materialove hospodarstvo

Zásoby = hmotné statky, ktoré zatiaľ neboli použité na stanovený účel

• odstraňujú časový a priestorový nesúlad medzi výrobou a spotrebou

= rozhodujúca zložka obratového majetku

Členenie

• 1. podľa účelu

a) výrobné zásoby - určené na výrobu (materiál) b) zásoby v spracovaní - určené na dokončenie (nedokončená výroba) c) odbytové zásoby - určené na odbyt (výrobky, tovar)

• 2. podľa evidencie v UCT

a) skladovaný materiál  základný materiál - prechádza do výrobku sčasti alebo celkom a tvorí jeho podstatu  pomocný materiál - prechádza do výrobku priamo, netvorí však jeho podstatu  prevádzkové látky - sú potrebné na prevádzku, ale do výrobku nevstupujú  obaly - slúžia na ochranu a dopravu ekonomika/obstaravanie-materialu-skladovanie-a-evidencia/" class="wiki-link" title="Viac o: materiálu">materiálu, tovaru, vlastných výrobkov  drobný hmotný majetok - majetok, o ktorom účtovná jednotka rozhodla, že nie je investičným majetkom b) zásoby vlastnej výroby - nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky c) skladovaný tovar - zásoby, ktoré sú nakúpené za cieľom ďalšieho predaja

Štruktúra

• 1. vstupné materiály

a) výrobkové - idú do výroby b) technologické (idú do výroby)

• 2. nakupované polovýrobky - určené na ďalšie spracovanie
• 3. nakupovaný tovar - kompletizácia výrobku

Úlohy materiálového hospodárstva  zabezpečiť hmotné vstupy pre činnosť podniku v požadovanom množstve, sortimente, cene a kvalite  činnosti  obstaranie, nákup  preprava, doprava  skladovanie  Organizácia materiálového hospodárstva činitele: veľkosť podniku  druh vyrábaných výrobkov - sortiment materiálu  úroveň manažmentu  technická úroveň podniku  konkurencia dodavatelov  vzdialenosť dodavatelov

3 typy byrokracia/" class="wiki-link" title="Viac o: organizácie">organizácie  centralizovaný - 1 útvar  decentralizovaný - viacero útvarov  kombinovaný - niektoré činnosti sú centralizované, niektoré decentralizované

Spôsoby obstarania  náhodný - podľa potreby - kusová výroba  na sklad - zásoby  bezskladový - priamo do spotreby (Japonci)

Norma spotreby materiálu (NSM)  udáva maximálne prístupné množstvo materiálu na jednotku výroby pri daných technicko-organizačných podmienkach  stanovená pre základný, pomocný a prevádzkový materiál

Význam: koľko materiálu obstarať (pri plánovaní potreby materiálu)  materiálové vysledok-hospodarenia-cvicenie/" class="wiki-link" title="Viac o: náklady">náklady (NSM x cena za jednotku)  zabezpečenie hospodárnej spotreby

Štruktúra NSM: užitočná spotreba - prichádza do hotového výrobku  odpad - vratný (vracia sa späť do výrobného procesu), nevratný

Tvorba NSM (spôsoby stanovenia)  analyticko-prepočtová - vychádza z konštrukčnej dokumentácie  skušobná - výrobok sa skúšobne vyrobí a podľa toho sa stanoví norma  odhadom  štatisticky

Plán zásobovania  v podniku sa vypracúva vo forme bilancie

 obsah:

• 1. potreba materiálu
• 2. potreba nákupu
• 3. obstarávací cyklus - častosť dodavok

Zdroje Bilancia Potreby

Počiatočná zásoba Spotreba materiálu Nákup Konečná zásoba

PZ + N = S + KZ N = S + KZ - PZ

1. Počiatočná zásoba (k 1. 1.)

• výpočet - očakávaná počiatočná zásoba

2. Potreba materiálu

a) výrobková metóda S =  (Q x NSM) b) metóda typových reprezentantov S = Q x NSM ak podnik vyrába podobné výrobky, jeden sa vyberie ako reprezentujúci c) metóda analógie S = NSM x Q x k (k = koeficient spotreby materiálu, NSM sa udáva pre starý výrobok) d) grafická metóda - pri zložitých výrobkoch

3. Konečná zásoba (k 31. 12)

= normovaná zásoba = množstvo materiálu, ktoré má mať podnik na sklade, aby bola zabezpečená plynula výroba

