Teória neverbálnej komunikácie

Teória neverbálnej komunikácie Ked sa stretávame s neverbálnym prejavom, ktorý nie je v súlade s verbálnym, pravdepodobnost, že uveríme neverbálnemu signálu, je pätkrát väcšia. (Argyle, Alkema, Gilmour, 1971, in Hayesová, 1998)

ÚVOD

gramatika-sloh/retorika-komunikacia/" class="wiki-link" title="Viac o: komunikácia">komunikácia">Neverbálna komunikácia zahrna širokú oblast toho, co signalizujeme bez slov alebo spolu so slovami ako doprovod slovnej komunikácie. Neverbálne komunikujeme:

• 1. gestami, pohybmi hlavou a dalšími pohybmi tela;
• 2. postojom tela;
• 3. mimikou ciže výrazom tváre;
• 4. pohladom ocí;
• 5. vzdialenostou a zaujímaním pozícií v priestore;
• 6. telesným kontaktom;
• 7. tónom hlasu a dalšími neverbálnymi aspektmi reci;
• 8. oblecením, fyzickými a inými aspektmi vlastného výzoru.

Wahlstrom medzi spôsoby neverbálnej komunikácie, ktoré podla neho vytvárajú

„ekológiu komunikácie“, zaraduje aj:

• chronemiku (zachádzanie jedinca s casom: tým, ako s casom narábame, o sebe vela

povieme);

• zaobchádzanie s predmetmi (napr. spôsob riadenia auta, zariadenie bytu,

(ne)poriadok na pracovnom stole) Gestá vzbudzujú prvoradú pozornost preto, že pri neverbálnej komunikácii plnia funkciu komplexných slov s velmi bohatou sémantikou. Gestá sú mlcanlivé slová. Gestikulácia má ako jediná zo spôsobov neverbálnej komunikácie svoju vlastnú syntax. Jej slovník a gramatika vytvárajú ucelený jazyk, ktorý je používaný hluchonemými ludmi. Hluchonemí „hovorili“ pomocou prstov už pred viac než osemsto rokmi. Rec ich gest je velmi rýchla, až osemdesiat slov za minútu. Gestami nielen nahradzujeme slová, ale tiež ilustrujeme už povedané alebo pomocou gesta reagujeme na vzniknutú situáciu. Pohladom získavame tolko informatika/zaznamenavanie-informacii/" class="wiki-link" title="Viac o: informácií">informácií a tolko ich o sebe vysielame (ci už chceme alebo nie), že zraková komunikácia má klúcový význam v celom sociálnom chovaní cloveka. Pohlad má tiež „akcnú silu“, porovnatelnú s gestami a slovami: druhému cloveku môžeme pohladom velmi lahko navodit pocit úzkosti, ci ho presvedcit, prosit atd.

ZÁKLADNÉ TÉZY

Osvojovanie v procese ucenia Tak ako si v detstve osvojujeme rec, tak sa ucíme aj neverbálnej komunikácii. Ak sa chceme adaptovat v cudzej zemi, musíme si okrem jazyka osvojit i kultúrne odlišnú mimoslovnú komunikáciu. Nemožno nekomunikovat Ak nehovoríme, neznamená to, že sa nijak neprejavujeme. I mlcaním, nehybnou tvárou ci telom nieco vyjadrujeme. Clovek nemôže povedat nic. Viacvýznamovost neverbálneho signálu Každý neverbálny signál nieco znací a má svoj význam. Niekedy mu možno porozumiet jednoznacne, väcšinou však tieto skratky ci symboly majú viac významov. Tieto sú podmienené kultúrou, dobou, sociálnou skupinou i prostredím (napr. v športovom odvetví môže byt urcité gesto vonkajšiemu pozorovatelovi nezrozumitelné). Hlavné situacné aspekty Naše neverbálne prejavy sú ovplyvnené i vonkajším kontextom, ci sa nachádzame v napätej situácii, alebo kde vládne rivalita, sútaž alebo kooperácia, ci je adresát rovnakého alebo opacného pohlavia atd.

