Poprad (história mesta)

Poprad (história mesta) Poprad dnes pozostáva zo štyroch miestnych castí, ktoré boli samostatnými mesteckami: Spišská Sobota, Velká a Stráže pod Tatrami. Tieto mestecká boli v minulosti vzájomne prepojené a s blízkymi Matejovcami tvorili obvod hornospišských miest.Spišská Sobota sa v listinách prvýkrát spomína až v roku 1256, usudzujeme, že Sp. Sobota existovala už pred tatárskym vpádom v roku 1241 a bola významným trhovým mestom. Okolo polovice 13. storocia sa tu usadili nemeckí kolonialisti. Dali mu nové meno Georgenberg. Súcasne zasvätili tunajší kostolsv. Jurajovi. Od tých cias patrí Sp. Sobota do Spolocenstva spišských Sasov. Okolo roku 1268 už patrí medzi významné mestá. Súcasne zasvätili tunajší kostol sv. Jurajovi. Od tých cias patrí Sp. Sobota do Spolocenstva spišských Sasov. Okolo roku 1268 už patrí medzi významné mestá. Meno Popradu sa spomína už v listine z roku 1209 ako meno rieky. Listinu nevieme presne lokalizovat, ale pravdepodobne nejde o uzemie dnešného mesta. Najstaršia písomná zmienka o meste je až z roku 1256. Poprad je v nej menovaný ako Deutschendorf, z toho usudzujeme, že ide o obec založenú Nemcami okolo roku 1250. Slovenský tvar Velkej prešiel aj do nemeckého a madarského názvu (Filk, Felka) a svedcí o tom, že pred kolonizáciou bola Velká najväcším z okolitých mesteciek. Jej existencia je historicky doložená len roku 1268, kedy sa riadila nemeckým právom.Stráže pod Tatrami sa pôvodne nazývali Stráže, madarsky Strázsa, nemecky Michelsdorf a latinsky Michaelis Villa. Najstarším je slovenský názov, ktorý dokazuje, že mestecko bolo pôvodne slovenskou strážnou osadou. Stráže sú najmladším z piatich hornospišských miest, pretože sa prvýkrát spomínajú až v roku 1300.Matejovce sa spomínajú v listinách už v roku 1251. V roku 1317 sa nachádzajú v Spolocenstve spišských Sasov ako nemecké mestecko. Existujú aj dôkazy o madarskom ci slovenskom osídlení, nie sú však potvrdené. Vývoj od druhej polovice l3.storocia Tatársky vpád v roku 1241-42 preriedil geografia/obyvatelstvo/" class="wiki-link" title="Viac o: obyvatelstvo">obyvatelstvo osád okolo dnešného Popradu. Po odchode Tatárov tu húfne prichádzajú nemeckí kolonisti. Mestecká sa dostávajú do úzkeho politického, administratívneho a ekonomického zväzku s ostatnými nemeckými mestami Spiša. 24. novembra udeluje uhorský král Štefan V. spišským mestám privilégium, v ktorom im zarucuje dalekosiahle výsady. Oslobodil ich od všetkých poplatkov,daní a dávok a miesto nich ukladá odvádzat každorocne na den sv. Martina 300 hrivien papiera/" class="wiki-link" title="Viac o: striebra">striebra budínskej váhy ako pozemkovú dan. V prípade vojny boli obyvatelia povinní vyslat pod královú zástavu 50 ozbrojených kopijníkov. Pocas pobytu panovníka na Spiši ho museli vydržiavat a pri odchode náležite obdarovat. Zato dostali právo zvolit si spomedzi seba richtára alebo župana, ktorý ich spolu s hradným županom mohol súdit vo všetkých záležitostiach v ich hlavnom meste (Levoca) na základe ich vlastných zákonov. Dostali tiež právo slobodne si volit farára. Obyvatelstvo spišských miest nemohol súdit iný ako ich vlastný súd. Okrem toho dostali právo rybolovu, polovacky, klcovania lesov, užívania pôdy získanej klcovaním a právo hladat a dobývat rudu. Privilégium nebolo udelované jednotlivým mestám, ale všetkým mestám spolu a tak dalo základ Spolocenstvu spišských Sasov, ktoré zaniklo až v druhej polovici 