Velký cínsky múr

geografia/velky-cinsky-mur/" class="wiki-link" title="Viac o: velký cínsky múr">Velký cínsky múr Velký cínsky múr (Wan–li Cchang–cchen = Múr dlhý 10 000 li / 1 li = 576 m) — predstavuje obranný systém pôv. pred kmenmi Siung–nu (podmanenými Cínanmi až v rokoch 128–38 pred n. l.), neskôr pred nájazdmi Hunov, Tobov, Mongolov a Mandžuov. Tiahne sa hrebenmi pohorí Jan Šan a Jin Šan pripomínajúc chrbát draka, kt. vidiet ako jedinú stavbu až z kozmu; cez provincie Liaoming, Hebei, Shanxi, Shaanxi a Gansi a 2 autonómne oblasti — Ningia Huizu Zizhiqu a Vnútorné Mongolsko (Nei Mongol Zizhiqu). Prvé múry postavili už v 7. stor. pred n. l. v štáte Cou (Zhou, 770—481 pred n. l.) v období, ked ešte na území Cíny bolo viac menších štátov. Celková dlžka múrov — obranných valov Cou dosiahla cca 500—600 km. Tento príklad nasledovali dalšie štáty — Wei, Chcao, Chan, Cchin, Cchi, Cun–Šan. Postupne na báze zemných valov vybudovali do r. 214 pred n. l. až 700 km múrov. Severný dlhý múr Jenov postavili okolo r. 290 pred n. l., Severný dlhý múr Caou okolo r. 300 pred n. l. Okrem týchto opevnení postavili v poludníkovom smere okolo r. 353 Dlhý múr Wejov, kt. nadviazal na múr lemujúci púšt Ordos od Wuyuanu po Tin–ccheng. Napriek týmto opatreniam Siung–nuovia vpadli v r. 315 pred n. l. až na územie štátu Cchin a v r. 201 pred n. l. do štátu Cung–Šan. Tieto udalosti viedli k tomu, že zjednotitel Cíny — prvý cisár Cchin Š’chuang–ti Ceng, zacal od r. 221 pred n. l. systematicky spájat obranné valy a budovat Velký múr so strážnymi vežami od zálivu Liaodong na vých. až po pevnost Tun–chuang za Gansuským koridorom, kt. sa cisárske vojská zmocnili v r. 117—115 pred n. l. Na východe Velký múr dnes koncí baštou postavenou v mori v meste Shanghaiguan. Opevnenia vzrástli, ked v r. 280 dynastia Jin (Tin, 265—420) opät zjednotila Cínu a najmä po r. 589, ked Sui/Suej Wen (Jang Tien) zjednotil Cínu. Velké múry však neodolali nájazdom Tobov (386—397, 507) a ani Mongolov, kt. si v rokoch 1211—1234 podmanili ríšu Tin a v roku 1279 na cele s Kublajchánom vyvrátili ríšu Song. Pocas Velkého chanátu sa Velký múr zacal rozpadat. Zreštaurovanie a spevnenie Velkého múru (obloženie kamennými kvádrami do dnešnej podoby) sa zacalo po ukoncení nadvlády Mongolov a nástupe dunastie Ming (1368—1644). V 15. stor. už Velký múr dosiahol dlžku 2200 km, pricom jeho základy boli spravidla 7 m širové a steny spolu s cimburím 9 m vysoké. Na hornej casti múru viedla 3—5 m široká cesta, kt. mala aj hospodársky význam. Na výstavbu použili hlinu, opracované i neopracované kamene a tehly. Nad múrom cnelo asi 60 000 (dnes 20 000) hranolových veží vysokých 11—12 m. 14 strategických brán dosahovalo výšku dvoch poschodí, pricom na ne umiestnili delá. Ríša dynastie Ming sa rozpadla, ked jej generál Wu Sangui vpustil cez bránu Shanghaiguan do Cíny Mandžuov. Brány vybudovali najmä pri mestách a karavánových cestách. Na niekt. castiach múrov sa zachovali basreliéfy. Velkých múrov bolo v Cíne najmenej 7. Ich zbytky sú v 16 provinciách. Múry spolu dosahovali dlžku až 62 000 km, pricom Vonkajší cínsky múr s dlžkou 7315 km prekonal všetky ostatné. Súvislá línia múru dosahovala 2700 km. Celý múr s výbežkami a paralelnými valmi podla meraní v rokoch 1979—85 dosahuje 9980 km. Severne od Beijingu (Pekingu) sa múr clení na dva múry, kt. sa spájajú až blízko Žltej rieky. Potom pretína dvakrát rieku a pokracuje dalej na západ až k mestu Yumen, pricom severne od mesta Lanzhou ho na urcitom úseku nahrádza Žltá rieka. Další úsek až k západnej hranici provincie Gansu, k uvedenému priesmyku, sa nezachoval. Bol starší a pochádzal z cias vlády dynastie Han (Chan/Can 206 pred n. l.–220 n. l.). Pôvodný múr z cias dynastie Cchin (Qin) sa tiahol od hraníc s Kóreou k Žltej rieke a odtial na juh a juhozápad k mestu Lanzhou až po Gansuský koridor. Podla výpoctov sa uvádza, že na výstavbu sa použilo 180 miliónov m3 kamena a odpracovalo 700 mil. hodín, pri kt. sa umorilo k smrti vyše 1 mil. ludí. Múr neslúžil len obranným úcelom, ale aj ako dopravná tepna a v piescitých oblastiach ako vetrolam. Dnes je Velký múr, kt. v 17. stor. stratil svoju obrannú funkciu sprístupnený verejnosti 70 km severozápadne od Beijingu (Pekingu) v Badalingu, dalej 90 km severovýchodne od Beijingu v Mutianyu a 110 km od Beijingu v Simatai (cca 3000 m s 35 vežami); okrem toho na východe v meste Shanhaiguan a na západnom konci v provincii Gansu.