Delikvencia a etnický pôvod

V každej spoločnosti existujú normy Ktoré sú záväzné pre každého človeka. Viažu človeka k určitému spôsobu správania, pričom sa dodržiavajú spoločensky uznávané pravidlá. Nedodržanie pravidiel spoločnosť trestá.Tieto normy môžu byť slovné, písomné, ako zákony, nariadenia, vyhlášky, uznesenia, tiež ako zvyky, obyčaje, mravy, móda ... Za deviantné správanie sa považuje také správanie, ktoré presahuje hranicu tolerancie skupiny. Na človeka v jeho vývine nepôsobia len pozitívne vplyvy Nedá sa však ubrániť ani vplyvom negatívnym. Základnou príčinou, prečo človek podľahne negatívnym vplyvom, je genetická podmienenosť, mentálna nedostatočnosť, rodinné prostredie a iné. Medzi najdôležitejšie príčiny patrí vplyv sociálneho prostredia. Sociálne prostredie je veľkou skupinou faktorov, ktoré vplývajú na človeka. Je to súbor osôb, skupín, s ktorými jedinec prichádza do styku a majú vplyv na jeho konanie.

Medzi najčastejšie formy sociálnej deviácie patrí alkoholizmus, drogy, prostitúcia, vandalizmus, kriminalita, delikvencia. Pod pojmom delikvencia rozumieme vo všeobecnosti porušovanie poriadku a dopúšťanie sa trestných činov.

Keďže každá osobnosť je determinovaná prostredím Z ktorého pochádza, korene nedisciplinovanosti a delikvencie treba hľadať predovšetkým v sociálnom prostredí. Psychika a vlastnosti osobnosti sa formujú súčasne a tvoria jednotný proces. Preto, ak chceme zistiť príčiny delikvencie, musíme najprv rozanalyzovať významné činitele, ako je motivácia, vôľové vlastnosti a aktivita. Ďalej sú to osobné a rodinné pomery, pozorovanie delikventa, psychologické vyšetrenie a posudky výchovných pracovníkov.

U mladistvých delikventov Treba brať zreteľ na dôležité faktory: psychomotorický vývin, prekonané choroby, výchovné prostredie, prospech, záškoláctvo, prvá cigareta, prvý pohárik alkoholu atď. Toto všetko úzko súvisí s charakterom rodinno-sociálneho prostredia, povolaním rodičov, alkoholizmom rodičov, alebo aspoň jedného z nich, agresívne správanie rodičov za prítomnosti detí, spolupráca rodiny so školou, úplnosť či neúplnosť rodiny, nedostatok lásky a citového zázemia, sústavné karhanie, ba aj časté fyzické tresty. Vo väčšine prípadov už v rodine boli porušované spomínané činitele.

Defektná výchova Sa zistila u väčšiny mladistvých delikventov. Náplň trestnej činnosti tvorí predovšetkým krádež potravín, cigariet, alkoholu, túlavosť, záškoláctvo. Toto všetko súvisí s poruchami správania, ktoré sa začínajú už počas školskej dochádzky. Korene treba hľadať v nízkej sociálnej a kultúrnej úrovni rodiny napr.: u rómskeho etnika. Značná časť rómskej populácie zostáva funkčne negramotnou. Aj napriek tomu si Rómovia strážia svoje súkromie, životný štýl a zvyky. Prechovávajú v sebe fixnú ideu, že práve oni sú tí, ktorí sú diskriminovaní. Uvedomujú si riziká, no aj napriek tomu nekompromisne kráčajú za svojím cieľom, čím sa dostávajú do rozporu so zákonom. Deti prichádzajú na svet spravidla vo veľkých počtoch.

Je to jedna spoločná komunita, v ktorej deti trávia mnoho času v spoločnosti dospelých. „Vychovávajú“ ich doma, menej v škole, teda väčšinou kopírujú správanie dospelých. V období dospievania sa u nich vyskytujú časté problémy – záškoláctvo, poruchy správania, nedostatok rešpektu a v tom je vytvorená živná pôda pre delikvenciu. Čoraz častejšie do popredia vystupuje aj delikvencia mestskej mládeže. Vyplýva to z bohatších možností spoločenského a kultúrneho vyžitia (hazardné hry, automaty, drogy ...). Slovom uspokojovanie primitívnych potrieb „v partách.“

Čo sa týka záujmov Tie sú u veľkej väčšiny mladistvých delikventov veľmi chudobné a často obmedzené len na najjednoduchšie športové činnosti a predvádzanie svojej telesnej sily. Na druhej strane je to nezáujem o kultúrne potreby, a to je následkom nedostatočného, málo stimulujúceho, v niektorých prípadoch až sociálne primitívneho prostredia, v ktorom nie je možné dostatočne rozvíjať všestrannú osobnosť. Čo sa týka profesionálnej orientovanosti, v tomto smere nie je u delikventa vyhranený názor a nezodpovedá objektívnym možnostiam.

I keď v etiológii delikvencie mladistvých zohráva dominantnú úlohu rodinno – sociálne prostredie Nemožno tento problém zjednodušovať. Výsledky výskumov poukazujú na to, že delikvencia nemusí súvisieť len so sociálnym prostredím a ekonomickými činiteľmi, práve naopak. Existuje aj delikvencia z blahobytu. Pri súčasnej vysokej ekonomickej úrovni a rozvinutej podnikateľskej sfére mladistvý jedinec môže mať subjektívny pocit nedostatku, frustrácie, a preto sa snaží o negáciu stavu. (Napr.: Podnikateľsky zaneprázdnení rodičia nemajú čas na deti, sú si vedomí svojich medzier vo výchove, a preto pre vlastné uspokojenie to často kompenzujú poskytovaním veľkých finančných čiastok svojim deťom.

Nezaujíma ich už to, na čo ich deti tieto finančné prostriedky použili. A to je začiatok nešťastného konca.) Rúca sa všetko, čo si rodina vytýčila za výchovný cieľ. Rodičia sú sklamaní. Príčiny hľadajú vo všetkom a v každom, iba v sebe nie. Okrem výchovných problémov pristúpia aj problémy neprospievania, zlého postoja k škole, negatívneho vzťahu k práci. Aj tu výskumy dokázali, že rodina ako najvýznamnejší činiteľ pôsobí na dieťa 70 – 80 %. Čiže za telesný a psychický vývin, citové poruchy a sociálne vzťahy zodpovedá v prvom rade rodina. Zvyšné percentá prospechu či neprospechu patria samotnej osobnosti, jej zdravotnému stavu, učiteľovi, škole a prostrediu, v ktorom vyrastá.

A preto, ak sa má postupne znižovať percento delikventnej mládeže, treba, aby si rodičia a deti našli vzájomné bezbariérové citové puto, aby sa stali kamarátmi, aby problémy riešili spoločne a aby pri výchove postupovali jednotne (dvojkoľajná výchova je nanajvýš škodlivá).