Rýchle zhrnutie referátu

Referát porovnáva Island a Slovenskú republiku z hľadiska rozlohy, počtu obyvateľov, úradného jazyka, štátneho zriadenia, kultúry, hospodárstva a histórie. Obidve krajiny majú svoje špecifiká, no zdieľajú aj niektoré spoločné znaky, ako je málo rozvinutý cestovný ruch a história pod nadvládou cudzích krajín.

  • Island má rozlohu 102 819 km² a 253 000 obyvateľov, Slovenská republika má rozlohu 49 625 km² a 5 120 000 obyvateľov.
  • Hlavné mesto Islandu je Reykjavík, zatiaľ čo hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.
  • Island má stabilnú ekonomiku a je známy svojimi sopečnými aktivitami, zatiaľ čo Slovenská republika čelí ekonomickým problémom a je vnútrozemským štátom.

Island vs. Slovenská republika

ISLANDSKÁ REPUBLIKA

Rozloha: 102 819 km2 Poc. obyvatelov: 253 000 Úradená rec: islandština Št. zriadenie: republika Hlava štátu: prezident Št. vlajka: modrý obdlžnik s cerveným, bielo obrúbeným krížom Št. znak: na cadicovej doske je uprostered umiestnená pavéza s cerveným, strieborne obrúbeným krížom v modrom poli, znak je doplnený postavami starej mytológie Územné clenenie: 16 okresov, 14 miest so statusom kupeckého meste Hlav. mesto: Rykiavík (75 000 obyvatelov) Dôležité mestá: Akureyri (8000 obyv.), Hafnarfjordur (7000), Kópavógur (5600), Keflevík (4500) Doprava: námorná , letecká, automobilová Menová jednotka: 1 islandská koruna (Ikr) – 100 aurar (halierov) Váhy a miery: metrická sústava Poloha: ostrov sopecného pôvodu v severnom Atlantiku patriaci kontinentu Európa Povrch: prevažne plošina (nadm. výška: 500-700 m.n.m.), horské masívy do 1300 až 1700 m.n.m. Nerastné bohatstvo: živec (vých. krajiny), síra, lignit, rašelina, pemza ner. bohatstvo- velmi malé Vodstvo: množstvo riek, najdlhšia rieka – Thórsá (240 km), množstvo vodopádovnapr. – Gullfos , množstvo jazier, prevažne ladovcového a sopecného pôvodu, najväcšie – Thingvallavatan,. množstvo horúcich pramenov – najznámejší Geysir Podnebie: subarktické oceánske podnebie Pôda: celý ostrov je sopecného pôvodu, prevažujú tundrové pôdy Flóra: pôvodne lesy (vyrúbané obyvatelstvom), dnes- lúcne a bažinaté raslinstvo, nízke dreviny Fauna: Island- ostrov vtákov a rýb. Líšky, biele medvede ( na plávajúcich kryhách z Grónska), vtáctvo- islandský sokol, morský orol, snehule, kajky, cajky, rybárik , atd., morské ryby- tresky, slede, velryby. iné morslé živocíchy – platýže, garnáti, kraby. riecne ryby- losos, morský pstruh, jazerný pstruh História: Osídlenie ostrova- koniec 8. str. usídlenie mníchov z Írska, neskôr Island objavený nórskymi moreplavcami- vikingami , dôsledkom toho bol ostrov osídlený nórskymi pristahovalcami Roky 930- 1030 = Storocie ság – toto obdobie je charakterizované vybudovaním ludovlády Roky 1030 – 1262 – 12. a 13. str. zaciatky feudalizmu, rok 1262= Stará zmluva tj. podrobenie Islandu nórskemu královi Roky 1262- pol. 19. str – pod nadvládou Nórska, ale aj Dánska(1/6 ostrova)

