Referát sa zaoberá históriou nemeckej fonológie, pričom zdôrazňuje prínos významných jazykovedcov ako N. S. Trubetzkoy, De Saussure, Jakobson, Bloomfield a Chomsky. Diskutuje o vývoji fonológie, intonácie a ich vplyve na jazykovú analýzu.
- N. S. Trubetzkoy je považovaný za zakladateľa fonológie.
- De Saussure rozdelil jazyk na langue a parole.
- Jakobson a Bloomfield prispeli k rozvoju jazykovej teórie a analýzy.
- Chomsky vyvinul generatívnu gramatiku a definoval gramatiku ako prostriedok na tvorbu správnych viet.
- Intonácia bola chápaná ako komplexný fenomén a dôležitý prvok rečovej komunikácie.
historia-nemeckej-fonologie/" class="wiki-link" title="Viac o: história nemeckej fonológie">História nemeckej fonológie
A. Založenie Veľa jazykovedcov považuje za zakladateľa fonológie N. S. Trubetzkoy. V roku 1928 predniesol na lingvistickej internacionálnej konferencii v Haagu tézy k historickej fonológii. Napísal aj „Grundzüge der Phonologie“ (1938), kde predviedol predstavy a metódy tejto medzičasom už široko – ďaleko známej lingvistickej disciplíny.
B. Vývoj V roku 1926 bol založený Prager lingvistische Zirkel, sem patril De Saussure. Tento spolok sa zaoberal všetkými jazykovednými disciplínami. De Saussure vyjadril jasné ohraničenie medzi:
- langue (= reč ako systém znakov), rečový prejav
- parole (= postup rečníka), rečový akt
C. Rozvoj nemeckej intonácie Intonácia bola od vstúpencov Pražskej školy a od väčšiny sovietskych bádateľov považovaná za rečovú melódiu, resp. komplexný fenomén. Pre Romportla sú najdôležitejšie vetné fonetické prostriedok intonácie v širšom význame slova: o Tón (rečová melódia) o Dynamický a kvantitatívny prostriedok Podľa Artemova je intonácia ponímaná ako jednotka melódie, rytmu, delenia akzentu a tempa v každodennej komunikácii. A je oddelená v jednotke s lexikálnymi, syntaktickými a štylistickými zvláštnosťami. Zaviedol aj pojmy ako INTONÉMA a KONKRÉTNA INTONAČNÁ ŠTRUKTÚRA. Mnoho fonológov považuje intonáciu len za okrajový úkaz (jav) hovoreného a nezaraďujú ju do rečového systému. Martinet (1963) rozlišuje medzi AKCENTOM (slovný akcent) a medzi INTONÁCIOU (rečová melódia) a medzi TÓNOM (prostriedok diferenciácie).Podľa neho má akcent a intonácia len vyjadrovaciu funkciu a žiadnu opisnú funkciu. K semantickej interpretácii vyjadrenia otázky patrí intonácia ako vzorka: tónovej, hláskovej a trvalej modifikácie. Tu Artemov ustanovil, že intonácia predstavuje najskôr čisto lexikálno – syntaktický význam vety. Tu je intonácia ponímaná ako gramatický prostriedok, ktorý pôsobí popri ostatných prostriedkoch a je snimi vo výmennom vzťahu. Vedľa tńov, tempa a hlások je pre suprasegmentálne znaky potrebné experimentálne preskúmanie skutočného celku, teda variácií hlasového zvuku. V tom čase však neboli cez suprasegmentálne znaky v rečovom signále ako takom prenesené informácie od jazykovedcov, neboli dôsledne preskúmaní a pozorované. Je to otázka budúcnosti. Ona umožní, vetné fonetické problémy uspokojivo riešiť.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Kto je považovaný za zakladateľa fonológie?
N. S. Trubetzkoy je považovaný za zakladateľa fonológie.
Aké sú hlavné príspevky De Saussurea v oblasti jazykovedy?
De Saussure rozdelil jazyk na langue (systém znakov) a parole (rečový prejav), čím vytvoril základ pre modernú jazykovú analýzu.
Čo je generatívna gramatika a kto ju vyvinul?
Generatívna gramatika je teória, ktorú vyvinul N. Chomsky, a ktorá sa zaoberá pravidlami, ktoré vytvárajú gramaticky správne vety v jazyku.