Národný park Velká Fatra

Národný park geografia/velka-fatra/" class="wiki-link" title="Viac o: velká fatra">Velká Fatra Medzi Nízkymi Tatrami a Malou Fatrou sa rozprestiera takmer ludoprázdny kraj rozsiahlych lesov, holí a skalnatých vrcholov. Ludia sa dokázali usadit len na jeho okrajoch. Krása a nedotknutost tejto ochrana-prirody/" class="wiki-link" title="Viac o: prírody">prírody však viedla k tomu, že 6. marca 2002 bolo územie vyhlásené za Národný park Velká Fatra. Ešte v 16. storocí sem prišli Valasi a hoci tu horské lúky nad hranicou lesa už boli, pastieri ich zväcšili a premenili tak lesnatý kraj na kraj holí. Nezabudnutelný pohlad sa naskytá najmä v okolí Ostredku a Ploskej, kde sa vo vetre vlní vysoká tráva a spolu s množstvom pestrofarebných kvetov, hlavne veternice narcisokvetej. Velká Fatra s rozlohou 40 371 ha je krajinou mnohých kontrastov. Na jej západnom okraji, v Turcianskej kotline, leží dedinka Blatnica. Tecie cez nu nenápadný potok. Vyberme sa proti jeho prúdu smerom do hôr. Po case si môžeme všimnút, že široká dolina potoka sa pomaly zacína zužovat a na svahoch vystupujú stále väcšie skalné bralá. Vstupujeme do nádherného kanona známeho ako Gaderská dolina. Pri potoku si môžeme všimnút sloh/stopy/" class="wiki-link" title="Viac o: stopy">stopy vydry riecnej, ktorej sa tu velmi dobre darí. Nad tým všetkým sa majestátne vypína vrch Tlstá. Ešte na zaciatku druhohôr ležalo územie Velkej Fatry na dne mora. Za niekolko miliónov rokov sa však z neho zdvihlo a vrásnením vznikla súcasná podoba týchto hôr. Velká Fatra patrí medzi tzv. jadrové pohoria. Sú to pohoria, ktoré majú jadro tvorené hlavne žulou a jej podobnými horninami. Jadro sa nachádza v centrálnej casti pohoria a okolo neho môžeme nájst obal. Ten je tvorený hlavne vápencami a dolomitmi, ktoré casto vytvárajú velmi zaujímavé skalné útvary. Jedným z takýchto impozantných skalných útvarov je vrch Cierny kamen, ktorý sa vo výške 1479 m n. m. cnie nad obcou Liptovské Revúce. Je to vlastne zvyšok mohutnej kryhy zemskej kôry, ktorá sa nasunula na mladšie a menej odolné vrstvy. Následným zvetrávaním a eróziou vznikli atraktívne skalné útvary, ktoré sú v kontraste s hladkým povrchom okolitých vrchov. Nevládnu tu žiadni králi, princovia ci princezné, napriek tomu v týchto horách do královstva zavítame. Tvoria ho stromy, konkrétne tisy. Rastie ich tu najviac v Európe, až okolo 160 000 kusov, hlavne v rezervácii pri obci Harmanec nad Banskou Bystricou. Najstaršie exempláre majú 500 – 600 rokov. Zaujímavé je to, že aj ked tis je ihlicnatý strom, nemá šišky. Jeho plodmi sú malé cervené bobule. Celá rastlina okrem týchto bobúl je však prudko jedovatá! Rastie tu plesnivec, horec, astra, klincek, mäsožravá rosicka, ale aj endemit – cyklámen fatranský, ktorý nájdete aj na okraji Nízkych Tatier, no už nikde na svete. Zo živocíchov tu žije množstvo chrobákov, motýlov (najmä jasonov a vidlochvostov), ale i medved, vlk, rys, jelen, kuna, jazvec a nad nimi krúži orol, výr ci sokol, ba možno zacut tokat tetrova alebo hluchána. Blízko Ružomberka, vo výške 718 m n. m., na skalnatom svahu pod vrchom Sidorovo (1099 m n. m.), vznikla malá obec Vlkolínec. Mali by ste vediet, že v roku 1630 vyšlo nariadenie pre obyvatelov, aby kopali a udržiavali vlcie jamy, ktoré slúžili na chytanie vlkov, z coho vznikol aj názov obce. Vlkolínec je však aj velmi dobrou štartovacou pozíciou na hrebenovku, ktorá vedie lesmi a holami Velkej Fatry. Po niekolkých hodinách sa dostanete na Smrekovicu, odtial môžete zíst do doliny riecky Revúcej alebo pokracovat dalej smerom na juhozápad k najvyšším vrcholom. To si však už vyžaduje niekolkodnovú túru. Pri spoznávaní prírody tohto krásneho kúta Slovenska vám prajem vela pekných zážitkov.

Velkofatranské naj:

najvyšší bod: Ostredok (1592 m n. m.) najdlhšia jaskyna: Harmanecká jaskyna (2763 m; sprístupnených je 720 m) najdlhšia dolina: Lubochnianska dolina (27 km) najlavínoznejší svah: oblast Krížnej (6.2.1926 zasypala lavína s dlžkou 2,5 km a výškou 35 m osadu Rybô).