Tábory - Vývoj v minulosti.

Tábory - Vývoj v minulosti. Prázdninová výchovná a zotavovacia starostlivost o deti, organizovaná formou pionierskych táborov Revolucného odborového hnutia bola v minulosti významnou súcastou podnikovej sociálnej politiky. Do roku 1952 išlo skôr o charitatívne opatrenie ako o sociálnu starostlivost. Výchovný aspekt do tejto cinnosti priniesol až Ceskoslovenský zväz mládeže. V roku 1955 na základe uznesenia vlády CSR bolo organizovaním pionierskych táborov poverených 17 inštitúcií - štátnych orgánov a spolocenských organizácií. Medzi nimi boli napríklad domy pionierov, Revolucné odborové hnutie (ROH), Ministerstvo školstva a zdravotníctva, Pionierska organizácia ceskoslovenského zväzu mládeže (PO CSM), Zväzarm, Ceskoslovenský zväz telesnej výchovy (CSTV), Ceskoslovenský cervený kríž (CSCK) a iné. Poslaním detskej odborárskej rekreácie bolo "zabezpecit detom clenov odborových organizácií a dalších zamestnancov prázdninové zotavenie, oddych, poucenie v kolektíve a posilnenie zdravia a zvýšenie telesnej zdatnosti detí." Detskú rekreáciu v case prázdnin organizovali a prevádzkovali inštitúcie s právnou subjektivitou, ktoré mali zabezpecené potrebné personálne, materiálne a financné podmienky. Detské tábory sa mohli organizovat len v zariadeniach, ktoré mali vytvorené priaznivé podmienky pre zdravý fyzický a duševný vývoj detí a zarucovali zdravé výchovné prostredie. Snahou bolo využívat tieto zariadenia celorocne. Po rekreácii detí sa využívali v rámci závodných rekreácií. Pionierske tábory sa organizovali v štyroch základných formách. Išlo o stále letné tábory pre deti vo veku od 7-14 rokov trvajúce 18 dní, zimné tábory - týždenné pobyty v case zimných prázdnin, putovné - pre deti vo veku od 11-14 rokov trvajúce 14 dní a zahranicné výmenné a nevýmenné tábory, ktoré boli organizované v spolupráci so socialistickými krajinami. Mestská a primeská rekreácia sa organizovala pre deti od 7-14 rokov. Všetky tábory mali stanovený minimálny pocet pobytových dní, zodpovedajúci forme tábora. Snahou ROH bolo od zaciatku efektívne využívat a rozširovat kapacity vhodné na organizovanie pionierskych táborov, dôraz sa kládol na zvyšovanie poctu rekreujúcich sa detí vo všetkých formách táborov. Rastúci trend dokumentuje nasledujúca tabulka. Rok (Pocet detí v táboroch ROH) 1956 (106859), 1975 (348771), 1976 (364501), 1977 (381849), 1978 (401069), 1979 (401273), 1985 (556431), 1986 (579786), Z tabulky vidíme, že v roku 1979 bol pocet detí v táboroch sedem krát vyšší než v prvom roku, kedy sa pionierske tábory organizovali. V roku 1980 sa pre deti pripravilo približne 1600 rôznych pionierskych táborov. Druhou snahou bolo rozšírit možnosti organizovania zimných pionierskych táborov, ktorých cielom bolo zlepšit zdravie a telesnú kondíciu detí v tomto období. Reálnym priestorom pre rozvoj zimných pionierskych táborov ROH boli zariadenia závodnej a podnikovej rekreácie. V tomto smere sa mali tieto objekty v case jarných prázdnin využívat výhradne detmi, nemali byt používané na rodinnú rekreáciu. Rozširovanie kapacít malo podporit aj nariadenie dané deviatym všeodborovým zväzom, ktoré organizáciám s poctom pracovníkov vyšším ako 800 ukladalo povinnost vybudovat tábor s kapacitou do 100 detí. Menšie byrokracia/" class="wiki-link" title="Viac o: organizácie">organizácie mali využívat