Pásomnice sú parazitické červy s plochým, dlhým a úzkym telom, ktoré sa živia osmoticky a parazitujú v tráviacej sústave stavovcov. Majú rôzne druhy, pričom najznámejšie sú pásomnica dlhočlánková a pásomnica dlhá, ktoré sa rozmnožujú prostredníctvom vajíčok a lariev, ktoré infikujú hostiteľov ako sú ľudia a zvieratá.
- Pásomnice majú ploché, dlhé a úzke telo z článkov.
- Telo sa skladá z hlavičky, krčka a článkov, ktoré sa oddeľujú.
- Pásomnice sú hermafrodity a metabolizmus je anaeróbny.
- Nemajú vyvinutú tráviacu sústavu a prijímajú potravu osmoticky.
- Pásomnica dlhočlánková parazituje v čreve človeka a môže dorásť do dĺžky 2-3 metrov.
- Pásomnica dlhá dorastá do 4-10 metrov a nemá háčiky na hlave.
Pásomnice cudzopasia v tráviacej sústave stavovcov. Pásomnice majú ploché ,dlhé ,úzke telo tvorené z veľkého množstva článkov. Telo sa začína drobnou hlavičkou (scolet) ,na ktorej sú prisavky a u niektorých druhov aj veniec háčikov .Tieto slúžia na zachytenie sa na stenu tenkého čreva hostiteľa, kde parazitujú. Ďalej telo pokračuje zúžením krčkom a väčším počtom článkov ktoré sa ustavične zaškrcujú a oddeľujú od krčka. Posledné články sú naplnené pohlavnými bunkami. Povrch tela pokríva kutikula ,ktorá bráni stráveniu hostiteľom. Pásomnice vylučujú látky ktoré v ich okolí inaktivujú enzýmy hostitela. Ak pásomnica odumrie, produkcia týchto látok sa zastaví a pásomnica môže byť hostiteľom strávená. pásomnice sú hermafrodity , pričom spermie dozrievajú skôr ako vajíčka. metabolizmus pásomníc je anaeróbny. Úplne im chýba fyzika/slnecna-sustava/" class="wiki-link" title="Viac o: sústava">sústava">tráviaca sústava, potravu prijímajú osmoticky celým povrchom tela. Nemajú vyvinuté ani orgány">zmyslové orgány. poznáme asi 1500 druhov pásomníc. Pásomnica dlhočlánková (Taenia solium): parazituje v tenkom čreve človeka. Má na hlavičke štyri prísavky a veniec chitínových háčikov. Meria dva až tri metre a telo sa skladá až z deväťsto článkov. Rozmnožuje sa tak že zrelé vajíčka sa s tela dostávajú s von v posledných článkov ktoré sa otrhnú a spolu s výkalmi sa dostávajú s tela von. Namiesto nich dorastú za hlavou nové články. Ak článok s vajíčkami zožerie napr. ošípaná, v ej žalúdku sa článok rozruší a z každého vajíčka vylezie larva s tromi pármi chitínových háčikov zvaná onkosféra. Prederie sa do črevných stien, odkiaľ ju krv zanesie do choroby-pecene/" class="wiki-link" title="Viac o: pečene">pečene, srdca, pľúc a potom do svalov. Tam sa usadí medzi vláknami a zmení sa na blanitý vačok vyplnení tekutinou. Do vačku vrastá z vnútornej steny hlavička malej pásomnice. Tento zárodok úhor je veľmi odolný proti vplyvu prostredia a zachováva si životnosť viacero rokov. Keď človek zje nakazené mäso ktoré bolo málo tepelne upravené, účinkom žalúdočných tráviacich štiav sa hlavička pásomnice uvolní, háčikmi a prísavkami sa prichytí v tenkom čreve. Tam sa po troch mesiacoch vyvinie pásomnica. Pásomnica dlhá (Taenia saginata): dorastá do dĺžky štyroch až desiatych metrov. na hlave nemá háčiky. Posledné články tela, plné vajíčok, sa jednotlivo uvoľňujú, môžu samostatne vyliezť s análneho otvoru a určitý čas sa pohybovať v hnoji alebo v tráve. Potom sa rozpadnú, takže medzihostiteľ –hovädzí dobytok- zožerie len málo vajíčok.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Čo sú pásomnice?
Pásomnice sú parazitické červy s plochým, dlhým a úzkym telom, ktoré parazitujú v tráviacej sústave stavovcov.
Ako sa pásomnice rozmnožujú?
Pásomnice sa rozmnožujú prostredníctvom vajíčok, ktoré sa uvoľňujú z posledných článkov ich tela a dostávajú sa von s výkalmi hostiteľa.
Aké sú najznámejšie druhy pásomníc?
Najznámejšie druhy pásomníc sú pásomnica dlhočlánková (Taenia solium) a pásomnica dlhá (Taenia saginata), ktoré parazitujú v črevách ľudí a zvierat.