teórie medzinárodného obchodu

/p>

Teórie medzinárodného obchodu:

• 1. teória absolútnych výhod
• 2. teória komparatívnych výhod
• 3. neoklasické teórie medzinárodného obchodu – vychádzajú z mobility základných výrobných faktorov

Xenofón – dielo Ekonomika a dôchodky Platón – spis Ústava sokrates-platon-aristoteles/" class="wiki-link" title="Viac o: aristoteles">Aristoteles – Politika, Etika Nichomachova

Merkantilizmus

• hlavný predstaviteľ Kohlberg
• merkantilisti za zdroj bohatstva považovali príliv drahých kovov a peňazí,; vývoz zakázaný
• 1. vývojové obdobie – ranný merkantilizmus
• 2. vývojové obdobie – rozvinutý merkantilizmus

Fyziokratizmus

• reakcia na učenie merkantilistov
• považovali za zdroj bohatstva pôdu a prácu napôde
• hlavný predstaviteľ Quesney

Predstavitelia klasickej historia-ekonomie/" class="wiki-link" title="Viac o: ekonómie">ekonómie

W. Petty – zdroj bohatstva hľadá vo sfére výroby anglictina/adam-smith-biography/" class="wiki-link" title="Viac o: a. smith">A. Smith – podal základné predpoklady fungovania trhového mechanizmu, zaoberal sa otázkami deľby práce D. Ricardo – „Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“ – pristupuje k určeniu hodnoty tovaru

• je autorom teórie komparatívnych výhod (každý štát sa má zaoberať takou výrobou, ktorou dosiahne najvyššiu produktivitu práce)

Say – Zákon trhu – ponuka si automaticky vytvára dopyt

Maltus – kým obyvateľstvo rastie geometrickým radom, tovary, ktoré uspokojujú potreby obyvateľstva, rastú aritmetickým radom.

Predstavitelia neoklasickej teórie

A. Marshal – Zákon dopytu = keď cena rastie, dopyt klasá a naopak; vzájomný vzťah ponuky a dopytu má vplyv na cenu

Gosen – celková a hraničná užitočnosť

Pareta – tzv. parettova optimum – pri daných výrobných zdrojoch rozdelení dôchodkov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju ekonomickú situáciu bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného

Súčasné smery ekonomického myslenia

• 1. teória monetarizmu - Milton Friedman; opiera sa o kvantitatívnu výmenu peňazí (čím je väčšie množstvo peňazí

v obehu, tým sú ceny vyššie)

2.. ekonómia ponuky – kladie dôraz na ponukovú stránku a tvrdí, že sa má znižovať daňové zaťaženie podnikov

• 3. teória racionálnych očakávaní – vychádza z toho, že človek je racionálny

• 4. inštitucionalizmus – neberie ekonómiu samu o sebe, ekonómia má využívať aj ďalšie vedné disciplíny;

v každej ekonomike prebieha boj dvoch inštitúcií (výroba vs. business)

Nobelova cena za ekonómiu – švédsky vynálezca Alfréd Nobel (dynamit)

1901 – začiatok udeľovania NC, ceny za ekonómiu sa udeľovali od r. 1969 (300 výročie Švédskej národnej banky) Jedna zo zásad udeľovania NC – majú to byť tí, ktorí sa v predchádzajúcom roku zaslúžili za rozvoj a pokrok ľudstva (obyčajne sa ale udeľujú za celoživotné dielo).