  • 19. str- boj za nezávislost Islandu
  • 20. str – 1918 – Zmluva o únii, ´= uznaná nezávislost Islandu, 17. 6. 1944-
vyhlásená Islandská republika Hospodárstvo- Polnohospodárstvo- farmy, živ. výroba- chov oviec, hov. dobytok, poníky, prasatá(málo), hydina (kurence, sliepky), líšky a vydry rastl. výroba- výroba sena, zemiaky(velký význam), záhradníctvo(v parou vykurovaných skleníkoch) Hospodárstvo- Rybolov- dôležitý artikel hospodárstva lov prevažne – tresky, slede, velryby dalšie produkty spracovania – rybí olej, rybia múcka, kaviár, sušené ryby Hospodárstvo- priemysel- potravinársky- konzervárne, pekárne, mliekárne, cukrárenský pr., podniky na výrobu mäsových konzerv, suš. mlieka, umelých tukov textilný pr., obuvnícky pr. priemysel výroby a opravy lodí pr. výroby cementu pr. knihársky a pr. výroby hraciek Na vysokej úrovni aj islandské tradicné remeslá hlavne šperkárstvo Hospodárstvo- energetika – hydroelektrárne, termoenergia Školstvo- povinná školská dochádzka= základná škola 7-14 rokov pokracujúca škola – 14-16 rokov

  • má 2 smery humanitný a technický
V 16 sa koncí školská dochádzka Po dosiahnutí istého prospechového minima na pokracujúcej škole, možnost štúdia na vyššej odbornej škole po dobu 4 rokov (školy rôzneho zamerania- umenie, remeslá, námorníctvo, atd.) Vysoká škola- Islandská univerzita (fakulty- teologická, lekárska, právnická, ekonomická, filozofická, technická) Obchod – 2 velké obchodné organizácie – Obchodná komora a Komercné kolégium Islandu Vyvážajú sa hlavne ryby a ryb. výrobky Kultúra- Literatúra – Ságy = umelecká próza, tradicné spracovanie historických udalostí ale prevažne legiend. Najznámejšie ságy – o Njállovi, oGrettim, o ludoch z Laxárdalu Najznámejší literáti – Snorri Sturluson (písal ságy), Gudmundur Kamban (dramatik a románopisec), básnik Matthias Jochumsson (autor islandskej národnej hymny) a Halldór K. Laxness (nositel Nobelovej ceny za literatúru a Svetovej ceny mieru) Kultúra- Výtvarné umenie- nemá na Islande velkú tradíciu. Prevažuje krajinkárstvo (T. Thorláksson, Á. Jónsson ..) Kultúra- Architektúra- severský štýl. Autor Národného divadla, univerzity – Gudjón Samúelsson Kultúra- Hudba- inšpirácia folklórom, napr. S. Sveinbjornsson Moderná hudba- vo svete známa spevácka Bjork Kultúra- Divadlo- 2 divadelné scény – Divadelnú spolocnost mesta Reykjavík a Národné divadlo Kultúra- Múzeá- Národné múzeum ( má na starosti aj pamiatkovú cinnost ) Múzeum Einara Jónssona (obsahuje diela tohto sochára) Národné prírodovedecké múzeum Veda- najv. úspechy – historická veda potom prírodná veda Šport – kolektívne športy – futbal, hádzaná, individuálne športy – plávanie, korculovanie, atletika Osobnosti: Erik Cervený – vojvodca a dobyvatel Halldór. K. Laxness – spisovatel, nositel Nobelovej ceny za literatúru Bjork - spevácka

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Rozloha: 49 625 km2 Poc. obyvatelov: 5 120 000 Úradná rec: slovencina Št. zriadenie: republika Hlava štátu: prezident Št. znak: štít, v nom biely dvojkríž zasadený do stedného z troch modrých pahorkov, cervené pozadie Št. vlajka: biely, cervený a modrý pruh, dané vodorovne so št. znakom uprostred Územné clenenie: 8 krajov, 40 okresov Hlavné mesto: Bratislava Dôležité mestá: Košice, B. Bystrica, Žilina Doprava: lodná (len mimo krajinu), letecká, automobilová, železnicná Menová jednotka: 1 slovenská koruna (1 Sk) = 100 halierov Váhy a miery: metrická sústava Poloha: stredná Európa. susedné štáty- Ceská republika. Rakúsko, Madarsko, Ukrajina, Polsko Povrch: prevažne hornatý, nížiny – juh a východ krajiny Ner. bohatstvo: žel. ruda, azbest, hnedé uhlie, sklárske piesky, ropa Vodstvo: clenitá vodná siet, najdlhšia rieka – Váh, najväcšia rieka – Dunaj bohatstvo minerálnych aj termálnych vôd Podnebie: kontinentálne Pôda: cenozeme (juh SR), hnedozeme Flóra: lesy – listnaté, zmiešané, ihlicnaté, Bohatá kvetena. Vzácne rastliny: borovica limba, horec, plesnivec Fauna: vysoká zver – jelenovitá, srncovitá, šelmy – rys, medved hnedý, vlk , líška. drobná zver – zajace, kuny, vydry. Množstvo vtáctva a hmyzu. História: osídlenie už neandrtálcami do 7. stor. osídlenie Keltami v 7. stor. príchod Slovanov ( Samova ríša , 863 n. l – Velkomoravská ríša) v 11. stor. – pod nadvládov Madarov (a Rakušanov) až do 20. stor.

