Tanzánia

geografia/tanzania/" class="wiki-link" title="Viac o: tanzánia">Tanzánia Medzi najstarších priamych predchodcov súcasného clovka patrí tzv. Homo habilis, ciže clovek zrucný. Clovek zrucný sa pohyboval vzpriamene a ruky používal na výrobu nástrojov. Prvé pozostatky sa našli v Tanzánii.Etiópia cca 3,4 mil. rokovClovek sa významne líši od ostatných živocíchov vzpriamenou chôdzou. Vdaka vzpriamenej chôdzi sa im uvolnili ruky na iné druhy cinnosti a tak získali možnost dalej sa úspešne vyvíjat.Jáva 300 000 – 100 000 rokov pred n.l.Kolísku ludstva – Afriku – opustili pred najmenej 2 mil. rokov. Pri svojom postupe po ázijskom svetadiele sa clovek zpriamený dostal až do Indonézie, co dokazujú náleziská na ostrove Jáva.republika/" class="wiki-link" title="Viac o: juhoafrická republika">Juhoafrická republika 100 000 – 90 000 r.pred n.l. Podla výsledkov DNA sa clovek dnešného typu vyvinul v Afrike. V južnej Afrike sa objavil pred cca 100 000 rokmi – v období oznacovanom ako stredná kamenná doba. Predtavitelia tohto typu vyrábali úcinné nástroje a zbrane z kamenných odštepov, ktoré poskytovali ostré hrany a hroty. Lovci žili v jaskyniach pri ústí rieky. Živili sa morskými kôrovcami , mušlami a lovili aj tulene. Sú to teda prvé doklady o získaní potravy z mora. Ludia od ústia rieky lovili aj suchozemské zvieratá – antilopy.Agresívnejším zvieratám sa vyhýbali /divé prasa/. Sušili a údili si mäso do zásoby.Irak 60 000 r.pred n.l.Neandertálci žili pred 230 000 – 29 000 rokmi na území od Gibraltáru po Uzbekistan. Boli to prví ludia s náboženskými predstavami, ktorí pochovávali svojich zosnulých. Ludia verili v posmrtný život.Rusko 24 000 r. pred n.l.Pochovávanie sa zdokonalilo a do hrobov sa zacali dávat milodary. Naznacuje to, že ludia už mali urcité predstavy a posmrtnom živote. Hroby v blízkosti Moskvy sú datované približne na 20 000 rokov. V jednom znich bol pochovaný starší muž s náramkami a dalšími ozdobami zo slonoviny.Južná Austrália 18 000 r.pred n.l.Lovci používali na výrobu nástrojov a zbraní pazúrik. Tento druh kamena sa vyskytuje vo vápencoch. Baníci pred 20 000 rokmi vydlabávali mäkký vápenec prstami z jaskyne hlbokej 60 m a baníci museli pracovat v úpnej tme. Pazúrik je pomerne zriedkavý a dali sa z neho vytesat ostré nástroje potrebné na získavanie mäsa.Rakúsko 20 000 r. pred n.l.Ludia netrávili cas len zabezpecovaním živobitia, ale zacali sa venovat aj umeniu. Malovali na steny jaskýn a zhotovovali jednoduché plastiky. Mnohé z nich predstavovali ženy.Ukrajina 15 000 r pred n.l.V tomto období bolo dreva málo a preto sa lovci naucili zhotovovat veci z kostí a parohoviny. Na prežitie boli dôležité aj prístrešky, ktoré sa stavali z mamuta srsnatého /z kostí/.Chile 13 000 r. pred n.l.Drevené stavby na juhu Chile v tvare pravouhlých chát vystužovali drevené trámy.Španielsko 12 000 r. pred n.l.Malby v španielskej jaskyni zobrazujú zvieratá takmer v životnej velkosti – bizóny, kone diviaky a jelene. Verili že ak namalujú svoje obete tak im to prinesie štastie.Alžír 8 500 r. pred n.l.O tom ako sa žilo sa Sahare, nám poskytujú skalné malby v jaskyniach. Znázornuju slony, nosorožce, hrochy a iné. Z malieb možno usudzovat, že lovci zacali s krotením.Turecko 7 000 r.pred n.l.V Južnom Turecku založili sídlisko kde žilo asi 5 000 ludí. Domy zo surových tehál boli stesnané vedla seba a navonok neviedli nijaké dvere. Do domov sa vchádzalo a vychádzalo cez otvory v strechách. Obyvatelia boli rolníci a dokonale si vedeli zorganizovat život, takže sídlisko prosperovalo. Obyvatelia uctievali Matku zem, ktorú casto zobrazovali na nástenných malbách v podobe leoparda.Srbsko 6 000 r.pred n.l.Ked sa pred cca 12 000 r. topili ladovce, zdvihla sa morská hladina a more zaplavilo nízko položené oblasti. Niektoré zvieratá napr. mamut srstnatý a sob , ustúpili na chladnejší sever. Európski lovci si museli nájst novú korist - jelene, divé svine, rožný statok.Austrália 4 000 – 2 000 r. pred n.l.Potomkovia ludí sa živili lovom a zberom potravy, co im umožnovalo úspešne prežívat v nehostinnej krajine a surovom podnebí austrálskeho svetadiela.Na pohrebisku sa našlo 12 hrobov. Zosnulí boli pochovaní vystretí a každý ma pri sebe ozdoby z kostí alebo mušliciek.

