Referát sa zaoberá adaptáciou na aerobnú záťaž, ktorá je kľúčová pre vytrvalostný tréning. Popisuje procesy, ktoré prebiehajú v tele pri aerobnom tréningu, ako aj faktory ovplyvňujúce maximálnu kyslíkovú spotrebu (VO2max) a anaerobný prah. Zmienky sú aj o vplyve dedičnosti, tréningových metódach a adaptáciách v srdci, pľúcach, krvi a svaloch.
- Aerobná adaptácia je kľúčová pre vytrvalostný tréning.
- Maximálna kyslíková spotreba (VO2max) a anaerobný prah sú dôležité pre výkon športovcov.
- Prvé známky adaptácie sa prejavujú po 10-14 dňoch tréningu.
- Srdcovo-cievny systém, krv a svaly sa podieľajú na VO2max.
- Detraining vedie k poklesu výkonnosti a adaptačných zmien.
Adaptácia na aerobnú záťaž je prvotným cieľom na začiatku tréningového procesu. Aerobný systém je akýmsi „odpadkovým košom“ ,v ktorom sa metabolizuje na CO2 a vodu v Krebsovom cykle anaerobná laktátová i alaktátová záťaž, je vlastne základom, ktorý ak nevybudujeme dostatočne pevný, veľmi fyzika/ako-rychlo-ako-este-rychlejsie/" class="wiki-link" title="Viac o: rýchlo">rýchlo sa nám môže celý systém zrútiť.
Pri tejto adaptácii sa snažíme dosiahnuť čím vyššie VO2 max a anaerobný prah, aj keď si uvedomujeme, že dedičnosť pre VO2 max sa pohybuje od 66% až do 85%.Spičkoví športovci nie sú však len talentovaní pre určitý šport, ale sú ochotní trénovať a súťažiť dokiaľ sa nedostanú na vrcholnú úroveň.
Maximálna kyslíková spotreba sa u najlepších vytrvalcov pohybuje medzi 85-90ml/kg/min., špičkoví futbalisti dosahujú hodnoty 65-68 ml, zároveň bežecké disciplíny od 5000 m do polmaratónu, prípadne až maratónu, závisia výrazne od anaerobnej kapacity, pretože rýchlosť behu sa pohybuje v okolí úrovne anaerobného prahu. Elitní vytrvalci svoj výkon už nezvyšujú cez vyššie VO2max, ale cez vyššiu schopnosť využitia väčšej frakcie VO2max, t. z. ich anaerobný prah je posunutý bližšie k 100% VO2.
Anaerobný prah je najlepším a najjednoduchším ukazovateľom výkonnosti pre disciplíny od 5000m po maratón. Je vyjadrením VO2max a ekonomiky behu. Elitný 800-kár má ANT na úrovni 83% VO2max, 400-kár 84%, maratónec - až 88% VO2max. Špičkový maratónec dokáže odbehnúť maratón na úrovni 86% VO2max, priemerný (3h30min) - na úrovni 70% VO2max. Najlepší svetoví futbalisti odohrajú 66% hracieho času v priemere na hodnotách 77% svojho VO2max, t.j. cca 170 pulzoch/min. Celý proces adaptácie na aerobnú záťaž trvá niekoľko rokov. V rámci ročného cyklu -vrchol aerobnej adaptácie môžeme dosiahnúť po 15 týždňoch. Prvotné známky adaptácie sa prejavujú cca po 10-14 dňoch. Periodizácia tréningu vytrvalosti bude teda závisieť od konkrétneho jedinca - jeho danosti, športovej disciplíny (šprintér, strednotratiar, vytrvalec, kolektívny šport, atd.) obdobia prípravy, času ktorý máme k dispozícii. Na VO2max (maximálnej kyslík. spotrebe) sa podieľa srdcovo-cievno-pľúcny systém, krv, svaly. Z tohoto pohľadu, priebeh trvania adaptácie má rôzne časové úseky.
Srdce - prvé adaptačné zmeny vznikajú už po prvom týždni vytrvalostného tréningu, k významným zmenám dochádza po 3 mesiacoch, čo sa prejaví znížením kľudovej pulzovej frekvencie, zníž. submaxim. PF - čo je dôsledok zväčšenia ľavej komory, hrúbky stien, zvýšenej kontraktility srdca.
Pľúca, pľúcna ventilácia - v kľude, ani pri submaximálnej záťaži sa nemení, vzrastá maximálna ventilácia až na 200-240 l/min (netrénovaný cca 100-120 l/min). Avšak pľúcna ventilácia nie je limitujúcim faktorom výkonnosti
Krv - prvé 2-3 týždne vytrvalostného tréningu dochádza k zvýšeniu množstva krv. plazmy, až zhruba od 17-21 dňa sa zvyšuje počet červených krviniek. Preto prvé 3 týždne sú charakterizované pseudoanémiou. Celkovo sa zníži hematokrit z 44 na 42 a absolútny počet červ. krviniek vzrastie o 10%. Po 4 týždňoch od začiatku tréningu dochádza k ustáleniu hodnôt, bez ďalších zmien počas tréningu.
Cievne kapiláry - k ich zmnoženiu dochádza až po 2 mesiacoch tréningu na úrovni 80% VO2max - cca 3-4x týždenne, v trvaní 40-60 minút. Kapilarizácia sa zvýši asi o 15%. Elitní vytrvalci majú pomer kapilár k svalovým vláknam dvojnásobný v porovnaní k nešportovcom. Ak tréning nedosahuje úroveň cca 80% VO2max, nedochádza k výraznejšej kapilarizácii, stimulujeme len tvorbu oxidatívnych enzýmov najmä v ST vláknach.