19. storocia. Privilégium potvrdil aj král Karol Róbert roku 1317, pricom sa zmenili niektoré jeho ustanovenia (zanikla vojenská povinnost miest a teragium-pozemková dan sa zvýšilo na 1200 hrivien striebra). Spolocenstvo spišských Sasov, do ktorého roku 1317 patrilo 44 osád na Spiši, malo už okolo roku 1290 pevne vybudovanú administratívu a užívalo vlastnú pecat. Na jeho cele stál richtár, nazývaný grófom, volený prostredníctvom velkej rady. Tvorilo ju 100 zástupcov jednotlivých miest, schádzala sa raz rocne a riešila všetky významnejšie záležitosti Spolocenstva. Každé mesto malo aj svoju vlastnú správu: richtára, prísažných, vnútornú radu, vonkajšiu radu atd. V 14. storocí sa zacínajú mestecka sociálne a politicky diferencovat. Slabšie strácajú výsady, stávajú sa dedinami, silnejšie sa menia na samostatné slobodné královské mestá. Napokon sa vytvára Provincia 24. spišských miest. V roku 1412 si král Žigmund vypožical od polského krála 37000 kôp ceských grošov a dal mu za to do zálohu 16 miest a jedno panstvo zo Spiša, z toho 13 patrilo do Provincie 24. spišských miest. Tieto mestá odvádzali dane Polsku, pricom sa ich administratíva nezmenila, privilégia im ostali až do roku 1593. Uhorsku sa mestá vrátili až roku 1772. Roku 1774 dostávajú nový štatút, podla ktorého sa im doterajšia samospráva ponecháva, iba polského starostu vymmiena komorský administrátor a ruší sa súdnictvo podla spišského práva. V roku 1778 sa k 13-tim mestám pripájajú 3 samostatne stojace mestá: Stará Lubovna, Podolínec a Hniezdne, cím vzniká Provincia

• 16. spišských miest.

5 hornospišských miest tvorilo samostatný zväzok od 1850,pricom sídlom expozitúry súdu sa stala Spišská Sobota, Poprad sa stal sídlom okresu (1854), ale svoju pozíciu si neudržal a roku 1861 sídlo prechádza do Sp.Soboty a tam je až do roku 1922. Tu sídli od roku 1872 aj okresný súd a neskôr tiež okresná lesná správa, ktorá sa okolo roku 1919 stahuje do Popradu. Roku 1922 sa sídlo takmer všetkých úradov presúva do Popradu, ktorý sa roku 1960 stal sídlom jedného z dvoch okresov Spiša. Od roku 1945 s ním splynuli aj administratívne Sp. Sobota, Velká a Stráže pod Tatrami a spolu s Matejovcami sú popradskými mestskými castami. Hospodársky vývoj Z hospodárskeho hladiska bola najdôležitejším mesteckom Spišská Sobota, konali sa tu týždenne trhy a jarmoky a výrocné trhy (4x do roka). Všetky hornospišské mestecká mali polnohospodársky charakter. Okrem toho sa v Poprade tkalo plátno, varil lieh a pestovala kapusta. Varilo sa tu tiež pivo, vyrábal ocot a chovali ošípané a kone. Remeslá nepresahovali priemernú úroven. Najviac rozvinuté v Spišskej Sobote - kováci, lanári, krajcíri, kožušníci a mäsiari. V Poprade boli chýrni meditepci. V roku 1777 sa utvorili združené cechy pre všetkých 16 spišských miest a ich artikuly boli potvrdené v roku 1828. V roku 1632 založili papieren vo Velkej, ktorá v 60-tych rokoch 19. stor. zanikla. Priemyselná výroba na hornom Spiši sa zacína rozvíjat až kocom prvej polovice 19. stor. a koncentruje sa hlavne v Poprade. Najstarším popradským podnikom bola papieren, založili ju roku 1692. Až roku 1876 bola zmoddernizovaná a prešla na strojovú výrobu. Rucná výroba papiera sa udržaala až do roku 1945. Roku 1946 ju znárodnili. Druhou továrnou bol Tatrasmalt v Matejovciach. Vznikla okolo roku 1845, kedy to bola len dielna na výrobu cesadiel na kone. Neskôr zacala vyrábat aj iné výrobky z plechu. Rozvoj priemyslu podnietila výstavba