Arvid Carlsson a Günter Blobel sú významní vedci, ktorí získali Nobelovu cenu za svoje prínosy v oblasti biomedicíny. Carlsson objavil úlohu dopamínu v prenose signálov v nervovej sústave, čo prispelo k pochopeniu Parkinsonovej choroby. Blobel sa zameral na transport proteínov v bunkách, čo pomohlo objasniť dedičné ochorenia a zlepšiť výrobu liekov.
- Arvid Carlsson získal Nobelovu cenu v roku 2000 za objav v prenosu signálov v nervovej sústave.
- Carlsson objavil úlohu dopamínu pri prenose signálov a jeho vplyv na Parkinsonovu chorobu.
- Günter Blobel získal Nobelovu cenu v roku 1999 za výskum transportu proteínov v bunkách.
- Blobelov výskum prispel k pochopeniu dedičných ochorení, ako je cystická fibróza.
- Carlsson a Blobel sú významné postavy v oblasti biomedicíny a ich objavy majú široké aplikácie v liečbe ochorení.
Arvid CARLSSON ( 1923 ), Švédsko
Nobelovu cenu získal v roku 2000 spolu s P. Greendardom a E. Kandelom za objav v oblasti prenosu signálov v nervovej sústave.
Švédsky biomedicínsky bádateľ A. Carlsson pracuje na Göteborskej univerzite. Carlsson už celé desaťročia pracuje v oblasti prenosu signálu medzi mozgovými bunkami. V ľudskom mozgu pracuje viac ako sto miliárd mozgových buniek. Mnohé z nich majú rozvetvené zakončenia, ktoré zostupujú do vzájomného kontaktu. V mieste kontaktu hrubnú a tvoria takzvané synapsy. Tieto hraničné výbežky nervových buniek majú schopnosť vylučovať chemické látky a dráždiť iné nervové bunky. Takto sa vedie signál od bunky k bunke. Prenos signálov v nervovej sústave má zásadný význam pre pochopenie normálnej funkcie mozgu a tiež pre poznanie vzniku nervových a psychických ochorení. Vo svojich výskumoch Carlsson vychádzal práve z tohto poznania. Objavil a skúmal úlohy látky nazvanej dopamín v prenose signálov a zistil, že významným mozgovým mediátorom chemického prenosu signálov. Okrem toho objavil prítomnosť dostatočného množstva dopamínu v mozgových centrách je dôležitá pre ovládanie vlastných pohybov. AK je v niektorých oblastiach mozgu primálo dopamínu, prenos signálov sa narúša. S dopamínom A súvisí pokles kontroly mozgu nad činnosťou svalov a dochádza k neovládateľnému traseniu – známemu príznaku Parkinsonovej choroby. Tým prispel k pochopeniu podstaty Parkinsonovej choroby a jej liečbe prekurzorom dopamínu L – dopa. Objavil tiež ďalšie účinky dopamínu v mozgu, ako aj pôsobenie niektorých látok používaných pri liečbe duševných ochorení. Hoci liek L – dopa A nevie ešte odstrániť charakteristické trasenie pri Parkinsonovej chorobe, používa sa však dodnes. Touto chorobou trpí napríklad len v Nemecku asi 200 000 ľudí. Aj naďalej sa pracuje na vývoji ešte účinnejších a radikálnejších liečebných metód.
Günter BLOBEL ( 1936 ), USA
Nobelovu cenu získal v roku 1999 za prevratné výskumy na poli rozdelenie-bielkovin/" class="wiki-link" title="Viac o: bielkovín">bielkovín.
Americký lekár nemeckého pôvodu G. Blobel pochádza to sliezskeho Waltersdorfu. Narodil sa 21.5. 1936. Študoval a pôvodne pôsobil na univerzite v Túbingene, avšak v roku 1967 odišiel do USA, kde pôsobí ako vedúci pracovník na Rockefellerovej univerzite v New Yorku. Tam získal v roku 1976 aj profesúru a už vyše desať rokov je americkým občanom. Vedeckej činnosti v oblasti bankovej a molekulárnej biológie sa začal venovať už počas štúdia, ale až po viacročných experimentoch sa mu podarilo dať odpoveď na dlho kladenú otázku, ako sa dostávajú novovzniknuté proteíny na správne miesto v bunke. Práve na základe jeho výskumov sa podarilo prehĺbiť poznanie určitých donedávna nejasných dedičných ochorení spôsobených chybným transportom proteínov, napríklad cystickej fibrózy. Toto vrodené ochorenie sa prejavuje celkovou dysfunkciou exokrinných žliaz. V rozvinutej farme ho charakterizujú chronické respiračné ochorenia. Jeho vysoký výskyt je známy pri tzv. kaukazskej rase a až päť percent svetovej populácie je nosičom tohto génu. Blobel prispel aj k zlepšeniu metódy, pri ktorej sa bunky využívajú ako malé továrne na výrobu liekov. V súčasnosti sa takto okrem iného vyrába inzulín, rastové hormóny eryproteíny pôsobiace na tvorbu krvi a známy interterón, aktivátor imunitného systému. Blobel je nositeľom radu vedeckých cien a vyznamenaní.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Akú cenu získal Arvid Carlsson a za čo?
Arvid Carlsson získal Nobelovu cenu v roku 2000 za objav v oblasti prenosu signálov v nervovej sústave.
Čo objavil Günter Blobel vo svojej vedeckej činnosti?
Günter Blobel objavil, ako sa novovzniknuté proteíny dostávajú na správne miesto v bunke, čo prispelo k pochopeniu dedičných ochorení.
Aký je význam dopamínu v mozgu podľa Carlssona?
Dopamín je dôležitý pre prenos signálov medzi nervovými bunkami a jeho nedostatok môže viesť k poruchám, ako je Parkinsonova choroba.