VÝVOJ CLOVEKA

Antropológia - veda o pôvode a vývoji cloveka antropogenéza (anthropos - clovek, genesis - pôvod, vznik) = proces vzniku, utvárania a vývinu cloveka ako biologickej a spolocenskej bytosti - trvala niekolko miliónov rokov - zahrna obdobie vývinu cloveka až k dnešnému typu - antropoidné opice (ludoopy) a clovek sa vyvinuli zo spolocných predkov - na konci tretohôr (pred 14-imi miliónmi rokov) sa vývojová vetva rozštiepila na vetvu smerujúcu k cloveku (najstarší prapredok cloveka je Proconsul africanus) a na vetvu smerujúcu k terajším ludoopom (gorila, orangutan, šimpanz) hominizácia (poludštenie) - proces postupného poludštenia podla evolucionistickej teórie - zacala vo štvrtohorách (asi 14 miliónov rokov p. n. l.) a trvala vyše 2 miliónov rokov - podiel biologických, prírodných, sociálnych a kultúrnych faktorov - základné javy: o vzpriamenie postavy a chôdza po zadných koncatinách o vývoj ruky ako orgánu práce - postavenie palca proti prstom o ústup zvieracieho vzhladu (miznutie nadocnicových oblúkov, vytváranie cela a vysunutej brady) o zväcšovanie mozgu, a tým aj klenutie lebky, skvalitnenie mozgu o vznik reci - nástroja ludskej komunikácie sapientácia - rozvoj mozgu, myslenia a psychiky. Spolocenský spôsob životaantropológia - veda o pôvode a vývoji cloveka antropogenéza (anthropos - clovek, genesis - pôvod, vznik) = proces vzniku, utvárania a vývinu cloveka ako biologickej a spolocenskej bytosti - trvala niekolko miliónov rokov

• zahrna obdobie vývinu cloveka až k dnešnému typu - antropoidné opice (ludoopy) a

clovek sa vyvinuli zo spolocných predkov - na konci tretohôr (pred 14-imi miliónmi rokov) sa vývojová vetva rozštiepila na vetvu smerujúcu k cloveku (najstarší prapredok cloveka je Proconsul africanus) a na vetvu smerujúcu k terajším ludoopom (gorila, orangutan, šimpanz) hominizácia (poludštenie) - proces postupného poludštenia podla evolucionistickej teórie - zacala vo štvrtohorách (asi 14 miliónov rokov p. n. l.) a trvala vyše 2 miliónov rokov - podiel biologických, prírodných, sociálnych a kultúrnych faktorov - základné javy: o vzpriamenie postavy a chôdza po zadných koncatinách o vývoj ruky ako orgánu práce - postavenie palca proti prstom o ústup zvieracieho vzhladu (miznutie nadocnicových oblúkov, vytváranie cela a vysunutej brady) o zväcšovanie mozgu, a tým aj klenutie lebky, skvalitnenie mozgu o vznik reci - nástroja ludskej komunikácie sapientácia - rozvoj mozgu, myslenia a psychiky, spolocenský spôsob životav vývoj najbližších predchodcov cloveka: a). Ramapithecus (10 mil. rokov p. n. l.) o 100 - 110 cm vysoký ludoop o pohyb scasti po dvoch o klátivá chôdza, život v malej tlupe o vegetarián (semená a plody) o príležitostné používanie nástrojov o náleziská: India, východná Afrika, Cína, Európa Australopithecus africanus (australis - južný, pithecos - opica) (asi 5 mil. rokov p. n. l.) o clovek južný o zaciatok štvrtohôr o 120 - 125 cm vysoký, 35 - 45 kg o takmer vzpriamený o pohyb po dvoch o schopnost používat jednoduché nástroje (vetvu, kamen, kosti), snád i jednoduchá výroba nástrojov o chrup a stavba kostí pripomína cloveka, ale mozog nedosahoval ani polovicu váhy ludského (patril už do vývojovej vetvy cloveka) o na rozdiel od primátov vegetariánov už konzumoval mäso o náleziská: V a J Afrika (Homo africanus) (okolo roku 1924) b) Homo habilis (asi 3 mil. - 2 mil. rokov p. n.) o clovek zrucný, obratný, schopný o najstaršia forma rodu Homo o 120 - 125 cm, 40 kg o dokonale vzpriamený o nápadne väcšia kapacita mozgu o zdokonalenie stavby ruky, vyklenuté chodidlo o vedomé používanie a zhotovovanie nástrojov ustálených foriem (jednoduché nástroje - hrabanie v zemi, lov a spracovanie

koristi) o artikulované zvuky o náleziská:

