Referát sa zaoberá politickými stranami, politickou elitou a nátlakovými združeniami, ich významom, rozdelením a funkciami v politickom systéme. Politické strany zohrávajú kľúčovú úlohu v stabilizácii moci a pluralite záujmov v spoločnosti. Rozdeľujú sa podľa rôznych kritérií, ako sú spôsob výberu členov, politická orientácia a vplyv. Politická elita zahŕňa osobnosti, ktoré ovplyvňujú politický život a jej zloženie sa mení v závislosti od volebných výsledkov.
- Politické strany sú organizácie na získanie moci.
- Delenie politických strán podľa spôsobu výberu a počtu členov: masové a výberové.
- Politické strany sa delia aj podľa orientácie: konzervatívne, národné, sociálne, liberálne.
- Politická elita ovplyvňuje politický život a delí sa na štátnu a stranícku elitu.
- Politické strany a elity majú spoločný sociálny pôvod a politické postavenie.
Politické strany, politická elita a nátlakové združenia.
= byrokracia/" class="wiki-link" title="Viac o: organizácie">organizácie združujúce ľudí zo zámerom získať moc
význam politických strán:
bb. realizácia zastupiteľského princípu cc. stabilizácia politickej moci dd. prirodzená pluralita spoločnosti ( rôznosť záujmov časti spoločnosti ) ee. politický pluralizmus ( umožňuje konkurenciu strán )
politické strany podľa spôsobu výberu a počtu členov delíme na: i. masové – 3 princípy preferovania princípu masovosti – veľká členská základňa, odmietanie pevnej straníckej štruktúry, organizovanie masových akcií s nepriamym vplyvom na politiku – mítingy, demonštrácie, štrajky ii. výberové ( exkluzívne ) – princíp výberovosti: buď sa strana nachádza v politickom prostredí, ktoré jej neumožňuje úplne rozvinúť činnosť ( ilegálne strany ), alebo je príčinou ideologická podstata strany.
podľa základnej politickej orientácie delíme strany na:
a.) konzervatívne ff. preferujú politické a kultúrne tradície národa gg. základom programu je ekonomika, rozmach súkromného podnikania a definovanie národných záujmov hh. DS, KDH, SMK b.) národné ii. presadzujú záujem národa jj. SNS, PSNS, KDH c.) sociálne kk. presadzujú záujem väčšieho sociálneho celku v spoločnosti ll. orientácia na pracujúce vrstvy mm. zachovanie dôstojného života nn. SDĽ, SD, ZRS, SDA d.) liberálne oo. preferujú občiansky základ spoločnosti pp. základom politických programov sú občianske práva a slobody qq. kozmopolitizmus (hlásanie svätoobčianstva ) rr. pacifizmus
podľa politického vplyvu rozlišujeme politické strany ss. parlamentné ( najväčší vplyv majú vládne strany ) tt. neparlamentné ( nepriamy politický vplyv )
podľa politického správania rozdeľujeme politické strany na : uu. parlamentné ( liberálny a radikálny prístup ) vv. revolučné ( neústavné – zvrhnutie vlády )
charakter členstva strany : individuálne, skupinové, profesionálne členstvo základnými politickými preferenciami sú spoločenský pokoj a osobná perspektíva mierové, sociálne, ekologické - mierové majú kozmopolitný charakter
- ekologické sa pretransformovali do politických strán
združenia miest a obcí – združovanie obcí – priestor na výmenu skúseností a účinnejší tlak na vládu
kriminálne organizácie – kriminalizácia politiky – individuálne, skupinové a mafiánke výhody
politická elita = súhrn osobností, ktoré majú vplyv na politický život
ww. vnútorne pluralitná => konkurenčnosť xx. jednotlivé časti politickej elity vystupujú ako navzájom súperiace subjekty, ktoré zároveň súperia o priazeň občanov yy. do vzniku a formovania politických elít výrazne zasahujú politické tradície
podľa okruhu vplyvu:
i. štátna politická elita zz. súhrn osobností, ktoré zastávajú rozhodnutia postavy v štátnom mechanizme ( volení alebo menovaní ) aaa. vnútorne sa člení podľa rozsahu na: kvalitatívnu – o čom môže politik rozhodovať; kvantitatívnu – na akom teritóriu platia jeho rozhodnutia bbb. podľa miery individuálnej zvrchovanosti v rozhodovaní: ( individuálny politický post – prezident, starosta; postavy kolektívneho rozhodovania – členstvo v parlamente ) ccc. časť straníckej politickej elity vzniká ako výsledok volieb, iná je takzvaná štátna byrokracia ( vyšší štátni úradníci )
b.) stranícka politická elita ddd. spoločné so štátnou politickou elitou majú rozdelenie podľa miery individuálnej zvrchovanosti v rozhodovaní eee. podstatný rozdiel v individualizácii politických rozhodnutí medzi štátnou a straníckou politickou elitou je v postavení osobností fff. 2 funkcie : jedna dovnútra strany a druhá navonok ggg. vnútorná elita – formuje stranu, udržuje ju pri živote hhh. druhá časť tvorí politiku s ktorou sa strana uchádza o dôveru voličov ( cieľom je preniknúť do štátnej politiky, čiže vyhrať voľby a obsadiť štátne posty )
štátne a stranícke elity majú rovnaký sociálny pôvod ( predovšetkým zo stredných vrstiev: právnici, lekári, ...) a rovnaké politické postavenie ( elita sa mení v závislosti od volebných výsledkov )
iii. politický vodca je tvorcom politickej myšlienky priateľnej pre väčšiu časť populácie jjj. vodcovské politické strany: hlava štátu alebo štátna funkcia, pozícia vodcu v politickej strany
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aký je význam politických strán?
Politické strany realizujú zastupiteľský princíp, stabilizujú politickú moc a umožňujú pluralitu záujmov v spoločnosti.
Ako sa delia politické strany?
Politické strany sa delia podľa spôsobu výberu členov (masové a výberové), politickej orientácie (konzervatívne, národné, sociálne, liberálne) a politického vplyvu (parlamentné a neparlamentné).
Čo je politická elita?
Politická elita je súhrn osobností, ktoré majú vplyv na politický život, delí sa na štátnu a stranícku elitu a jej zloženie sa mení v závislosti od volebných výsledkov.