kapacity vytvorené väcšími podnikmi. ROH organizovalo pionierske tábory len pre zdravé deti. Pre zdravotne oslabené alebo invalidné deti mali rekreáciu zabezpecovat príslušné orgány štátnej správy v spolupráci s Ceskoslovenským Cerveným krížom a Ceským zväzom invalidov. Rodicia invalidných detí mali možnost získat od organizácií aj príspevok (30,- Sk na jeden pobytový den). Deti z detských domovom sa pionierskych táborov ROH mohli zúcastnit, bola snaha umožnit pobyt v táboroch co najväcšiemu poctu detí umiestnených v náhradnej starostlivosti. Organizacné ustanovenia Všetci pracovníci tábora, výchovní aj prevádzkoví, museli byt starší ako 18 rokov. Výnimku tvorili praktikanti, a pomocníci v kuchyni, u ktorých bola dolná veková hranica stanovená na 15 a 16 rokov. Pracovníci museli byt zdravotne, telesne, morálne a duševne spôsobilí na výkon funkcie ako aj odborne pripravení. Odbornú prípravu pracovníkov zabezpecovalo Združenie odborových zväzov pre detskú rekreáciu prostredníctvom svojej Lektorskej skupiny. Základné funkcie v tábore boli rozdelené medzi vedúceho tábora, zástupcu vedúceho pre veci hospodárske, zdravotné a programové, odborných inštruktorov, oddielových vedúcich a praktikantov. Každý tábor musel mat svoj táborový poriadok, ktorý bol základným dokumentom tábora a formuloval zásady táborového života. Denný program slúžil ako záväzný pracovný doklad, denný režim bol tvorený v spolupráci so zdravotníkom a musel zodpovedat veku a zdravotnému stavu detí. Dôležitým dokumentom z hladiska organizovania táborov sa stal Metodický pokyn pre organizovanie tuzemských a zahranicných táborov, ktorý bol vydaný na základe uznesenia Sekretariátu Ústrednej rady odborov a nadobudol platnost v roku 1987. Pri organizovaní táborov sa nezabúdalo ani na výber, prípravu a uvolnovanie výchovných pracovníkov z práce na dobu ich pobytu v tábore. Uvolnením jedného pracovníka mohlo dalších 10 pracovat bez obáv o svoje deti. Touto cestou podniky zabezpecovali plnohodnotné využívanie volného casu detí a zároven sa ciastocne odstranoval problém rodicov, ktorí nemali kde svoje deti pocas prázdnin dat. Hospodárenie táborov Za prípravu a prevádzku tábora, za jeho materiálne a financné vybavenie, za riadne hospodárenie a kontrolu zodpovedal Závodný výbor ROH. Kontrola dodržiavania smerníc pre pionierske tábory bola úlohou revíznych komisií ZV ROH. Náklady na tábor boli hradené z platieb rodicov, z platieb organizácie, ktorá odkúpila preukazy a z príspevku zamestnávatelskej organizácie. Cena poukazu pre rodica sa vypocítavala ako priemer celkových nákladov na jedno dieta. Pri úhradách sa zohladnovali sociálne pomery žiadatela. Medzi hlavné nákladové položky patrili nákup potravín a nápojov, náklady na stravovanie, odmeny výchovným a prevádzkovým pracovníkom, náklady na dopravu a programové zabezpecenie, výdavky spojené s drobnou údržbou a ostatné prevádzkové výdavky. Každý tábor mal vopred zostavený rozpocet, pricom platila zásada, že výdavky nesmú prekrocit príjmy. Rozpocet sa nemohol bezdôvodne prekrocit a zároven sa dbalo nato, aby nedochádzalo k úsporám na stravovacom normatíve. Kontrola hospodárenia bola zabezpecovaná vedením pokladnicného denníka, denníka spotreby potravín, skladových kariet, prípadne dalšou operatívnou evidenciou, o ktorej rozhodol prevádzkovatel. _____________ _________

Zdroje: