Rýchle zhrnutie referátu

Referát sa zaoberá analýzou a prognózou vplyvu rastu vládnych výdavkov financovaných úverom na domácom kapitálovom trhu na úrok, platobnú bilanciu a ostatné trhy, pričom využíva model Halla a Taylora. Model predpokladá dokonale mobilný medzinárodný kapitál a pružný výmenný kurz, pričom centrálna banka kontroluje úrokové miery.

  • Model Halla a Taylora predpokladá dokonale mobilný medzinárodný kapitál.
  • Rovnice modelu zahŕňajú reálny sektor, spotrebu, investície a čistý export.
  • Rast vládnych výdavkov financovaných úverom vedie k zvýšeniu agregátneho dopytu a môže ovplyvniť platobnú bilanciu.
  • Centrálna banka kontroluje úrokové miery, čo eliminuje mobilitu zahraničného kapitálu.
  • Pri úverovom financovaní vládnych výdavkov dochádza k efektu vtláčania, čo zvyšuje súkromnú spotrebu.

<p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"><em style="">Popíšte postup analýzy a prognózy vplyvu rastu vládnych výdavkov – financovaných úverom na domácom kapitálovom trhu – na úrok, platobnú bilanciu a ostatné trhy, ak predpokladáte, že: ekonomiku je možné modelovo zobraziť modelom Hall – Taylora a centrálna banka kontroluje úrok.</em></p> <p style="text-align: justify;" class="MsoBodyText"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">IS – LM model otvorenej trhovej ekonomiky Halla a Taylora</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">-         vychádza z predpokladu dokonalej mobility medzinárodného kapitálu a z predpokladu existencie pružného výmenného kurzu meny</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">-         zaviedli zjednodušujúci predpoklad tzv. predeterminovaných cien Pp  - cenová hladina je určovaná hladinou cien z predchádzajúceho obdobia P-1</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p>

Rovnice:

<p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">1.      reálny sektor: Y = C + I + G + X</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">2.      spotreba: C = C (Yd)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">3.      ekonomika/zahranicne-investicie-soc/" class="wiki-link" title="Viac o: investície">investície: I = I (i)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">4.      čistý export: X = X (Y, i)</p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">5.      peňažný sektor: Ms/Pp = L (Y,i)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Prvá rovnica predstavuje známu dôchodkovú identitu, keď celkový dôchodok je súčtom investícií I, vládnych výdavkov G a čistého exportu X. </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Druhá rovnica predstavuje štandardnú keynesovskú rovnicu spotreby, ktorá predpokladá, že pri zdanení domácnosti daňovou kvótou t je spotreba určená hladinou disponibilného dôchodku (1-t).Y. Lineárny tvar rovnice spotreby má tvar: C = a + b (1-t).Y.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Tretia rovnica je vlastne interpretovaný dopyt po investíciách ako všeobecne akceptovaná negatívna korelácia investícií a úroku – potom: I = e –d . i.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Rovnicu pre čistý export Hall a Taylor matematicky formalizovali: X = g – m.Y – n.i. Čistý export je podľa tejto hypotézy negatívne korelovaný tak s celkovým dôchodkom, ako aj reálnou úrokovou mierou. </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Piata rovnica je rovnicou rovnováhy peňažného sektora – krivka LM.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Dosadením  druhej a štvrtej rovnice do prvej vzniká krivka IS pre otvorenú ekonomiku, ktorá vyjadruje dôchodkovú identitu.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Keďže model Halla a Taylora nepredpokladá žiadne obmedzenia na strane zdrojov, neuvažuje o plnej zamestnanosti a výroby na hranici potenciálneho outputu, prírastok vládneho dopytu tu nerezultuje do rastu cien, ale do rastu výroby.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Efekt vytláčania, tým že model uvažuje o zdanení dôchodkov domácností daňovou kvótou t, dochádza vždy k vytláčaniu súkromného dopytu vládnymi výdavkami, vytláčací efekt je totálny v rozsahu G = T.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><u>Scenár centrálnou bankou kontrolované reálne úrokové sadzby.</u></p> <p style="margin-left: 18pt; text-align: justify; text-indent: -18pt;" class="MsoNormal">-         centrálna banka reguluje množstvo peňazí Ms tak, aby úrokové miery i, zostali pri ľubovoľnej miere dôchodku na plánovanej úrovni, t.j. konštantné na hladine i = i konšt.(LM má horizontálny priebeh)</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"> </p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal"><strong style="">Pri úverovom financovaní domácim úverom </strong>vláda rast vládnych výdavkov dG kryje úverom D na domácom kapitálovom trhu a zmena daňovej sadzby sa rovná 0 (dG = D, dT = 0). Vládne výdavky tu nie sú korelované s dôchodkom, ale exogénny charakter. Dopyt vlády po úveroch o dG vyvolá na kapitálovom trhu zvýšenie dopytu z pôvodnej úrovne Io na nový rovnovážny stav: S (Y) = I (i) + dG    - krivka IS sa posúva doprava, ponuka/" class="wiki-link" title="Viac o: agregátny dopyt">agregátny dopyt rastie, a v závislosti od hodnoty multiplikátora - rast vládnych výdavkov o 1, môže vyvolať rast dôchodku o menej, ale i o viac ako o 1.</p> <p style="text-align: justify;" class="MsoNormal">Fixovaním úrokových mier centrálna banka eliminuje mobilitu zahraničného kapitálu – vyšší dôchodok vyvoláva tlak na deficit obchodnej bilancie, čo má za následok oslabenie výmenného kurzu a zlepšenie stavu obchodnej bilancie (čistého exportu). Pri kontrole úrokových sadzieb centrálnou bankou a pri úverovom financovaní vládnych výdavkov na domácom kapitálovom trhu nedochádza k efektu vytláčania, naopak dochádza k efektu vtláčania – súkromná spotreba v dôsledku rastu dôchodku rastie.</p>

🤔 Najčastejšie otázky k téme

Aký model sa používa na analýzu vplyvu vládnych výdavkov?

Na analýzu sa používa model Halla a Taylora.

Aký je vplyv rastu vládnych výdavkov na platobnú bilanciu?

Rast vládnych výdavkov môže spôsobiť tlak na deficit obchodnej bilancie, ale pri kontrolovaných úrokových mierach môže zlepšiť stav obchodnej bilancie.

Čo je efekt vtláčania a kedy nastáva?

Efekt vtláčania nastáva, keď rast vládnych výdavkov financovaných úverom vedie k zvýšeniu súkromnej spotreby v dôsledku rastu dôchodku.