Neverbálnu komunikáciu najviac menia:

• intimita: ak chceme vyjadrit nieco velmi osobné, naše prejavy sú spontánne a

úprimné;

• upriamenost na rolu: sme zameraní na to, aby sme dobre vyzerali, resp. vyzerali tak,

ako sa od nás ocakáva alebo ešte lepšie povedané, vyzerali tak, ako si my myslíme, že sa od nás ocakáva (chceme si potvrdit svoj status);

• dominancia: chceme vyjadrit svoju prevahu nad druhým (zastrašit ho ci pochválit sa)
• pravdovravnost a klamstvo;
• signalizácia príbuznosti ci podobnosti: ak sa s adresátom cítime dobre, sme uvolnení.

Pod vplyvom týchto hlavných situacných aspektov sa mení výraz našej tváre, pohlad (uhýbanie pri klamaní ci naopak vytrvalé prezeranie si druhého v intímnej situácii), gestikulácia, inak sa obliekame, dotýkame, sedíme ci chodíme. Vedomé a nevedomé signály Vedome neverbálne komunikujeme vo vopred plánovaných, pripravených a premyslených vystúpeniach (napr. herec, prednášajúci, politik). V týchto situáciách sa clovek ovláda a snaží sa mat prejavy tela pod kontrolou. Nevedomé signalizovanie je bežné pri každom spontánnom reagovaní a vo chvílach tzv. cenzúry. Rôzne funkcie neverbálneho komunikovania

Clovek využíva neverbálnu komunikáciu na to, aby:

• podporil rec (reguloval jej tempo, zdôraznil vyslovené);
• nahradil rec, symbolizoval;
• vyjadril emócie, dostal sa do emocnej rovnováhy;
• vyjadril interpersonálny postoj (napr. pochybovanie);
• uskutocnil sebavyjadrenie, sebaprezentáciu – predstavil sa.

Ustálené, konvencné prostriedky sa používajú:

• pri ceremoniáloch a rituáloch;
• pri propagande, na masových stretnutiach a demonštráciách (signalizovanie úcty

povstaním, nespokojnosti pískaním a dupaním);

• v umení.

Tendencia robit sa lepším „Dobre vieme, že ludia sa casto pokúšajú prezentovat sami seba v priaznivejšom svetle – ako keby patrili k vyššej sociálnej triede, boli inteligentnejší ci zbehlejší, než v skutocnosti sú – a že majú sklon skrývat také charakteristiky ako homosexualitu, závislost na droge alebo duševnú poruchu.. Vo svojom každodennom živote o sebe ludia podávajú obraz, ktorý je bližšie tomu, akými by chceli byt, než tomu, akí v skutocnosti sú.“ Základné emócie Neverbálnymi prostriedkami dokážeme vyjadrit sedem základných emócií. Sú to: štastie, prekvapenie, strach, smútok, hnev, znechutenie (ci opovrhnutie) a emocný záujem o nieco. Základné emócie možno jednoznacne vycítat z výrazu tváre, ale taktiež z tónu ci zafarbenia hlasu. Výhoda je však, ak máme k dispozícii oboje. Ked sme odkázaní len na jeden zdroj, tak presnejšie rozpoznanie nám poskytne zdroj vizuálny. Z výrazu tváre najlepšie rozpoznáme radost, najväcšie problémy máme s rozoznaním opovrhnutia (iba v tretine prípadov). Naše emócie najlahšie prezradí výraz našej tváre, než zvukový prejav. V prípade strachu je to naopak: snažíme sa zachovat kamennú tvár, hlas však ovládame horšie. Kontrola emocných prejavov Clovek má tendenciu svoje pocity kontrolovat, nevyjadrovat tie negatívne. Niektorí ludia zo strachu z prejavenia svojich slabostí skrývajú všetky emócie. V prípade silnej emócie je nemožné ovládnut všetky oblasti tela ako postoj, gestá, mimiku, tón hlasu ci pohlad. Pretvárku založenú na sebaovládaní je však možné nacvicit si.