Svalové vlákna - po 20 týždňoch vytrvalostného tréningu došlo k hypertrofii pomalých (ST) vlákien a čiastočne k transformácii rchlych vl. (FT II) na ST. Počet vlákien FT I sa nemenil.
Pred tréningom po tréningu ST 43,2% ST 46,7% FT II 20% FTII 15,1% Najväčší efekt na všetky typy vlákien má záťaž na úrovni 80-85% VO2max, pričom 80% záťaž stimuluje najmä ST vlákna, maximálna záťaž najmä FT II.
Mitochondrie - množstvo a veľkosť sa zvýšila po 27 týždňoch o 15%, celkovo došlo k zvýšeniu o 35%.
Oxidatívne enzýmy - cytochrom oxidaza, succinat dehydrogenáza, citrat syntaza, ktoré nám umožňujú využiť kyslík vo svaloch, sa zvyšujú počas 6-8 týždňov, s maximom vzostupu prvé 3 týždne, celkovo ich zvýšenie je o 40-50%. Záťaž by mala byť na úrovni 72-80% VO2max. Dokonca aj 7-10 dňový intenzívny tréning 2 hod. denne na úrovni 80% VO2max - t. z. okolo ANP, 6x týždenne - navodzuje výrazné zvýšenie oxidatívnych enzýmov a indukuje významne zníženie laktátu.
Tuky, ich využitie - podľa priebehu grafu je možné vidieť, že k najvýraznejšiemu využitiu tukov dochádza pri práci 50-70% VO2max, významnejší podiel na energetickom využití cukrov je až pri VO2max 70% a viac. Ak chceme pracovať s tukmi - najmä triglyceridmi a voľnými mastnými kyselinami - trvanie záťaže by malo byť aspoň 30 min. K výraznému nárastu energetického hradenia záťaže tukmi dochádza po 90 min, čo sa napr. u maratóncov prejaví možnou krízou na 30.-35. km. Preto maratónci zaradzujú v príprave dlhé behy v trvaní viac ako 2 hod., niekedy dokonca aj nalačno, s použitím len tekutín. Zásoby triglyceridov sa v svaloch môžu až zdvojnásobiť.
Cukry - svalový, krvný a pečeňový glykogen - s jeho „manipuláciou“ dochádza najmä pri intenzívnejšej práci - nad 70% VO2max a predovšetkým pri anaerobnej záťaži. Pri vytrvalostnom a anaerobnom tréningu môže dôjsť až k zdvojnásobeniu najmä svalového glykogénu. Niekedy sa využíva tzv. superkompenzačná glycidová diéta, ktorá má svoje odôvodnenie pri záťaži aspoň 1 hod. - na úrovni ANP.
Myoglobin - kyslík po vstupe do svalového vlákna je naviazaný na myoglobin, ktorým je prenášaný do svalových mitochondrií. Väčšie množstvo myoglobinu dáva charakteristický červený vzhľad ST vláknam. Pri vytrvalostnom tréningu dochádza k zmnoženiu myoglobínu až o 75-80%.
Pri ukončení tréningu (detraining)
- srdcová morfológia (veľkosť komory, hrúbka steny…) klesajú o 4-30% v priebehu 21-60 dní
- srdcové funkcie - klesajú o 0-30 % v priebehu 10-28 dní
- maximálna ventilácia klesá o 3-7% -po 3 dňoch
- krvný objem a plazma klesá o 2-5% prvé 2 dní, potom pokles o 5-12% v priebehu 2-4 týždňov
- kapilárna hustota klesá o 0-6%,15 dní
- oxidatívne enzýmy, aktivita klesá o 23-45%,10 dní
- metabolické zmeny (triglyceridy, cukry, lipáza, inzulín…) klesá po 7-14 dňoch
- VO2max celkové - klesá o 4-20%, prvých 8 týždňov, potom len veľmi pomaly
Záverom - periodizácia vytrvalostného tréningu jednotlivých makrocyklov, mezocyklov a mikrocyklov vychádza z časového priebehu adaptácie a detrainingu jednotlivých zložiek, ktoré sa podieľajú na prenose a využití kyslíka. Z praktického hľadiska je to „boj o kapiláry“ – (2-3 mesiace) - ak chceme vytvoriť dlhodobejší, dostatočne pevný základ pre tréningový proces (zaradíme na začiatok makrocyklu - ak máme dostatok času) a zvýšenie oxidatívnych enzýmov (2-3 týždne), ktoré zaradíme niekoľkokrát v roku - plánovane, alebo pri poklese formy.
V konečnom dôsledku je len na trénerovi, akú formu tréningu použije, na jeho fantázii, kombinačných schopnostiach, praktických skúsenostiach, teoretických vedomostiach - či využije na rozvoj napr. myoglobinových zásob, oxidatívnych enzýmov - krátke 15 sek. úseky s 15 sek. prestávkou, alebo10 sek. úseky s 10 sek. prestávkou, prípadne kontinuálny beh 40 min. na úrovni ANP.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aký je význam anaerobného prahu v tréningu?
Anaerobný prah je najlepším ukazovateľom výkonnosti pre vytrvalostné disciplíny, pretože určuje maximálnu intenzitu, pri ktorej môže športovec efektívne využívať kyslík.
Ako dlho trvá proces adaptácie na aerobnú záťaž?
Celý proces adaptácie na aerobnú záťaž trvá niekoľko rokov, pričom prvotné známky adaptácie sa prejavujú po 10-14 dňoch.
Čo sa deje s telom pri detrainingu?
Pri detrainingu dochádza k poklesu srdcovej morfológie, ventilácie, krvného objemu a oxidatívnych enzýmov, čo vedie k zníženiu VO2max a celkového výkonu.