Rýchle zhrnutie referátu

Referát sa zaoberá rôznymi pôdnymi typmi v Európe a na Slovensku, pričom sa zameriava na cernozeme, hnedozeme, pseudogleje, hnedé lesné pôdy, rendziny a lužné pôdy. Každý typ pôdy má svoje charakteristiky, vznik a úrodnosť, pričom sa popisuje aj ich rozloženie a význam pre poľnohospodárstvo.

  • Cernozeme vznikajú na sprašiach v suchých a teplých oblastiach, sú menej humózne na Slovensku.
  • Hnedozeme sa nachádzajú v nížinných dubových lesoch a prechádzajú do ilimerizovaných pôd.
  • Pseudogleje sú málo úrodné pôdy v najvlhších častiach nížin a kotlín.
  • Hnedé lesné pôdy sú veľmi dobré pre lesné hospodárstvo a vznikajú na zvetralinách nekarbonátových hornín.
  • Rendziny sú horské pôdy s nízkou schopnosťou udržať vlhkosť a jednostranným obsahom živín.
  • Lužné pôdy (ciernice) sú úrodnejšie ako cernozeme a nachádzajú sa na širokých nivách ďalej od vodných tokov.

Pôdne typy hitler-a-stalin/" class="wiki-link" title="Viac o: európy">Európy a Slovenska Cernozeme vznikli v strednej Európe prevažne na sprašiach v najsuchších a najteplejších územiach. Cernozeme na Slovensku sú menej humózne ako pravé stepné, lebo sú vo vlhšom podnebí. Hnedozeme lemujú cernozeme z vlhšej strany. Vznikli prevažne na sprašiach v nížinných dubových lesoch. Prebieha v nich mierny posun ílových castíc presakujúcou vodou z hornej casti do spodnej, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Hnedozeme prechádzajú do ilimerizovaných pôd na vlhších územiach. Vznikli hlavne na okraji nížin a v mnohých karpatských kotlinách väcšinou na sprašiach a sprašových hlinách, obycajne pod dubovo- hrabovými lesmi. Tak sa vytvoril výrazne ochudobnený horizont A. Pseudogleje sú v najvlhších castiach nížin a kotlín tam, kde presakujúca zrážkova voda narazí v hlbke niekolko decimetrov pod povrchom na málo priepustný horizont alebo vrstvu. Sú to málo úrodné pôdy. V pohoriach strednej Európy a aj na Slovensku prevládajú hnedé lesné pôdy. Vznikli v lesnej zóne na zvetralinách nekarbonátových hornín. Podstatná cast týchto pôd je zalesnená. Spravidla sú to velmi dobré pôdy pre lesné ekonomika/podnikova-hospodarstvo/" class="wiki-link" title="Viac o: hospodárstvo">hospodárstvo. Rendziny sú tiež prevažne horské pôdy vytvorené na zvetralinách karbonátových hornín. Prebieha v nich hromadenie kvalitného humusu. Sú casto silne skeletnaté, udržia málo vlahy, s jednostranným obsahom živín. Pozdlž riek a potokov na riecnych nivách s usadeninami sa vytvorili rôzne široké pásy nivných pôd. V rôznej hlbke je poriecna pórová voda s kolísavou hladinou pocas roka. Lužné pôdy- ciernice sú väcšinou na širokých nivách ci rovinách dalej od vodných tokov. Majú tmavosivý humusový horizont, cím pripomínajú cernozeme. Podzemná voda je v hlbke 1-3 m a kapilárnym zdvihom pôsobí na vrchnú cast pôdy. Preto väcšina ciernic je úrodnejšia ako cernozeme. Horizont - humusový A

  • obohatený B
  • materská hornina C
  • podzemná voda G
Cernozeme vznikli v strednej Európe prevažne na sprašiach v najsuchších a najteplejších územiach. Cernozeme na Slovensku sú menej humózne ako pravé stepné, lebo sú vo vlhšom podnebí. Hnedozeme lemujú cernozeme z vlhšej strany. Vznikli prevažne na sprašiach v nížinných dubových lesoch. Prebieha v nich mierny posun ílových castíc presakujúcou vodou z hornej casti do spodnej, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Hnedozeme prechádzajú do ilimerizovaných pôd na vlhších územiach. Vznikli hlavne na okraji nížin a v mnohých karpatských kotlinách väcšinou na sprašiach a sprašových hlinách, obycajne pod dubovo- hrabovými lesmi. Tak sa vytvoril výrazne ochudobnený horizont A. Pseudogleje sú v najvlhších castiach nížin a kotlín tam, kde presakujúca zrážkova voda narazí v hlbke niekolko decimetrov pod povrchom na málo priepustný horizont alebo vrstvu. Sú to málo úrodné pôdy. V pohoriach strednej Európy a aj na Slovensku prevládajú hnedé lesné pôdy. Vznikli v lesnej zóne na zvetralinách nekarbonátových hornín. Podstatná cast týchto pôd je zalesnená. Spravidla sú to velmi dobré pôdy pre lesné hospodárstvo. Rendziny sú tiež prevažne horské pôdy vytvorené na zvetralinách karbonátových hornín. Prebieha v nich hromadenie kvalitného humusu. Sú casto silne skeletnaté, udržia málo vlahy, s jednostranným obsahom živín. Pozdlž riek a potokov na riecnych nivách s usadeninami sa vytvorili rôzne široké pásy nivných pôd. V rôznej hlbke je poriecna pórová voda s kolísavou hladinou pocas roka. Lužné pôdy- ciernice sú väcšinou na širokých nivách ci rovinách dalej od vodných tokov. Majú tmavosivý humusový horizont, cím pripomínajú cernozeme. Podzemná voda je v hlbke 1-3 m a kapilárnym zdvihom pôsobí na vrchnú cast pôdy. Preto väcšina ciernic je úrodnejšia ako cernozeme. Horizont - humusový A

  • obohatený B
  • materská hornina C
  • podzemná voda G

    • 🤔 Najčastejšie otázky k téme

    Aké sú hlavné charakteristiky cernozemov?

    Cernozeme vznikajú na sprašiach v suchých a teplých oblastiach, sú menej humózne na Slovensku a lemujú ich hnedozeme z vlhšej strany.

    Kde sa nachádzajú hnedozeme a aké sú ich vlastnosti?

    Hnedozeme sa nachádzajú v nížinných dubových lesoch a prechádzajú do ilimerizovaných pôd. Vznikli na sprašiach a sú charakterizované ochudobneným horizontom A.

    Čím sú špecifické lužné pôdy?

    Lužné pôdy, známe ako ciernice, sú väčšinou na širokých nivách ďalej od vodných tokov, majú tmavosivý humusový horizont a sú úrodnejšie ako cernozeme.