Vodstvo súše

geografia/vodstvo-suse/" class="wiki-link" title="Viac o: vodstvo súše">Vodstvo súše Vodstvo súše tvorí voda, ktorá prichádza na súš vo forme zrážok a je obsiahnutá v povrchových tokoch, jazerách, umelých nádržiach, mociaroch, ladovcoch, snehu a pod zemským povrchom. Najdôležitejšie sú rieky. Zaistujú odtok vody zo súše do oceánov a tvoria základnú súcast obehu vody na Zemi(79% súše odtokové oblasti, 21% súše pripadá na bezodtokové oblasti) Základné pojmy hydrografie riek: riecna siet, pramen, hlavný tok a jeho prítoky, ústie, dlžka, spád a sklon rieky, hustota( pomer celkovej dlžky tokov v povodí a plochy povodia) a tvary riecnej siete(stromovitý, vejárovitý, perovitý, asymetrický), povodie(územie, z ktorého hlavný tok s prítokmi odvádza povrchovú i podzemnú vodu), rozvodie(hranica medzi povodiami), úmorie( územie, z ktorého tok odvádza vodu do príslušného mora).

Hydrologické prvky riek:

Vodný stav (výška vodnej hladiny toku nad nulou merného zariadenia - vodomernej laty), prietok (množstvo vody, ktoré pretecie urcitým profilom rieky za sekundu, udáva sa v m3.s-1), špecifický odtok (množstvo vody, ktoré odtecie z km2 povodia za sekundu), koeficient odtoku (vztah medzí odtokom a zrážkami v povodí za dlhšie casové obdobie). Režim odtoku riek vyjadruje casové a priestorové zmeny zásob vody v povodí. Zmeny sa prejavujú kolísaním vodných stavov v korytách riek, rozdielmi v prietokoch, v množstve splavenín, v teplote a v chemickom zložení vody. Na režim odtoku vplýva podnebie, geologické podložie, reliéf, pôda a vegetácia. Režim odtoku patrí k najvýznamnejším kritériám pri klasifikácii riek na rôzne typy. Rieky sa delia podla režimu odtoku alebo zdroja zásobovania (dážd, sneh, ladovec, podzemná voda), podla povodia, dlžky, prietoku a pod. V jednotlivých podnebných pásmach majú vodné toky rozdielny vodný režim;

• 1. rovníkový režim odtoku - vyrovnaný stav s dvoma málo výraznými maximami -

Kongo, Amazon;

• 2. monzúnový režim odtoku - vysoký prietok je v letných mesiacoch v období

monzúnových daždov - Mekong;

• 3. snehovo-daždový režim sibírskych a kanadských riek - hlavným zdrojom vody je

topiaci sa sneh - Ob;

• 4. daždovo-oceánsky režim západoeurópskych riek - najväcšie stavy sú koncom zimy -

Temža;

• 5. vysokohorský snehovo-daždový režim - maximálny prietok má v apríli a v máji,

minimum v zime - Dunaj;

• 6. snehový režim nížinných riek východnej Európy - odtok stúpa od apríla do mája pri

topení snehu, potom prudko klesá, v lete vela vody stráca výparom a spotrebou vegetácie - Volga; 7. ladovcový režim - maximum odtoku je v letných mesiacoch pri topení sa snehu – Rhône. Na riekach Slovenska sa výrazne prejavuje výšková zonálnost, rozlišujeme tri základné

typy riek:

• 1. vysokohorský typ - najvyššie mesacné prietoky sú v máji až júli, najnižšie v januári

alebo vo februári - Belá v Tatrách;

• 2. stredohorský typ - najvyššie prietoky v apríli, najnižšie v zime - Hron;
• 3. vrchovinno-nížinný typ - najvyššie prietoky v marci, najnižšie v septembri - Nitra.

Jazerá sú prirodzené vodné nádrže, ktoré sa vyskytujú v zníženinách zemského povrchu. Panvy, v ktorých zatopením vznikli jazerá, môžu byt rôzneho pôvodu: tektonické (vznikli poklesom zemskej kôry pozdlž zlomov - Bajkalské jazero, Tanganika, Mrtve more), ladovcové (tatranské plesá, Ladožské jazero), vulkanické (v kráteroch vyhasnutých sopiek alebo prehradením doliny stuhnutou lávou - Ukerevve, Titicaca), zmiešané. Jazerá sú velkou zásobárnou povrchovej vody, prevažná cast sladkovodných jazier je sústredená v troch oblastiach: v Severnej Amerike 25 % celosvetových zásob, Velké kanadské jazerá, východoafrické jazerá 22 %, najhlbšie jazero Bajkal 18 %. V suchých tropických a subtropických oblastiach, kde prevláda vyparovanie nad zrážkami, sa nachádzajú slané jazerá. V priebehu roka menia svoju rozlohu, vplyvom vyparovania strácajú množstvo vody a niekedy sa pokrývajú solnou kôrou. Najväcšie je Kaspické jazero, najslanšie Mrtve more (245 % o.). Umelé vodné nádrže obsahujú pätkrát viac vody ako korytá všetkých svetových riek. Sú ochranou pred povodnami, majú význam pri zásobovaní vodou, pri výrobe elektrickej energie, v doprave, pri zavlažovaní, v chove rýb, využívajú sa na turistiku a rekreáciu. Najrozsiahlejšia je na rieke Volte v Afrike (8 500 km), Kujbyševská na Volge, Bratská na Angare, Násirova na Níle; naj objemnejšia Owen Falls na Viktóriinom Níle, Bratská na Angare, Kariba na Zambezi. Prevažná cast sladkej vody na pevninách je sústredená v ladovcoch (asi 1,7 % zo zásob hydrosféry). Súcasná plocha ladovcov na Zemi je viac ako 16,2 mil. km2. Najväcšie sú pevninské ladovce (Antarktída a Grónsko). Ladovce vznikajú premenou zo snehu, majú zrnitú štruktúru a sú pohyblivé. Vznikajú nad úrovnou snehovej ciary, kde prevláda hromadenie snehu nad topením, menšie horské ladovce sa vyskytujú nad snežnou ciarou vo vysokých pohoriach. Nadmorská výška snehovej ciary klesá od trópov k pólom (Kilimandžáro - 5 200 m, v Alpách od 2 500 m, na Zemi Františka Jozefa - 50 m nad morom). Podpovrchová voda Voda, ktorá sa vyskytuje pod zemským povrchom vo všetkých formách a skupenstvách je podpovrchová voda. Rozdeluje sa na pôdnu vodu (nachádza sa v pôde a nevytvára súvislú hladinu) a podzemnú vodu, ktorá vypína póry, pukliny a dutiny. Podzemné vody vznikajú infiltráciou — vsakovaním povrchových vôd (zrážky, vodné toky, nádrže...) cez priepustné horniny. Hromadením a zadržaním podzemnej vody nad nepriepustným podložím sa vytvára akumulacná oblast podzemnej vody. Hladina podzemnej vody je úroven, po ktorú sú póry a pukliny vyplnené súvislé vodou. Tá môže byt odvodnovaná vo výverovej oblasti formou pramenov alebo podpovrchovým odtokom do vodných tokov. Podzemné vody, ktoré obsahujú urcité množstvo rozpustených minerálnych látok a plynov, sú minerálne vody. Ich výskyt, fyzikálne a chemické vlastnosti súvisia s geologickou stavbou a tektonikou územia. Podzemné vody sú významný zdroj zásobovania pitnou vodou. Minerálne a termálne vody sa využívajú na liecebné i rekreacné úcely, ako stolové vody, ako zdroj surovín.