Na prelome 19. a 20. storočia sa politický život na Slovensku začal rozvíjať, pričom Slováci sa nachádzali v ťažkej situácii v porovnaní s Čechmi. Politická scéna bola rozdelená na niekoľko skupín, vrátane martinskej skupiny, Hlasistov a ľudovo-klerikálnej skupiny, pričom každý tábor mal svoje vlastné názory a ciele. Slovenský národ sa snažil o zlepšenie svojich podmienok a bojoval za kultúrnu a politickú autonómiu.
- Slováci boli v 19. storočí v horšom postavení ako Česi.
- Politický život bol rozdelený na martinskú skupinu, Hlasistov a ľudovo-klerikálnu skupinu.
- Hlasisti sa postavili proti konzervativizmu martinskej skupiny a presadzovali česko-slovenské zjednotenie.
- Sociálno-demokratická strana sa snažila o kultúrnu národnostnú autonómiu.
- Slovenský národ čelil ťažkým podmienkam a bojoval o záchranu školstva.
Na Slovensku sa na prelome 19. a 20. stor. politický život začína ešte len rozvíjať. Slováci boli v oveľa horšom postavení ako Česi a len zánik Rakúsko – Uhorska nás zachránil pred pomaďarčovaním. V tom čase prevažovala v slovenskom politickom živote pasivita, ale sú-časne vstupovala do funkcie-prava-vztahu-prava-a-moralky-politiky/" class="wiki-link" title="Viac o: politiky">politiky no-vá generácia, ktorá mala významne ovplyvniť celý spoločen-ský a politický život na Slovensku Vtedajší slovenský politický tábor sa delil do niekoľkých skupín. Prvou z nich bola mar-tinská skupina, ktorú tvorila národná inteligencia z Martina a ostatného Slovenska. Ich strnu-losť a konzervativizmus narážali na stále väčší odpor z druhej skupiny – Hlasistov. Hlasisti sa združovali okolo časopisu Hlas, vydávaného Vavrom Šrobárom. Šrobár študo-val v Čechách, kde sa stretol s Kukučínom, Tajovským a s ďalšími dôležitými osobnosťami slovenského literárneho života. Časopis vzniká pod Masarykovým vplyvom a v podstate bol liberálnym hnutím. Hlasisti sa postavili na odpor proti filozofickému, literárnemu a proti po-litickému romantizmu čle-nov martinskej skupiny. Boli proti ich rusofilstvu a spoliehali sa na geografia/prirodne-katastrofy/" class="wiki-link" title="Viac o: katastrofy">katastrofy proti ich autorite a zanedbávaniu vnútornej slovenskej politiky. A naopak, boli za česko – slovenské zjednotenie a za demokraciu. Kládli dôraz na zlepšovane hospodárskych pozícií a podľa vzoru Masaryka dali do čelo programu „Drobnú prácu“. Drobnou prácou medzi ľudom sa snažili nadobudnúť vlastnú silu a schopnosť aj hospodársky sa vymaniť z poroby a biedy. Treťou skupinou bola ľudovo – klerikálna skupina, ideologicky opierajúca sa o encykliky pápeža Leva XIII. Chcela zcirkvenie škôl a bola proti deleniu cir-kevnej a veľkostatkárskej pôdy. Na Slovensku takisto pôsobila sociálno – demokratická strana, ktorá na zjaz-de 11. – 12. júna 1905 v Bratislave osamostatnila a prevzala program uhorskej strany. Na mimoriadnom zjazde roku 1906 sa pripojila k jednotnej uhorskej so-ciálno – demokratickej strane. Vytvorili slovenský výkonný výbor, ktorý pôsobil medzi členmi slovenskej národnosti na celom území Uhorska. Pod českým vplyvom prijala strana sociálnej demokracie program kultúrnej národ-nostnej autonómie. Slovenský národ nebol ani zďaleka taký rozvinutý v kultúrnej, politickej ani ekonomickej oblasti ako český národ. Slováci žili v oveľa ťažších podmienkach a bojovali o holú existen-ciu. V popredí slovenskej politiky stáli skôr také prob-lémy, ako sú záchrana a znovuvybudovanie školstva.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké skupiny sa podieľali na politickom živote na Slovensku na prelome 19. a 20. storočia?
Politický život na Slovensku bol rozdelený na martinskú skupinu, Hlasistov, ľudovo-klerikálnu skupinu a sociálno-demokratickú stranu.
Čo presadzovali Hlasisti v slovenskej politike?
Hlasisti sa postavili na odpor proti konzervativizmu martinskej skupiny, presadzovali česko-slovenské zjednotenie a dôraz na demokraciu a hospodárske zlepšenie.
Aké boli hlavné problémy, ktorým čelil slovenský národ v tomto období?
Slovenský národ čelil ťažkým podmienkam a hlavným problémom bola záchrana a znovuvybudovanie školstva.