NIEKOLKO ZNÁMYCH ZISTENÍ O NEVERBÁLNEJ KOMUNIKÁCII CLOVEKA

R ak má clovek nesynchronizovanú rec a gestá, príjemcu to ruší a mätie, odvádza to jeho pozornost; R každý clovek má svoje vlastné neverbálne tempo a ciastocne ho môže ovládat; R tí, ktorí sa najlepšie vyznajú v emóciách druhých, majú najrozvinutejšie rozlišovacie schopnosti pre detaily neverbálnych prejavov a patria k najoblúbenejším ludom a sami sú citliví; R neverbálnym prejavom môžeme druhého cloveka ovplyvnit viac ako slovami, na svoju stranu ho môžeme získat sympatiami, ktorá vzbudzujeme mimoslovne; R clovek v napätí má tendenciu nemenit mimiku; R clovek s „kamennou tvárou“ (poker face) pozorne sleduje emocné výrazy druhých ludí; R stací rozšírenie ci zúženie zreniciek na to, aby muži vnímali tú istú ženskú tvár rozdielne ; R oci toho prezradia najviac, strach a smútok ci radost a prekvapenie alebo zlobu (zúženie zreniciek); R ženy sa viac kontaktujú ocami, pozerajú na toho, kto k nim hovorí; R muž pristupujúci k druhej osobe volí menšiu vzdialenost ako žena a nezáleží na tom, ci tou druhou osobou je muž alebo žena; R v 79% stací vidiet celo osoby a obocie, aby sme spoznali prekvapenie; v 67% strach a smútok dokážeme rozoznat iba z ocí; v 98% prípadov stací vidiet dolnú cast tváre, aby sme správne rozoznali štastie; R naše pohlady na druhú osobu smerujú najcastejšie do jej tváre, z toho 75% do trojuholníku medzi ocami a ústami, 10% do oblasti cela a vlasov, 5% na bradu a 10% na ostatné casti tela; R v rokoch 1963-64 sledoval Jourard pocet dotykov návštevníkov kaviarní v rôznych krajinách. Pocas jednej hodiny zaznamenal v meste San Juan v Portoriku u hostí 180 dotykov, v Paríži 110, vo floridskom meste Gainesville iba 2 a žiadny v Londýne; R ak spolu komunikujú osoby s nerovnakým statusom, prípadnú komunikáciu dotykom iniciuje osoba so statusom vyšším, opak je velmi zriedkavý.

EMOCNE INTELIGENTNÝ NEVERBÁLNY PREJAV CLOVEKA

Pojem emocná inteligencia získal v 90. rokoch 20. storocia velkú popularitu. Vychádza z Aristotelovho odmietania extrémnych emocných reakcií, je to adekvátna miera prejavenia sa. Emocne inteligentní jedinci nie sú ani chladní, emocne necitatelní ci citovo nudní, a zároven nestrácajú kontrolu nad svojou podráždenostou a nereagujú výbušne. Základnou vlastnostou je sebaovládanie, ciže získanie kontroly nad svojimi citmi a pudmi. Sebaovládanie jedného úcastníka konverzácie má pozitívny dopad na druhého, agresívnejšieho. Podla trináststupnovej stupnice emocných reakcií má po emocne negatívnom podnete nasledovat emocne pozitívna reakcia podla vzorca „lnl + 1“.

-6 -5 -4 -3 -2 -1

🤔 Najčastejšie otázky k téme

Čo je neverbálna komunikácia?

Neverbálna komunikácia je spôsob, akým komunikujeme bez slov, zahŕňa gestá, mimiku, pohľady a iné neverbálne signály.

Aké sú hlavné aspekty neverbálnej komunikácie?

Hlavné aspekty neverbálnej komunikácie zahŕňajú gestá, postoj tela, mimiku, pohľad, telesný kontakt a tón hlasu.

Prečo je neverbálna komunikácia dôležitá?

Neverbálna komunikácia je dôležitá, pretože ovplyvňuje naše vzťahy, porozumenie a interakcie s ostatnými, a často má väčší dopad ako verbálna komunikácia.