Obstarávací cyklus = častosť dodavok  vplyvy  druh materiálu  skladovacie priestory  objem výroby  vzdialenosť dodavatela

Dodávkový cyklus (v dňoch) = čas medzi dvoma dodavkami  označenie c

360 Počet dodavok za rok = c

Zásoby materiálu - obstarať prepraviť Náklady skladovať

Je potrebné udržiavať zásoby na takej úrovni, aby bola zabezpečená plynulosť výrobného procesu pri čo najnižších nákladoch

Norma zásob = stav zásob, aký by mal mať podnik na sklade

Výpočet normy

• 1. časová norma zásob (d) = na koľko dni dopredu má mať podnik vytvorené zásoby

ČN = c/2 + p + t

c = čas medzi dvoma dodavkami p = čas poistnej zásoby t = čas technickej zásoby

• 2. norma zásob (MJ)

NZ = ČN x s

s = priemerná denná spotreba = ročná spotreba/360

• 3. normatív zásob (peňažné prostriedky viazane v zásobách)

Nm = norma zásob x cena za 1 KS

Norma zásob = ČN x s = (c/2 + p + t) x s = c/2 x s + p x s + t x s

bežná poistná technická zásoba zásoba zásoba

Bežná zásoba - zabezpečuje spotrebu medzi 2 dodavkami; jej výška kolíše od max. stavu v deň dodavky po min. stav v deň pred novou dodávkou

Poistná zásoba - vyrovnáva odchýlky v dodávkach, spotrebe

Technická zásoba - vytvára sa tam, kde treba materiál pred výdajom do spotreby upraviť

max. zásoba = (c + p + t) x s min. zásoba = (t + p) x s

max + min priemerná NZ = 2

Oceňovanie zásob

• 1. pri nakupovaných zásobách

a) obstarávacia cena - pričom v analytickej evidencii sa vedie oddelene cena obstarania a náklady súvisiace s obstaraním b) vopred stanovená cena (podnikový cenník) - pričom sa v analytickej evidencii sleduje vopred stanovená cena, oceňovacie rozdiely medzi skutočnou a vopred stanovenou cenou a náklady súvisiace s obstaraním

Pri vyskladnení zásob a) vážený aritmetický priemer - zásoby rovnakého druhu (musí sa počítať najmenej raz za mesiac) b) FIFO - prvý do skladu, prvý zo skladu - výdaj zo skladu sa oceňuje vždy cenou najstarších zásob postupne k najnovším zásobám

• 2. pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou - vlastnými nákladmi

a) stanovenými na úrovni operatívnych (plánových) kalkulácií b) stanovenými na úrovni skutočných vlastných výkonov

Účtovná jednotka musí zvážiť štruktúru nákladov zahrnutých do oceňovania nedokončenej výroby a polotovarov vlastnej výr. a odchylne ich môže oceňovať v závislosti od typu výroby a dĺžky výrobného cyklu: a) v položkách priamych materiálových nákladov - vo výrobe s krátkym nepretržitým cyklom b) priamymi nákladmi - hromadná a veľkosériová výroba c) v položkách priamych nákladov a výrobnej réžie - malosériová a kusová výroba d) v položkách priamych nákladov, výrobnej réžie a správnej réžie - ak výrobný cyklus presahuje 1 rok

• 3. reprodukčná obstarávacia cena - v poľnohospodárskej výrobe pri oceňovaní zvierat - ak nemožno zistiť vlastné náklady

• 4. odborný odhad - prebytky zásob, bezplatne získané zásoby, použiteľný odpad

Spôsoby účtovania zásob spôsob A  sústredenie všetkých nákladov vynaložených na obstaranie zásob na majetkových účtoch zásob  zmeny stavu zásob sa zaznamenávajú počas celého účtovného obdobia, teda priebežne spôsob B  podniky, ktoré nemajú povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom  účtovanie nakupovaných aj aktivovaných zásob priamo do nákladov  vo finančnom účtovníctve sa evidujú len zmeny stavu zásob zistené pri inventarizácii

matematika/statistika-teoria/" class="wiki-link" title="Viac o: štatistika">Štatistika zásob

1. Priemerná zásoba

a) (ZS + KS)/2 b) chronologický priemer c) priemer z každého dňa

• 2. doba obratu zásob

a) priemerná zásoba / priemerné denné tržby b) priemerná zásoba / ročná spotreba * 360 c) priemerná zásoba / ročné tržby * 360