  • 19. stor – zaciatok bojov za samostatnost slovákov
  • 20. stor. vznik Ceskoslovenskej republiky
1993 – vznik Slovenskej republiky Hospodárstvo – Polnohospodárstvo – chov hov. dobytka, ošípané, hydina, ovce rastl. výroba – nížiny- pestovanie pšenica, kukurica, ovocné sady (marhule, broskyne, cerešne, atd.) sever Slovenska – raž, zemiaky, kapusta, ovocie- jablká hrušky Hospodárstvo – priemysel – tažký priem. – hutnícky ( východ SR) lahký priem – strojársky dalej – potravinársky , petrochemický, drevársky, kožiarsky Hospodárstvo – Energetika – vodné elektrárne jadrové elektrárne ( EBO, EMO) Školstvo – jasle, materské škôlky – do 6. rokov základná škola – od 6 – 15 rokov (koniec povinnej školskej dochádzky) stredná škola - do 18. rokov (ucilištia, gymnáziá, stredné odborné skoly) vysoká škola ( v trvaní 5 – 6 rokov) Obchod : Vývoz prevažne do susedných štátov – drevná gulatina, automobily. Kultúra -Literatúra - všetky žánre. Prozaici – D. Tatarka, M. Kukucín, M. Rázus, J. G. Tajovský,. Poézia: P. O. Hviezdoslav, M. Rúfus, J. Král Literatúra faktu – V. Zamarovský, L. Zúbek Kultúra – Výtv. umenie –rôzne techniky. Významní maliari – L. Fulla, K. Sokol, A. Brunovský

  • Fotografia – K. Kálay, M. Martincek
Kultúra – hudba – vo svete známa hlavne operná scéna – P. Dvorský, L. Rybárska, bratia Babjakovci moderná hudba – skupina Elán, Sisa Sklovská Kultúra – architektúra – pôvodná arch. tzv drevenice ( drevené chalupy) a meštianske domy, hrady a kaštiele stavané z kamena súcastnost – štýl prevažujúci vo všetkých postkomunistických štátoch – napr domy z panelov – paneláky Kultúra – divadlo – Nová scéna ( Bratislava) , Národné divadlo (Bratislava), Štátne divadlo (Košice) Kultúra – Múzeá – Východoslovenské múzeum (Košice), Technické múzeum (Košice) Veda – SAV- slovenská akadémia vied Šport – vodný slalom – M. Martikán, E. Kaliská hokej – M. Šatan, P. Bondra fitness – M. Žigalová plávanie – M. Moravcová Osobnosti – A. Stodola – vedec A. Sklenaríkova – topmodelka L. ˇŠtúr – politik, literát a národný buditel M. R. Štefánik – politik J. Jesenius - lekár Svätopluk - panovník Porovnanie Spolocné crty málo rozvinutý cestovný ruch termálne pramene (Využitie na Islande 90 % , na Slovensku 10 %) história – žitie pod nadvládou cudzích krajín hornaté štáty rieky využívané pre vodné elektrárne Rozdielne crty SR – vnútrozemský štát Island- ostrovný štát SR- nemá nositela Nobelovej ceny Island- má nositela Nobelovej ceny SR- problémová ekonomika Island- stabilná ekonomika SR – vznik pohorí vrásnením (málo sopecnou cinnostou) Island- celý sopecného pôvodu.

🤔 Najčastejšie otázky k téme

Aká je rozloha Islandu a Slovenskej republiky?

Island má rozlohu 102 819 km², zatiaľ čo Slovenská republika má rozlohu 49 625 km².

Ktoré mesto je hlavným mestom Islandu a Slovenskej republiky?

Hlavným mestom Islandu je Reykjavík a hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.

Aké sú hlavné hospodárske odvetvia Islandu a Slovenskej republiky?

Hlavné hospodárske odvetvia Islandu sú rybolov a poľnohospodárstvo, zatiaľ čo Slovenská republika sa zameriava na ťažký a ľahký priemysel, poľnohospodárstvo a energetiku.