Rusko Rusko
RUSKÁ FEDERÁCIA
Rossijskaja Federacija ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika ROZLOHA: 17 075 400 km2 POCET OBYVATELOV: 149 003 000 (1999) / 149 mil. HUSTOTA ZALUDNENIA: 9 obyv./km2 Dlžka hraníc : 58 600 km Administratívne usporiadanie: 21 autonómnych republík, 11 ekomických regiónov, 1 autonómna oblast, 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 49 oblastí, 2 mestá s právomocami oblastí (Moskva, Petrohrad) HLAVNÉ MESTO: Moskva, 8 718 000 obyv., s aglomeráciami 12 410 000 obyv. Iné
mesta :
Petrohrad 4 458 000 obyv., Novosibirsk 1 443 000 obyv. Nižnyj Novgorod 1 446 000 obyv. Jekaterinburg 1 330 000 obyv., Najvýznamnejšie rieky: Ob, Irtyš, Jenisej, Lena, Amur, Ural, Volga , Don, Kame, Dneper ÚRADNÝ JAZYK: ruština MENA: ruský rubel (1 rubel = 100 kopejok) Najvyšší bod: Elbrus, 5642 m ŠTÁTNY SVIATOK: 12. jún (Den nezávislosti) RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Rusi (82 %), Tatári (4 %), Ukrajinci (3%), Cuvaši (1 %), Baškirci (1 %), iné (9 %) NÁBOŽENSTVO: pravoslávne (55 %), islam (18 %), židovské (5 %), katolícke (7 %), iné (5 %) URBANIZÁCIA: 76 % PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: muži 64 rokov, ženy 74 rokov DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 25 ‰ ANALFABETI: 2 % NEZAMESTNANOST: 9,5 % Celková dlžka ciest : 912 000 km európske trasy E8, E12, E16 Celková dlžka želežníc : 102 000 km Podiel na tvorbe HDP: polnohospodárstvo 7 %, priemysel 39 %, služby 54 % Susedné štaty : Cina, Mongolsko, geografia/kazachstan/" class="wiki-link" title="Viac o: kazachstan">Kazachstan, Bielorusko, Lotyšsko, Ukrajina,Fínsko, Estónsko, Gruzínsko, Azerbajdžan . Povrch územia je väcšinou nížinatý s nízkymi pahorkatinami, horské oblasti – Krymské hory, Kaukaz a horské pásma pozdlž južných hraníc. Podnebie na severe ruska je studené, teploty dosahuju až – 50 st. C,sever ruska sa vyznacuje trvalo zmrznutou pôdou a zakrpatenou, nízkou vegetáciou. Na južnejších zemepisných šírkach okolo Cierneho mora a na západe, kam preniká vplyv prímorskeho atlantického podnebia je teplota miernejšia ako na severe ruska. Hlavna ekonomika/hospodarska-politika1/" class="wiki-link" title="Viac o: hospodárska">hospodárska sila je sustredená na západ od Uralu, v srdci starého ruska. Velká cast nesmierneho bohatsva Ruska vo forme nerastov a fosilných palív sa nachádza na Sibíry Na východ od Uralu, ale ich využitie stažuje nelahký prístup a financne nárocna doprava . Cestná doprava : prepravuje viac ako 80 % nákladu a osôb. Nárast ciest, ale ich rozsah je malý a nízka kvalita ciest. Železnicná doprava : sa rozpriestiera po celom území ruskej rep., nákladná doprava preváža nerastné suroviný a obilie. Osobná železnicná doprava je v rusku najrozsiahlejšia na svete. Najdlhšia trat tzv. Sibírska magistrála Moskva – Rjazan – Omsk – Novosibirsk – Vladivostok dosahuje až 10 000 km . Riecna doprava : rozsiahla vnútroštátna doprava po riekach Volga, Kama, Don, Dneper- prevoz nerastných surovín. ( drevo, uhlie, stavebniny, ropa, obilie, ryby ) Námorná doprava : lacná preprava surovín (ropa, ruda, uhlie, drevo, staveb.) s