železnicnej trate Košice - Bohumín roku 1872. V roku 1876 vzniká v Poprade sklad obilia. Škrobáren tu pracuje od roku 1881. Vzniká Prvé tatranské lanárske družstvo, velická úverová banka (1886) a neskôr Velická banka vo Velkej (1894). Pivovar sa spomína už v roku 1859 a v rokoch 1890-1892 vzniká Prvý spišský parný pivovar a sladovna. V roku 1889 bola otvorená železnicná trat Poprad - Kežmarok, roku 1892 sa predlžila po Spišskú Belú a roku 1893 po Podolínec, buduje sa aj odbocka na Tatranskú Lomnicu. V roku 1907 tu vzniká popradská filiálka Ludovej banky a v roku 1912 Spišskosobotská katolícka ludová banka. V rokoch 1899 - 1923 vzniká Kriegerová továren na droždie, konzerváren Tatra a neskôr vagónka Tatra. V rokoch 1908 - 1912 sa buduje elektrická železnica Poprad - Starý Smokovec s odbockami na Štrbské Pleso a Tatranskú Lomnicu. Pre túto trat vznikli elektrárne v Poprade (1908) a v Spišskej Sobote (1909). Na území mesta sa od 90-tych rokov 19. stor. buduje rekreacná a liecebná osada Kvetnica. Po prvej svetovej vojne sa zvyšuje cestovný ruch, ktorý si vyžiadal zriadenie nových hotelov. Pre rozvoj priemyslu v Poprade malo najväcší význam zriadenie dvoch podnikov: továrne na výrobu viskózových vláken vo Svite a vagónky a strojárne Tatra. Firma Bata vybudovala v roku 1934 asi 8 km západne od Popradu priemyselný podnik Svit ( skratka pre Slovenskú viskózovú továren). Okolo továrne potom vzniklo celé mestecko. Závod dnešnej Vagónky Tatra bol vybudovaný až v roku 1937. Opravovali a vyrábali sa tu nákladné a cisternové vagóny. Kultúrne dejiny V 17. storocí žila v Spišskej Sobote rezbárska rodina Grossovscov, z ktorých vynikol najmä Pavol Gross. Svetoznámymi sa stali aj další sochári Ján a Fridrich Brokoff. Ich sochy sú na Karlovom moste. Koncom 17. storocia tu žil medzinárodný dobrodruh Móric Benovský. Koncom 18. storocia sa tu narodil spišský historik a topograf Jakub Meltzer (1782) a Ján Farbriczy (1800), ktorý sa zapísal do dejín mapovaním Vysokých Tatier. Zo Spišskej Soboty pochádza aj známy chirurg a lekár Viliam Flittner a jeden zo zakladatelov kúpelov v Starom Smokovci Ján Rainer. Narodil sa tu aj architekt väcšiny budov vo Vysokých Tatrách Gedeon Majunke (1880) a tu žil a tvoril významný maliar Viliam Forberger. Aj Velká má celý rad významných rodákov. Sú to: Eduard Blasy (1820), zakladatel jedného z najstarších dobrovolných hasicských spolkov, docent peštianskej univerzity a clen Akadémie Jonatan Haberern (1818), Aurél Scherfel (1835), známy botanik a chemik, ktorý preskúmal tatranskú flóru a urobil rozbor mnohých minerálnych pramenov na východnom Slovensku Jakub Lux (1802). Rodákmi z Matejoviec boli: Hugo Payer (1823), jeden zo zakladatelov Karpatského spolku a autor knihy Biblitheca carpatica; Dr. Fridrich Fleischer (1813), kúpelný lekár v Starom Smokovci a župný lekár; Karol August Scholz (1779), zakladatel podniku Tatrasmalt. Pre dejiny Popradu a okolia malo význam založenie dvoch múzeí v 80-tych rokoch 19. storocia, Karpatského múzea v Poprade a Tatranského múzea vo Velkej. Školstvo sa v Poprade rozvinulo až po druhej svetovej vojne. V roku 1939 vznikla Obchodná akadémia a Obchodná škola. Obchodná akadémia sa v 50-tych rokoch premenovala na Strednú ekonomickú školu a dnes je názov opät pôvodný. Vznikla tu aj Stredná priemyselná škola strojnícka, Stredná zdravotnícka škola a Vysokoškolské stredisko pre štúdium pracujúcich. . _____________ _________

Zaujmav linky k refertu: