Analýza a prognózovanie vo financiách - otázky 16 - 20

Rýchle zhrnutie referátu

Referát sa zaoberá východiskami Keynesovsko-neokeynesovského modelu, jeho predpokladmi a vplyvom vládnych výdavkov na ekonomiku, vrátane efektu vytláčania a pasce likvidity.

Nedokonalosť trhového mechanizmu je spôsobená pomalým prispôsobovaním cien.
Trhový mechanizmus smeruje k celkovej rovnováhe, avšak v prípade nerovnováhy sú odporúčané vládne zásahy.
Spotreba a úspory sú funkciou dôchodku, pričom investície závisia od úrokovej miery.
Dopyt po peniazoch je ovplyvnený transakčným dopytom a dopytom z opatrnosti.
V prípade pasce likvidity úroková miera zostáva konštantná, čo ovplyvňuje dopyt po investíciách.

16.

ekonomika/konkurencieschopnost-slovenskej-produkcie-vychodiska-realny-vyvoj-1993-2000/" class="wiki-link" title="Viac o: východiská">Východiská Keynesovsko-neokyenesovského modelu:

- príčinu nedokonalosti trh. mechanizmu videli v pomalom prispôsobovaní sa cien a ekon. subjektov - akceptujú, že trhový mechanizmus z dlhodobého hľadiska smeruje k celkovej rovnováhe - v prípade nerovnováhy odporúčajú vládne zásahy - pripúšťajú nepružnosť cien - dopyt po peniazoch zdôvodňujú teóriou preferencie likvidity - rovnováha na kapitálovom trhu je vyjadrená pomocou modelu IS-LM Spotreba vždy rastie, ak sa zvýši dôchodok, absolútny prírastok spotreby je však menší ako zvýšenie dôchodku. C = C (Y) Úspory sú tiež funkciou dôchodku. S = S(Y) Y = C + S <h2>Investície závisia od úrokovej miery, dopyt po I je odvodené od hraničnej efektívnosti kapitálu I = I (i)</h2> Efektívny dopyt je súčtom spotrebného a investičného dopytu Yef = C + I Dopyt po peniazoch je ovplyvnený transakčným dopytom (Lt = k.P.Y) a dopytom z opatrnosti a špekulačného dopytu. Celkový dopyt po peniazoch: L = L (Y,i).P Financovanie G daňami znižuje disponibilný príjem a následne poklesne spotreba a úspory. IS sa posúva doprava a posun je menší ako 1. (pretože predpokladajú, že ekonomika je na úrovni potenciálneho produktu). Vzniká efekt vytláčania.

V scenári pasce likvidity nastáva iná situácia:

- úrok je konštantný, čím sa neznižujú ani súkromné I - rastie dôchodok v rozsahu vládnych výdavkov, rastie zamestnanosť - neklesá ani spotreba, ani I a efekt vytláčania nenastáva i i <h1> LM BP</h1>

LM IS

IS

RS Y Y

P

LM BP

Yo Y*

Vplyv výdavkov na PB pri fixnom kurze:

- závisí od sklonu PB, ktorý je určovaný od citlivosti PB na zmenu úrokových sadzieb 1. krivka BP je strmšia ako LM Rast G spôsobí posun RS doprava – bod E. Peň. sektor je v stave nerovnováhy, poklesne ponuka penaží a LM sa posúva doľava. Obnoví sa rovnováha pri raste ÚM a poklese ponuky sloh/bez-penazi-fejton/" class="wiki-link" title="Viac o: peňazí">peňazí.

2. BP je menej strmá ako LM

RS sa posunie do prava.(realny a PB sú v rovnováhe), peň. je v nerovnováhe. LM sa posúva doprava. Vzrastie ÚM a aj ponuka peňazí. 19. Nie je uvedené v akom modeli, ale dajte si tam zase predpoklady keynesovského. Vplyv rastu vl. výdavkov financov. daňami Eko je na hranici potenciálneho produktu. Kľúčový je trh práce. Y = C + S - dane znižujú disponibilný príjem a následne poklesne spotreba a aj úspory C = C´(Y – T) S = S´(Y – T) Predpokladá sa, že podniky nie sú postihnuté daňami. Dopyt po I sa nemení. Nová rovnováha nastane pri vyššom dôchodku a pri vyššej ÚM. S´(Y – T) = I (i) i LM

IS

IS

Y - IS sa posúva doprava a posun je menší ako 1. Vzniká efekt vytláčania.

V scenári privatizačnej pasce nastáva situácia:

i i <h1> ISo IS1 BP</h1>

G

LM LM

<h1> RS </h1> Y

🤔 Najčastejšie otázky k téme

Čo je to Keynesovsko-neokeynesovský model?

Je to ekonomický model, ktorý sa zameriava na analýzu trhového mechanizmu a jeho nedokonalosti, pričom zdôrazňuje potrebu vládnych zásahov v prípade nerovnováhy.

Aký je vplyv vládnych výdavkov na ekonomiku?

Rast vládnych výdavkov môže viesť k poklesu disponibilného príjmu, čo následne znižuje spotrebu a úspory, avšak môže tiež stimulovať ekonomiku v prípade pasce likvidity.

Čo je efekt vytláčania?

Efekt vytláčania nastáva, keď vládne výdavky znižujú súkromné investície, pretože zvyšujú úrokové miery a znižujú dostupnosť kapitálu.