velkou hmotnostou na lodiach po všetkých oceánoch. Prístavy : Novosibirsk, Petrohrad, Kalingrad, Vladivostok, Nachodka, Murmansk v Barentsovom mori. Letecká doprava : je rozsiahla, má velky význam pre vnútroštátnu prepravu. Letiská : Moska – 3 let., Petrohrad, Novosibirsk, Sverdlovsk, Irkutsk, Krasnojarsk, Chabarovsk, Magadan, Kalingrad. Najdlhšia vnútroštátna trasa Moskva – Vladivostok je 7500 Km. Najrozlahlejšia krajina na Zemi je 1,5-krát väcšia ako Európa. Leží na svetadieloch Európa a Ázia. Európsku cast zaberá Východoeurópska nížina rozclenená pahorkatinami. Na juhu ju ohranicuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie Ural oddeluje od Západosibírskej nížiny. Medzi Jenisejom a Lenou sa dvíha riecnymi dolinami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa od juhu pripájajú pásma Altaja a Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy, nížiny a doliny oddelujú jednotlivé východosibírske pohoria. Kamcatka so svojimi cinnými sopkami už patrí k tichooceánskemu vrásovému systému. Najvyšší vrch krajiny sa týci v Kaukaze. Rusko je najrozlahlejším nástupníckym štátom rozpadnutého ZSSR. Na jeho území sa nachádza 21 autonómnych republík (Adygejská, Altajská, Baškirská, Buriatska, Cecenská, Cuvašská, Dagestanská, Chakaská, Ingušská, Jakutská, Kabardsko-balkarská, Kalmycká, Karacajsko-cerkeská, Karelská, Komijská, Marijská, Mordvianska, Severoosetská, Tatárska, Tuvianska, Udmurtská), jedna autonómna oblast (Židovská autonómna oblast), 10 autonómnych okruhov (Agský buriatsky, Cukotský, Evenkovský, Chantyjsko-mansijský, Jamalskonenecký, Komijsko-permský, Koriacky, Nenecký, Tajmýrsky, Ustordský buriatsky). Výroba : Sankt Peterburg – najväcšie zastúpenie energetika, elektrotechnika, obrábacie stroje, stavba lodí. Severozápadná Sibír – najväcšie zásoby ropy a zemného plynu. Velké zásoby farebných kovov, v nábrežných Celnách výroba osobných a nákladných automobilov v závodoch Togliatti. Rusko má rozvinutý priemysel. Ekonomika je založená na tažbe a spracúvaní nerastných surovín hlavne v tažkom priemysle.Krajina má temer všetky dôležité nerastné a energetické suroviny, ale z mnohých nálezísk sa pre nepriaznivé prírodné podmienky netaží. Elektrickú energiu vyrábajú najmä elektrárne">tepelné elektrárne. Významný je aj podiel vodných elektrární. Velké závody, vystavané pocas sovietskej vlády, sa tažko prispôsobujú súcasnému trhovému systému, preto ich priemyselná produkcia znacne poklesla, narástla inflácia a nezamestnanost. Významnejšie priemyselné odvetvia sú hutníctvo železa, hliníka, farebných kovov, výroba ocele, strojov, spracovanie ropy, výroba dopravných prostriedkov, chemikálií, stavebnín, papiera, textilu, potravín a drevovýroba. Na väcšine územia nie sú vhodné klimatické podmienky na rastlinnú výrobu, preto sa polnohospodárstvo sústreduje predovšetkým v európskej casti. Pestujú sa predovšetkým pšenica, jacmen, raž, zemiaky, cukrová repa, kukurica, ryža, proso, sója, ovocie a i. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, soby, kone, hydina, kožušinové zvieratá. Krajina je odkázaná na znacný dovoz potravín.