Thajsko Thajsko (pôvodne Siam – premenované 24.6.1939) Thajské královstvo (Muang Thai – krajina slobodných) Rozloha: 514 000 km2 Pocet obyv.: 64 265 276 Hustota zaludnenia: 125,02 obyv./km2 Štátne zriadenie: konštitucná dedicná monarchia Administratívne delenie: 76 provincií Nezávislost: r.1238 – pricom Thajsko nikdy nebolo kolonizované, v r.1997 prijatá nová ústava Predstavitelia: král Ráma IX. PHUMIPHON ADUNYADET (since 9 June 1946) – v zhode s Thajskou ústavou má len reprezentatívnu funkciu, je hlavou thajských budhistov a za jeho vlády sa vystriedalo niekolko vojenských režimov. Predseda vlády: THAKSIN CHINNAWAT (since 9 February 2001) Parlament: dvojkomorový (Poslanecká snemovna – 500 miest a Senát – 200 miest) – má 4.roc.volebné obdobie Politické strany: Thajci milujú Thajcov (TRT) - 248 clenov Demokratická strana (DP) - 128 clenov Thajská ludová strana(TNP) - 41 clenov Nová strana túžby (NAP) - 36 clenov Národná strana rozvoja (NDP) - 29 clenov + 18 iní Hlavné mesto: Bangkok (Krung Thep), 5 647 800 obyv. Úradný jazyk: thajcina Mena: baht (1 baht = 100 satangov) Štátny sviatok: 5. dec. (gramatika-sloh/najlepsie-narodeniny/" class="wiki-link" title="Viac o: narodeniny">Narodeniny krála) Rasové a národnostné zloženie: thajské národnosti – Siam, Shan, Lao (80 %), Cínania (12 %), Malajci (4 %), Khmérovia (3 %), iné (1 %) Náboženstvo: budhizmus (94,8 %), islam (4 %), krestanské (0,6 %), iné (0,6 %) Urbanizácia: 21 % Priemerná dlžka života: 69 rokov Dojcenská úmrtnost: 38 ‰ Analfabeti: 6,2 % Nezamestnanost: 5 % HDP: 2740 USD/obyv. Susediace štáty: Burma (Mjanmar) 1 800 km, Laos 1 754 km, Cambodia 803 km, Malaysia 506 km Thajcania odvodzujú svoj pôvod od ludu, ktorý sa tu pristahoval v rozmedzí rokov 200-1100 n.l. z oblasti južnej Cíny. V polovici 14.stor.bolo založené Thajské královstvo a v tomto období Thajsko vedie mnohé vojny so svojimi susedmi, Barmou, Malajziou a Kambodžou – avšak nikdy nebolo kolonizované. V r. 1782 bolo založené hlavné mesto – Bangkok. Dna 27.6.1932 úspešne prebehlo povstanie proti vláde a došlo k vyhláseniu konštitucnej monarchie. Thajsko sa stalo clenom OSN ako 55.štát v poradí 15.12.1946 a v septembri 1954 sa stalo zakladajúcim clenom paktu SEATO. Pocas vietnamskej vojny od r.1969 bolo Thajsko základnou agresie USA proti Vietnamu a v novodobých dejinách sa striedali obdobia vojenských vlád a nepokojov. Povrch: Nachádza sa na polostrove Zadná India na brehu Thajského zálivu. Juh krajiny znacne zasahuje na Malajský polostrov. Stred Thajska vyplna nížina v povodí rieky Menam (Chao Phraya), ktorej vlahu prinášajú letné monzúny. Na východe sa rozprestiera riekou Mekong ohranicená Khoratská plošina. Porastená je riedkymi lesmi a pasienkami. Na severe a severozápade sa tiahnu pohoria v severo-južnom smere (Ping). Uzatvárajú menšie panvy a kotliny. Najvyšším vrchom je Doi Inthanon (2595 m n. m.).
Podnebie:
Thajsko má tropické monzúnové podnebie. Od mája do septembra prináša JZ monzún od Indického oceánu teplý, vlhký vzduch s výdatnými zrážkami. Od októbra do februára sa mení na SV monzún, ktorý prináša zo S suchý, studený vietor. Priemerná teplota je 28° C, zrážky sa pohybujú od 1525 mm rocne na S až na 2540 mm na Malajskom polostrove. Vnútrozemie (Khoratská plošina) má okolo 1270 mm zrážok rocne. Vodstvo Najvýznamnejšie rieky: Mekong – najvýznamnejšia rieka celého regiónu. Tvorí prirodzenú hranicu medzi Thajskom a Laosom. Jej dlžka je 4184 km. Chao Phraya – najdôležitejšia rieka Thajska, pramení v severných castiach územia krajiny. Má dlžku 225 km a vlieva sa na juhu do Thajského zálivu. Preteká hlavným mestom Bangkokom a je významnou dopravou a komunikacnou tepnou. ekonomika/podnikova-hospodarstvo/" class="wiki-link" title="Viac o: hospodárstvo">Hospodárstvo Má znacné nerastné bohatstvo (cín, zinok, med, mangán, drahé kamene), ale energetické suroviny musí dovážat. Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú výroba modernej elektroniky, potravinársky a textilný priemysel. Zamestnávajú lacnú pracovnú silu. Najvýznamnejšími polnohospodárskymi plodinami sú ryža, maniok, kukurica a prevažne na export urcená juta, bavlník, kaucuk, cukrová trstina, ovocie, sezam. V hornatých castiach krajiny cast obyvatelstva žije z nelegálneho pestovania maku, výroby ópia a obchodu s drogami. Chov zvierat (byvoly, hydina, hovädzí dobytok) nie je významný. Pre rozsiahle nicenie lesov sa znížil vývoz dreva. Rybolov je dôležitý (spracovanie rakov). geografia/cestovny-ruch-11437/" class="wiki-link" title="Viac o: cestovný ruch">Cestovný ruch je význacným zdrojom príjmom pre krajinu. Velmi atraktívne sú kultúrnohistorické pamiatky, zaujímavosti prírody a zábavné strediská.