Afrika - Olduvajská roklina v Tanzánií (L. S. B. Leakey) (ostatné náleziská vo V a J Afrike: Hadar, jazero Turkana, jazero Eyasi, Makapansgat, Transvaal, Taung), ostrov Jáva c) Homo erectus (asi 2 mil. - 250 tis. rokov p. n. l.) o clovek vzpriamený · úplne vzpriamená postava, ale mnohé anatomické znaky ludoopov o žil v rôznych formách: opoclovek (Pithecanthropus), heidelberský clovek o 160 - 165 cm o väcší obsah mozgovne o výroba hrubo opracovaných kamenných nástrojov (sekáce, pästný klin - univerzálny kamenný nástroj na sekanie, rezanie, bodanie) o používal ohen o žil v tlupe => lov velkej zvery (slony, nosorožce, kone) o býval v jaskyniach a v prístreškoch postavených na otvorených sídliskách o náleziská: V Afrika, Sumatra, Jáva (Homo erectus modjokertensis), Ázia - Cína (Homo erectus pekinensis alebo sinanthropus), Európa - Nemecko (Homo erectus heidelbergensis). Madarsko (Homo erectus paleohungaricus) … d) Homo sapiens (250 tis. - 70 tis. rokmi p. n. l.) o clovek rozumný, múdry · v rôznych castiach sveta a v rôznych typoch · mnohé znaky už príbuzné s dnešnými znakmi cloveka o praclovek o vysoká mozgovna, vyklenutejšie celo, ešte nadocnicové oblúky, zaokrúhlená tylová cast lebky o vysoká pracovná schopnost - nástroje z pazúrov alebo kremena; škrabadlá, vrtáky, hroty, rydlá (pokrocilejšia technika opracovania kamena) prvá dialková zbran drevený oštep (dokonalejšia forma lovu) o dokonalejšia technika rozkladania ohna o rýchlejší duševný vývin o v európskych podmienkach je najznámejší v mladšej forme - Homo sapiens neanderthalensis (podla náleziska Neanderthal pri Dusseldorfe) (70 tis. - 40. tis. p. n. l.) - ako prvý pochovával svojich mrtvych, mal schopnost mysliet; náleziská: Z Európa, J a V Afrika, Z pobrežie Ázie o náleziská: Nemecko - Steinheim (Homo sapiens steinheimensis), mladší typ v e) Homo sapiens sapiens (asi 40 tis. rokov p. n. Neanderthale pri Dusseldorfe (Homo sapiens neanderthalensis), J Francúzsko, Afrika, Ázia, Blízky Východ (Homo sapiens palaenstinensis), Slovensko - Gánovce pri Poprade (odliatok mozgu, najvýznamnejší nález na našom území), Šala (celová kost ženy). Bojnice, Morava - jaskyna Šipka pri Štramberku, jaskyna Kulna v Moravskom krase. e) Homo sapiens sapiens (asi 40 tis. rokov p. n.)o clovek súcasný, „hotový", mal už v podstate všetky znaky dnešného cloveka o vysoký, urastený (170 - 180 cm) o mohutná atletická postava, široký hrudník, dlhá a velká lebka, vyklenuté celo, široká tvár, brada vysunutá dopredu o rozvinutá rozumová schopnost o pomerne súvislá artikulovaná rec o zdatný lovec (oštepy s kamennými hrotmi, kyjak, dýka) - „lovci mamutov", pästné kliny o ludský dômysel o pociatky prvotného umenia (kresby, sošky) o obsadil už takmer všetky svetadiely (vývojovo najpokrocilejšou oblastou je širšia oblast okolo Stredozemného mora) o náleziská: Francúzsko - Crô Magnon (Homo sapiens Crô-Magnon), Cechy - Jenerálka (Praha), Morava - Vestonice, Mikulov, Pavlov, Macocha, Predmostí u Prerova, Slovensko - jaskyna Barca pri Košiciach, Moravany, Plavecký gramatika-sloh/mikulas/" class="wiki-link" title="Viac o: mikuláš">Mikuláš.