Nová právna úprava odpadového hospodárstva v SR sa zameriava na znižovanie množstva biologicky rozložiteľného odpadu na skládkach, pričom sa snaží splniť požiadavky EU. Cieľom je znížiť množstvo biologického odpadu na skládkach do roku 2020 na 35% úrovne z roku 1995, čím sa má obmedziť tvorba skládkových plynov, najmä metánu, ktorý prispieva k skleníkovému efektu.
- Nová právna úprava odpadového hospodárstva SR zohľadňuje predpisy EU.
- Ciele zníženia biologicky rozložiteľného odpadu na skládkach do roku 2020.
- Aeróbne kompostovanie ako kľúčový nástroj na dosiahnutie cieľov.
- Metán ako významný skleníkový plyn a jeho nebezpečenstvo.
- Bioodpad tvorí 30-45% komunálneho odpadu na Slovensku.
Nová právna úprava odpadového hospodárstva SR dôsledne aproximuje predpisy EU. Smernicou Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov je členským štátom uložené vypracovanie národných stratégií k obmedzovaniu množstva biologicky rozložiteľného odpadu, ukladaného na skládky. Opatrenia v Slovenskej republike by mali zabezpečiť zníženie množstva biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládkach v roku 2010 na 75% množstva ukladaného v roku 1995, v roku 2013 by toto zníženie malo dosiahnuť 50% a v roku 2020 - 35% množstva ukladaného v roku 1995. Účelom tohto opatrenia je znížiť tvorbu skládkových plynov, ktorých majoritnou zložkou je metán, ktorý výraznou mierou prispieva k zvyšovaniu skleníkového efektu. Významným nástrojom k dosiahnutiu týchto cieľov je aeróbne kompostovanie biologických odpadov. Bioodpad v odpadovom hospodárstve je kvantitatívne najvýznamnejšou skupinou odpadov (podľa rôznych prieskumov tvorí 30 – 45% v KO) a spôsob nakladania s nim môže pozitívne i negatívne ovplyvniť základné zložky životného prostredia. Na Slovensku sa bioodpad v drvivej väčšine likviduje spolu s ostatnými zložkami odpadu (sklo, papier, plasty, odpad/" class="wiki-link" title="Viac o: nebezpečný odpad">nebezpečný odpad...) na skládkach a v spaľovniach. Prečo kompostovať ? Sám o sebe je vo väčšine prípadov bioodpad neškodná látka, ale jeho zmiešavaním s ostatnými druhmi odpadu prispieva k zvýšeniu škodlivých a nekotrolovateľných reakcií na skládkach a v spaľovniach. Keď sa organický odpad rozkladá na skládke pri anaeróbnych podmienkach, vytvára sa pritom skládkový plyn (metanogénna fáza), ktorého hlavnou zložkou je metán (CH4). Metán je jedným z hlavných atmosférických stopových plynov zodpovedných za rozšírený problém skleníkového efektu. Je zistené, že v globálnej škále prispieva metán k tomuto efektu približne 15%-tami. Narastajúce koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére indikujú narastanie globálneho teplotného priemeru, čo môže viesť ku potenciálnej katastrofickej klimatickej premene. Metán je vysoko výbušný, čo zvyšuje jeho nebezpečnosť. Okrem metánu je zdokumentovaných viac ako 100 rôznych organických zlúčenín, ktoré sú predmetom intenzívneho záujmu výskumu, pretože niektoré z nich majú :
- zvlášť nebezpečné vlastnosti
- vplyv na tvorbu zvlášť nebezpečných emisií pri energetickom využití skládkového plynu, alebo pri spaľovaní na poľných horákoch, príp.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú ciele novej právnej úpravy odpadového hospodárstva v SR?
Ciele sú znížiť množstvo biologicky rozložiteľného odpadu na skládkach do roku 2020 na 35% úrovne z roku 1995.
Prečo je dôležité kompostovať biologický odpad?
Kompostovanie znižuje tvorbu škodlivých skládkových plynov, najmä metánu, ktorý prispieva k skleníkovému efektu.
Aké nebezpečenstvo predstavuje metán?
Metán je vysoko výbušný a prispieva k skleníkovému efektu, čo môže viesť k potenciálnym klimatickým katastrofám.